Na národnom zhromaždení sa ustanovil aj stály národný výbor, ktorý sa mal starať o koordináciu politických akcií slo¬venského národného hnutia. Jeho hlavnou úlohou bolo presa-dzovať uskutočnenie memorandových požiadaviek.
Hneď po skončení martinského zhromaždenia boli o jeho uzneseniach informované maďarské politické kruhy v Pešti. Spolu s protislovenskými kruhmi na Slovensku zaujali proti slovenskému hnutiu nepriatel'ské stanovisko. Protimemorandové protesty boli dielom stoličných zhromaždení a zastupiteľstiev slobodných král'ovských miest, ktoré sa na vyšší nátlak ozvali proti Memo¬randu. Slovenská deputácia ho odovzdala 27. júna podpredsedovi snemu, grófovi Kolomanovi Tiszovi.
Čoskoro sa ukázalo, že uhorský snem sa nemienil vឬnejšie zaoberať memorandovými požiadavkami. Maďarská li¬berálna strana úmyselne odďal'ovala riešenie národnostnej otáz¬ky až na dobu, keď bude mať politickú moc v Uhorsku úplne v rukách. Podpredseda uhorského snemu Koloman Tisza sl'úbil, že Memorandum predloží uhorského snemu a že sa sám pričiní, aby sa splnili oprávnené požiadavky slovenského národa. Ako sme videli, maďarskí úradníci a maďaróni robili proti Memorandu podpisové akcie po celom Slovensku a mali pritom istý úspech . Vyznelo to tak, že Slováci nestoja za žiadosťami Memoranda a že tie sú len dielom niekoľkých panslávov. Slováci sú vraj celkom spokojní a nič nepotrebujú. Takéto podlé činy boli bežnou zbraňou šovinistických Maďarov. Memorandum sa vôbec nedostalo do snemu, lebo 22. augusta 1861 cisár uhorský snem rozpustil a slovenské žiadosti ostali bez odpovede.
Akciou celonárodného významu bolo hnutie za založenie Matice slovenskej. Dočasný výbor (Ján Francisci, J. Gotčár, Viliam Pauliny-Tóth a Ján Palárik), ktorý sa založil na martinskom národnom zhromaždení, dosť pružne vypracoval návrh jej stanov a už 1. augusta 1861 ich predložil miestodržiteľskej rade na schválenie. Výbor rozprúdil aj širokú národnú zbierku na matičný fond, ktorá prebiehala úspešne. Hoci, okrem biskupa Štefana Moysesa, nebolo vel'kých mecénov, aj z grajciarových darov ľudu a z členského sa postupne nazbierali tisícky, ktoré za dva roky narástli už na vyše päťdesiattisíc zlatých. Väčšie starosti mal prípravný výbor s hľadaním sídla Matice. slovenskej. Predstaven¬stvo Brezna dalo prípravnému výboru predbežný súhlas, ale na zásah maďarského komisára Zvolenskej župy, Havasa, svoje rozhodnutie odvolalo. Nakoniec padla volba na memorandový Martin, ktorý v apríli 1862 výboru oznámil, že prijme Maticu slovenskú pod svoju strechu. Na konečné schválenie stanov bolo však treba čakať ešte rok.
Žádné komentáře:
Okomentovat