Po világošskej kapitulácii zaviedla viedenská vláda v Uhorsku mimoriadne krutý režim vojenskej diktatúry. Hlavný veliteľ rakúskych vojsk v Uhorsku, generál Haynau, poverený pacifikáciou Uhorska, za svojho ročného účinkovania posielal pred štatariálne súdy maďarských politických previnilcov a zavádzal trestné akcie proti všetkým prejavom rebelantstva.
Uhorsko ostalo formálne korunnou dŕžavou s jednotnou správou v rámci piatich vojenských dištriktov, z ktorých bratislav¬ský a košický zahrnovali takmer celé územie Slovenska. Zrušili sa však maďarské ministerstvá, snem a župná samospráva. Chor¬vátsko-Slavónsko, (srbská) Vojvodina a Sedmohradsko boli z Uhorska vyčlenené a zabezpečila sa im vlastná vnútorná politická správa, podliehajúca priamo Viedni. Opatrenia absolutis¬tickej vlády pri novom usporiadaní štátoprávnych pomerov cie¬I'avedome smerovali k tomu, aby zlomili odstredivé sily národov, ich snahy o rovnoprávnosť a aby zatlačili predovšetkým sily, ktoré sa usilovali o demokratizáciu režimu a politického života. Ústupky národnostiam sa robili len v takej miere, akú pokladala vláda za únosnú pri udržovaní rovnováhy síl v centralizovanej ríši. Sociálne reformy v Uhorsku sa uskutočňovali tak, aby nepoškodili, ba skôr chránili záujmy bohatej maďarskej š\'achty, čo ani zďaleka nezodpovedalo národnopolitickým snahám Slovákov. Na Sloven¬sku - rovnako ako v celej monarchii - úradnou rečou sa stala nemčina. Pri styku úradníkov so stránkami malo sa v bratislavskom v košickom dištrikte tolerovať používanie materinského jazyka domáceho obyvatel'stva, teda slovenčiny. Slovenskej inteligencie, hlavne úradníkov bolo v novej správe veľmi málo, ba národ¬ne uvedomelých a demokraticky zmýšl'ajúcich Slovákov z úra¬dov postupne prepúšťali, alebo ich prekladali do neslovenských oblastí ríše.
Pokiaľ išlo o cirkevnú politiku, zdalo sa, že Viedeň bude v tomto smere prihliadať na záujmy jednotlivých národov. Začiatkom 50-tych rokov vymenovali troch nových biskupov:
Štefana Moysesa v Banskej Bystrici, Ladislava Zábojského na Spiši a Štefana Kolarčíka v Rožňave. Všetci traja boli pôvodom Slováci. Z nich sa v prospech svojho národa najviac angažoval najmä Štefan Moyses.
Žádné komentáře:
Okomentovat