Odhalenie

Bol však odhalený, zajatý a uväznený v Toweri. ( Tower je väznica podobného charakteru ako Bastila vo Francúzsku. ) Ak by sa nestalo to, čo sa stalo, dalo by sa konštatovať, že Yorkovci majú situáciu pevne vo svojich rukách. Lenže došlo k zrade. Jedna z kľúčových osobností na strane bielej ruže ( Yorkovci ) earl z Warwicku, prešla na druhú stranu. Warwick mal v Anglicku skutočne moc ako sa patrí. Teraz pod záštitou Lancasterovského rodu oslobodil Henricha VI. a dosadil ho späť na trón. V zvláštnom postavení sa týmto pádom ocitol Eduard IV. Na trón si nárokovať nemohol. Jeho otec áno, ale on už nie. Keďže už bol Richard, Eduardov otec majúci na trón podľa rodokmeňa nárok, mŕtvy, skutočným a právoplatným kráľom Anglicka bol Henrich VI. Yorkovci sa však v zapätí spojili s Burgunďanmi a v následnej bitke pri Tewkesbury dosiahli veľké víťazstvo. Henricha VI. zajali a opäť poslali sedieť do Toweru. Navyše sa im podarilo zajať aj Waleského princa, vzácna korisť, ktorého Margita z Anjou, manželka Henrichova, tak bránila. Bez váhania ho popravili. Henrich VI. si v Toweri dlho nepožil. Niekto ho tam zabil. Zdalo sa, že konštatovanie víťazstva Yorkovcov, teda bielej ruže, je na mieste.
Mešťania, vrstva, ktorá stála od začiatku na strane Yorkovcov, jasala. Anglicku začalo hospodársky konečne napredovať. To však nebolo zásluhou Yorkovcov, akoby sa zdalo. Išlo len o náhodu. Lenže ľudia si to neuvedomovali a dávali si toto zlepšenie situácie do súvisu práve s nimi. A keď sa do toho započítalo ničenie a plienenie zvyškov Lancasterovských oddielov, bolo pochopiteľné, že v porovnaní s Yorkovcami boli tí zlí Lancasterovci. Toto sa samozrejme takto jednoznačne povedať nedá. Potvrdzuje to aj chaos, vzniknutý po smrti Eduarda IV. Na jeho miesto mal zasadnúť Eduard V., lenže ten mal vtedy iba 12 rokov. Všetko si preto zobral na starosť jeho strýko, teda brat mŕtveho Eduarda IV., Richard, vojvoda z Gloucesteru. Zabezpečil výchovu a vzdelanie malého Eduarda V. Richard bol výborný vojak Neskôr ako uvidíme nepodložene považovaný za zlého ducha anglickej literatúry. Na druhú stranu by sme ho nemali považovať ani za nie zvlášť dobrého. Pretože podľa všetkého práve on zavraždil chudáka Henricha VI. v Toweri. Teraz však spravoval trón a to sa mu veľmi páčilo. Preto začal vymýšľať argumenty proti svojim synovcom, ktorí mali na rozdiel od neho na trón nárok. Dokázal, že Eduard V. a aj jeho mladší brat sú nemanželské deti Eduarda IV. a oboch dal zavrieť do Toweru. A vyhlásil sa za kráľa s poradovým číslom tri. Neskôr sa domnieval, že pozíciu si poistí, keď dá dvoch princov, svojich synovcov, radšej zabiť. Tak sa aj stalo. Lenže sa objavili podozrenia, že ich Richard zabil vlastnoručne. A len tak zavraždiť dvoch princov je už trochu silná káva. ,, Toto obvinenie brali súčasníci, kronikári, a potom aj Shakespeare ako podložený fakt, a Richard III. je odvtedy zlým duchom anglickej i svetovej literatúry. ´´