František Majoch

František Majoch bol jedným z aktívnych účastníkov pamätného zhromaždenia na ňaršanskej (ražňanskej) fare dňa 17. decembra 1918 za spoločný štát ČSR, na jeho podporu. Ale už aj predtým, dňa 6. decembra 1918 smelo vystúpil v Širokom s príspevkom na tému spoločného štátu Čechov a Slovákov pod názvom Sloboda národa vo svetle náboženstva, kde ho pozval na túto akciu tamojší farár Jozef Čársky. Aj to bol jedným z hlavných dôvodov, prečo sa musel skrývať pred plienením bolševických vojsk maďarskej červenej armády. Naspäť na faru do Hermanoviec sa vrátil začiatkom júla 1919. Zistilo sa, že tamojší pomocný notár Gejza Reich-Radványi sa aktívne zúčastníl rabovania na fare v Hermanovciach spolu s maďarskými bolševickými vojakmi. Preto bol zaistený a odvedený do väzenia v Levoči. Kompetentný štátny úradník v Sabinove Pavol Miko požiadal Františka Majocha, aby suploval povinnosti pomocného notára na notárstve v Bertotovciach do času, kým sa nedoriešia záležistosti v súvislosti s Gejzom Reichom-Radványim, ktorého František Majoch nepoznal. Gejza Reich-Radványi však z väznice v Levoči ušiel. Jeho zámerom bol útek na územie Maďarska, no predtým sa chcel kruto pomstiť Františkovi Majochovi za jeho angažovanie sa vo veci vzniku nového štátu ČSR a za jeho národné aktivity medzi ľudom. Na uskutočnenie svojho diabolského plánu si zvolil sobotu 9. augusta 1919. Vtedy totiž v podvečer prestrojený za československého dôstojníka, doviezol sa pred hermanovskú faru. Doma nebol ani František Majoch ani jeho sestra Antónia. František Majoch sa vrátil na faru v Hermanovciach o 20.00 hodine. Pred farou na koči ho čakal neznámy muž, ktorý sa vydával za vyšetrujúceho sudcu kauzy bertotovského pomocného notára. Požiadal farára, aby s nim šiel do Bertotoviec, kde je potrebné urobiť výsluh a zápis v danej kauze. František Majoch netušiac nič zlé dôverčivo prisadol k neznámenú "sudcovi". Po príchode do Bertotoviec neznámy "sudca" zaviedol Františka Majocha do budovy miestnej školy. Pri vstupe do budovy školy však zistil, že v nej nikto nie je. Popadla ho zlá predtucha. Prestrojený Gejza Reich-Radványi zamkol dvere školy a dva razy vystrelil na kňaza Františka Majocha. Po páde na zem ho dorazil ešte desiatimi bodnými ranami bodákom. Mŕtve telo kňaza zabalil do plášťa a hodil do žumpy školského záchodu, ktorú zahádzal raždím. Po tomto hroznom čine Gejza Raich-Radványi chcel zabiť aj jeho sestru Antóniu. Zašiel na faru do Hermanoviec a sestre teraz už mŕtveho Františka Majocha tvrdil, že jej brata omylom odviedli do väzenia v Prešove. Vypýtal od nej nej vylákal 4000 korún pod zámiekou, že tie potrebuje na výkupné za jej brata. Potom s ňou na voze šiel do Prešova. Avšak na ceste do Bertotoviec ich stretli žandári, ktorí medzitým odhalili vraždu kňaza Františka Majocha. Vraha zaistili, a zároveň zachránili život aj sestre nebohého hermanovského farára Antónii. Správa o zákernej smrti hermanovského farára Františka Majocha rukou brutalného šovinistického vraha šokovala celé územie východného Slovenska. Jeho pohreb, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok 14. augusta 1919, bol verejnou manifestáciou bolesti, zármutku ale aj vďačnosti ľudu za hrdinský život a mučenícku smrť kňaza, ktorý svoj mladý život zasvätil aj práci na poli politickom a národnom. Vtedajší farár v Šírokom, ktorý sa v roku 1925 stal košickým biskupom, pri pohrebnej kázni Františka Majocha okrem iného povedal: "Takou strašnou smrťou musel zomrieť len preto, že miloval svoj chudobný, ubiedený slovenský ľud..."