Martinské zhromaždenie a potrhaná-zaplátaná Deklarácia sú obrazom našej vtedajšej podtatranskej biedy a politického zmätku. To najkrajšie, čo sa dá o nich povedať, je uznanie, že v poslednej minúte hodiny dvanástej sa ľud a národ slovenský odvážil prehovoriť - a tak ukázať, že ešte nevyhynul - aj utláčaný a ponižovaný doma. Ale politický význam Deklarácie je mikroskopický. Spolužitie s Čechmi bolo dohodnuté v Amerike Clevelandskou dohodou už v októbri 1915, spoločný štát Slovákov a Čechov bol medzinárodne uznaný západnými spojencami v lete 1918 a bol vyhlásený v Prahe 28.10.1918.
Tragickou iróniou osudu bolo, že v rokoch 1919-1938 sa Martinská deklarácia citovala na popieranie existencie slovenského národa a na zdiskreditovanie tých dôstojných podmienok spolužitia Slovákov s Čechmi, ktoré zaručovala Clevelandská a Pittsburská dohoda.
(VNUK, F.: Sto päťdesiat rokov v živote národa, s. 136-145).
Žádné komentáře:
Okomentovat