Osudy slovenských vysťahovalcov v Spojených štátoch severoamerických a neskoršie aj v iných oblastiach Nového sveta treba pokladať za súčasť slovenských národných dejín. A to tým viac, že neraz úzko súviseli a mali určujúci vplyv i na osudy Slovákov pod Tatrami. Tí vytvárali v USA azda nové formy a spô¬soby života a v duchu známej amerikanizácie, ale nepretrhli zväzky a putá s domácim prostredím a najmä ostali zapojení na kultúrne tradície starej vlasti. Nadväzovali na tradíciu Matice slovenskej, zakladali noviny, osady, farnosti a spolky.
Politicky sa americkí Slováci začali hýbať až roku 1895. Slovenskí novinári v USA boli prví, čo podnikali akciu, aby sa bojovalo proti Maďarom. Koncom roku 1899 vypracovali memo¬randum a poslali ho uhorskej vláde. Opisovali v ňom všetky krivdy a žiadali, aby Slováci dostali všetky práva, na ktoré majú nároky. Je prirodzené, že pri tejto agresivite amerických Slovákov muselo prísť aj k bojom s americkými Maďarmi. Príležitosť sa naskytla pred odhalením pomníka Ľudovítovi Kossuthovi na jednom z význačných námestí v Clevelande, kde žili desaťtisíce Slovákov. Slováci si roku 1902 vymohli, že pomník potom umiestili na menej význačnom mieste. V tom roku zvolali schôdzu, kde odô¬vodnili svoj boj proti Maďarom a informovali americkú verejnosť o Kossuthovej osobe. Uhorská vláda, sledujúca úspešný boj Slo¬vákov v Amerike s tamojšími Maďarmi, ale i útoky na adresu Ma-ďarov v starej vlasti, vyslala do Ameriky svojho dôverníka.
Na schôdzu medziparlamentnej únie v St. Louis r. 1904 vyslal uhorský snem väčšiu delegáciu, vedenú grófom Albertom Apponyim. Ten narazil na odpor i v maďarských kruhoch pre politické pomery v Uhorsku a pre neslobodu tamojších národností. Slováci vypracovali a potom Apponyimu odovzdali memorandum, v ktorom poukázali na skutočnosť, že do Ameriky sa muselo vysťahovať asi pol milióna Slovákov. Vyčítali úplný nedostatok slovenských škôl v Uhorsku, volebné násilnosti a korupciu, neľudské odvážanie slovenských detí na Dolniaky, súdne procesy proti slovenským národovcom a vyhadzovanie slovenských žiakov z maďarských škôl. Poukázali na to, že v Amerike žije pospolu toľko národností a niet medzi nimi treníc.
V rozličných mestách Ameriky boli protestné zhromaždenia Slovákov, kde sa rokovalo o pomeroch a perzekúciách na Slo¬vensku. V máji 1907 bol slovenský kongres v Clevelande. Jed-ným z najcennejších výsledkov kongresu bolo založenie Sloven¬skej ligy.
Po druhej návšteve Apponyiho americkí Slováci zorganizo¬vali proti nemu akciu, ktorá tvorcovi krutých školských zákonov spôsobila nejednu trpkú chvíl'u za pobytu v Amerike. Slováci mu prichystali chladné privítanie v Chicagu, protestujúc pamätným spisom, v ktorom spomínali Černovú a iné prípady slovenského utrpenia. Apponyiho návšteva v Chicagu sa skončila demonštrá¬ciami a násilnosťami, pri ktorých bol Apponyi aj zranený.
Slovenskí národovci, ktorí viedli slovenský život v Amerike, rozhodli sa pokračovať v kultúrnej i osvetovej práci, ktorú na Slovensku maďarizačná politika uhorskej vlády znemožnila. Pod vedením veľkého národovca Štefana Furdeka založili roku 1893 Maticu slovenskú, ktorá v duchu zatvorenej Matice mala byť ohniskom národného života našich krajanov a súčasne podporo¬vateľkou kultúrnych podujatí na Slovensku. Americká Matica čoskoro zanikla, no americkí Slováci neprestali sledovať vývoj pomerov na Slovensku. Využili každú príležitosť, aby pomáhali svojmu národu v borbe o národné práva.
(ŠÁNDDORFI, R.: Buďme hrdí...,).
Žádné komentáře:
Okomentovat