Matica slovenská

Matica slovenská za krátky čas jej jestvovania (12 rokov) nestačila rozvinúť bohatý národný program. jej násilným zrušením (1875) všetky jej úsilia boli zmarené a nastala stagnácia.
Po zákaze činnosti Matice slovenskej sa hľadali nové možnosti ako pracovať na poli národnej kultúry. V tomto smere sa rozchádzali názory mnohých národne uvedomelých ľudí. Jedni boli za zriadenie Vedeckej spoločnosti, druhí boli za muzeálnu inštitúciu, lebo podobných inštitúcií v tom čase bolo v Uhorsku už viacej, a úradom preto prijateľnejších.
Významným propagátorom a dejateľom šľachetnej myšlienky muzeológie bol Andrej Kmeť. Múzeá pokladal za most medzi vedou, umením a verejnosťou, ich cieľom je cieľavedomá záchrana pamiatok pre vedu a vzdelanie. Pútajú ho zemepis, botanika, história, národopis a archeológia. Jeho snaha sa úspešne uskutočnila založením Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine (1893). Ona je nerozlučiteľne spojená s menom Andreja Kmeťa, organizátora duchovného ruchu v období stagnácie národného uvedomenia po zrušení Matice slovenskej.
Andrej Kmeť sa narodil 19. novembra 1841 v Bzenici v Tekovskej stolici, v okrese Nová Baňa. Kmeťov otec bol kováčom a mal osem detí, z ktorých Andrej bol najmladší. Základné školské vzdelanie získal v Bzenici a neskoršie v Žarnovickej Hute. Gymnaziálne štúdium začal u piaristov v Banskej Štiavnici. Počas štúdia v Banskej Štiavnici sa vo voľnom čase začal zaoberať botanikov, v ktorej sa neskôr vypracoval na popredného odborníka v Európe.
Už ako gymnazista si Kmeť uvedomoval svoju slovenskú príslušnosť, upevňoval ju profesor banskoštiavnického gymnázia piarista Vincent Málik SchP, ku ktorému chodieval na hodiny slovenčiny. Po skončení 6. triedy gymnázia odišiel do Trnavy, kde štúdium ukončil matúrou roku 1861. Vtedy odišiel do Ostrihoma študovať teológiu. V Ostrihome s ostatnými teológmi založil Cirkevno-literárnu školu slovenskú, ktorej cieľom bolo vzbudzovať u slovenského ľudu národné povedomie. Písali básne, články prekladali a na schôdzach čítali svoji i cudzie literárne práce. Historická minulosť Slovenska bola v popredí záujmu.
Po kňazskej vysviacke roku 1865 sa dostal za kaplána do Senohradu v Zvolenskom okrese, kde okrem svedomitej dušpastierskej činnosti sa venoval zveľadeniu zaostalého hospodárenia dedinského ľudu. Jeho bohatá osvetová činnosť bola zameraná na rozvíjanie slovenského povedomia širokého okolia ľudu jeho farnosti. Roku 1873 odišiel do Krnišova, kde jeho práca bola spojená s mnohými ťažkosťami zo strany jeho neprajníkov.
Najdlhší čas života strávil Andrej Kmeť ako farár v Prenčove pri Banskej Štiavnici, kde v 19. storočí bolo centrum kultúrného a spoločenského života stredného Slovenska. Pobyt v Prenčove od roku 1878 až do dôchodku roku 1905 vypĺňal bohatou náročnou vedecko-odbornou činnosťou v botanike, archeológií, národopisu a histórii širokého okolia Tekovskej a Hontianskej stolice. Farská budova bola priestranná, takže v nej mohol bohaté nálezy z výskumov riadne uskladniť, odborne ošetriť a spracovať. Veľkou oporou Andreja Kmeťa bol jeho osobný priateľ František Richard Osvald, ktorý bol farárom v Teplej (dnes Podhorie), v bezprostrednej blízkosti Banskej Štiavnice. Osvald od roku 1895 vydával zborníky Tovarišstvo. V nich Kmeť sústavne uverejňoval štúdie, články rôznych vedeckých disciplín, z nich mnohé medzinárodného významu.
V prvom