SAMO

Rozprávanie o Samovi a jeho kráľovstve je možné len vďaka tzv. Fredegarovej kronike, čo je vlastne jediný písomný autentický prameň. Až do 16. storočia pritom o kronike a teda ani o Samovi nikto nič nevedel. Až vtedy humanista J.J. Scaliger po prvý raz spomenutú kroniku vydal tlačou a pokúsil sa určiť jej autora. Domnieval sa že ju spísal scholasticus Fredegar a pri tomto určení sa aj napriek neukončeným diskusiám o autorstve zostalo až doteraz.
Obdobie Samovej vlády môžeme určiť na roky 623-658. V tom období bolo bežným, že západoeurópski kupci chodili pozdĺž Dunaja obchodovať do slovanských krajín. Predovšetkým títo kupci mohli byť, a isto aj boli, vynikajúcimi informátormi nielen o Slovanoch, ale dobre si všimli aj pre nich exotických Avarov a boli svedkami vnútorného napätia, ktoré vyústilo do vojny medzi oboma národmi. Toto bol aj prípad franského kupca Sama. (Samo bol pôvodom Kelt, kultúrnym profilom Riman a poddaný franského štátu – Dagobert). Avari boli príbuzní s Hunmi, predovšetkým s ich jednou skupinou, tzv. Eftalitmi, ktorí májú svoj genetický základ v Strednej Ázii. Vyšli údajne z národa Dzut-Dzuta, ktorí sa rozkladal na širokom priestore od Bajkalského jazera až po hranice Kórey a Číny. V konflikte s tureckými kmeňmi vraj museli Avari ujsť zo svojej vlasti a usadili sa na severných predhoriach Kaukazu. Dobré vzťahy, ktoré potom nadviazali s vodcom Alanov Sarosom, im vyniesli takú priazeň, že im pomohol skontaktovať sa s Byzantíncami. To od základu zmenilo ich vojensko-politickú orientáciu. Nechali pomstu stranou a vojensky sa dali do služieb Byzantskej ríše. Okolo rokov 560-561 sa jadro kmeňového zväzu Avarov rozhodlo zmeniť svoje sídla. Z oblastí severného Kaukazu a povodia Volgy sa odsťahovali na dolný Dunaj. Zrejme chceli byť bližšie k svojmu chlebodarcovi – Byzantskej ríši. Povodím Dunaja sa Avari dostali do Karpatskej kotliny a zaujali územie dnešnej Veľkej dunajskej nížiny. Tu museli nájsť spôsob ako žiť bok po boku so Slovanmi, ktorí túto oblasť obývali minimálne 2 generácie pred nimi.