Zložitá situácia v Košiciach

Zložitá situácia bola aj v Košiciach. Tu sa maďarská mestská správa snažila s nasadením maďarského vojska zabrániť vstup vojskám ČSR na územie mesta Košíc. Lenže v meste nastal všeobecný zmätok a v jeho dôsledku došlo aj k rabovaniu, ktorému demoralizovaná mestská polícia a vojenská posádka nedokázala zabrániť. Československé vojská v tom čase boli už pri Obišovciach. To ešte viac zväčšilo napätie v Košiciach. Preto mešťanosta Košíc Dr. Béla Blanár spolu s podplukovníkom Nosticzom prišli s prosbou k veliteľovi československých vojsk podplukovníkovi Františkovi Beranovi a požiadali ho aby obsadil mesto a nastolil v ňom poriadok. Stalo sa tak dňa 29. decembra 1918. Situácia v Košiciach sa začala stabilizovať. Začiatkom januára 1919 sa stal mešťanostom Košíc Slovák Dr. Vladimír Mutňanský. Za nového župana Abauj-turňanskej župy bol dňa 8. februára 1919 menovaný Dr. Ján Sekáč. No i napriek tomu maďarskí občania v Košiciach sa s novou realitou nedokázali vyrovnať a usilovali sa ju zvrátiť akciami ako boli demonštrácie a organizovanie štrajkov. Pre túto skupinu obyvateľov svitla nádej na zmenu nových pomerom v súvislosti s pokusom nastolenia bolševickej vlády v Maďarsku. Ofenzíva bolševických červených vojsk sa neobmedzila iba na územie vtedajšieho Maďarska, ale sa zamerala aj na oblasti, ktoré do roku 1918 boli súčasťou veľkého Uhorska. Pokiaľ ide od územie Slovenska bolševický vpád na toto územie sa uskutočnil dňa 20. mája 1919. Jej ľahké napredovanie umožnil aj fakt, že československá armáda nebola dosiaľ dobre zorganizovaná, chýbalo jej najvyššie velenie a jasná stratégia. Preto už dňa 6. júna 1919 maďarskí boľševici obsadili Košice. Dňa 8. júna 1919 sa zmocnili aj Prešova. Obyvatelia maďarského cítenia v oboch týchto mestách vítali tieto bolševické hordy, lebo s nimi spájali nádej na obnovenie veľkého Uhorska. Vítali ich aj napriek tomu, že ich napredovanie sprevádzali mnohé ukrutnosti, ktoré páchali na nevinných ľuďoch. Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie i napriek tomu, že cítením bol maďarskej národnosti, nezostal v Košiciach, ale pred bolševickými maďarskými hordami utiekol a našiel útočisko v kláštore františkánov v Žiline. V ohrození života sa ocitli všetci tí, ktorí sa angažovali za vytvorenie a upevnenie štruktúr nového štátu ČSR. Zvlášť v nenávisti maďarských bolševikov sa ocitli katolícki kňazi. Aby si zachránili život, volili radšej opustiť svoje miesta, a na istý čas, kým trvalo nebezpečenstvo, utiahli sa do bezpečia. Tak opustili svoje fary aj šarišskí kňazi Štefan Onderčo z Ňaršan (Ražnian), František Majoch z Hermanoviec a Jozef Čársky zo Širokého. Podobne urobili aj predstavitelia novej verejnej správy v rámci ČSR.