Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Edukácia integrovaná, segregovaná

17. Edukácia integrovaná, segregovaná
Integrácia špeciálnej výchovy je koncepcia špec. Výchovy a vzdelávania v tom zmysle, že deťom vyžadujúcim špec. Starostlivosť sa má výchova a vzdelávanie poskytovať v rámci bežných výchovných a vzdelávacích inštitúcií, a nie oddelene.
Postihnuté dieťa má právo na to, aby sa mu poskytovali tie isté príležitosti ako zdravým, normálnym rovesníkom. Zdôrazňuje sa pritom nehumánnosť vytrhovať deti z ich prirodzeného rodinné prostredia – od rodičov. Ide aj o to, aby sa zdravé deti naučili žiť s postihnutými
Ak sú v spoločnosti tendencie ku segregácii, to ďalej zvyšuje predpoklady delenia spoločnosti na :
- majoritu
- minoritu
Následne vzniká intolerancia v spoločnosti – základná chyba
Bez – mimo – vedľa – medzi – spolu

Edukácia v segregovaných podmienkach
Keď sa povinná školská dochádzka začala zavádzať do praxe, školy sa dostávali do ťažkostí, pretože potreba vzdelávania vznikla aj u postihnutých. Pre nich však neboli vytvorené podmienky, v dôsledku toho postupne vznikali špecializované ústavy, a neskôr aj školy.
Pre segregovanú výchovu v špeciálnych školách sa berie do úvahy, že umožňuje:
- homogenizáciu triedy, skupiny z hľadiska druhu a stupňa postihnutia
- postup rovnakým tempom
- odbornosť pedagóga, ŠP
- špecifickú úpravu priestorov
- väčší pocit spolupatričnosti
- možnosť častejšieho dosahovania úspešnosti
- poskytovanie komplex. Rehabilitácie
- väčší rozsah výchovnej starostlivosti /celodenne, celotýždenne, celomesačne/
- používanie finančne náročnej kompenzačnej a didaktickej techniky
Kombinované systémy
Ani u nás, ani vo svete neexistuje výhradne integrovaná alebo segregovaná výchova. Existuje len časť populácie, ktorá sa nemôže vychovávať integrovanie/ pre rozsah poškodenia, nedostatok rodinného zázemia/ a je odkázaná na starostlivosť a komplexnú rehabilitáciu v špecializovaných inštitúciách. Ostatná časť môže byť vychovávaná v integrovaných podmienkach. Takýto prístup sa môže chápať ako kombinovaná systém starostlivosti

Špeciálnopedogogická diagnostika

15. Špeciálnopedogogická diagnostika
Činnosť – jej záver = diagnóza. ŠP diagnostika naznačuje aj prognózu /čo ďalej/
Diagnostika sa zameriava napr. na jednotlivé postihnutia /iná pre sluchové postihnutia, zrakovo../.
Diagnostika – cieľavedomá činnosť zameraná na rozpoznanie podmienok, priebehu a výsledkov edukácie osôb so špeciálno pedagogockými potrebami
Cieľom diagnostiky je pomoc postihnutému jedincovi v rámci jeho výchovy a vzdelávania.
Diagnostiku chápeme ako dynamicky proces, ako cieľavedomá činnosť, ktorej cieľom je diagnóza, vymedzenie znakov a vlastností postihnutého jedinca.
Diagnostika podľa časového sledu sa delí:
- vstupná 1x
- priebežná /robíme si neustále záznamy/
- výstupná /ak ide do ďalšieho zariadenia/
Podľa veku diagnostikovanej osoby:
- deti v predškolskom veku
- v školskom veku
Podľa rozsahu sledovaného cieľa:
- globálna
- parciálna
- diferenciačná
Používame pri tom diagnostické metódy – podľa spôsobu zisťovania /ako na to ideme/:
- pozorovanie- vedenie záznamov
- dotazník – odpovedá
- rozhovor – rôzne zameraný
- skúšanie – ústne, písomné
- testy motoriky, laterality – kopnutie do lopty, navliekanie korálok
- kauzistické metódy
Podľa predmetu zisťovanie /čo vlastne skúmame/:
- úroveň vedomostí
- úroveň vývinu reči – poruchy výslovnosti, zvuk reči, ale i obsahovú formu, aktuálnu slovnú zásobu/
- úroveň sociability /vychovanosť/ vzťah k sebe k iným
- úroveň motoriky /jemná hrubá motorika/
- lateralitu
- funkčnosť zmyslových orgánov /zrak – oftalmológ, sluch – foniater
- úroveň sebaobsluhy, návykov – hygienické, pracovné, záujmové
Diagnóza podľa etiológie – kauzálna – keď sa určia príčiny ochorenia, narušenia, postihnutia
Symptomatická diagnóza – keď uvedieme len základné prejavy.
Na čo slúži ŠP diagnostika, aby sa určila:
- primeraná vzdelávacia starostlivosť
- osobitosti, alebo gramotnosť v osvojených spôsobilostiach
- osobitosti v osvojených návykoch
- osobitosti v sociálnej interakcii a komunikácii
- sociálne správanie
- podmienky na zostavenie a uplatnenie stimulačnýc akorekčných programov
Osobitosť= Zvláštnosť

Základné kategórie, pojmy, termíny

16. Základné kategórie, pojmy, termíny
Defektológia - je náuka o vývine, rozvoji, výchove a vzdelávania a uplatnenia defektných osôb.
Defektológia sa chápe ako veda o defektnom človeku, t.j. človek, postihnutý nejakou telesnou, zmyslovou alebo duševnou chybou. Predmetom defektológie je tzv. defektivita.
Objekt špeciálnej pedagogickej starostlivosti
– školstvo /postihnutý/,
– sociálneho zabezpečenia /invalidný jedinec/,
– zdravotníctvo /zdravotne PJ/
Defektivita je porucha celistvosti človeka, čiže porucha vzťahov k spoločnosti /k výchove, k práci/. Defektivita nie je trvalý stav, podlieha zmenám, ktoré sa môžu zlepšiť alebo zhoršiť.
Defekt – chyba, nedostatok, postihnutie. Relatívne trvalý výrazný nedostatok, strata orgánov či funkcie má ireparibilný /nedá sa napraviť/ charakter. V somatickej oblasť deformita - chronologická choroba, v senzorike slepota, hluchota, v reči disfónia, v mentálnej oblasti MR, demencia.
Porucha – narušenie, odchýlka od normy, má reparibilný charakter. Získava sa počas života /porucha učenia a správania, narušené komunikačné schopnosti/
Chyba – miernejšia odchýlka od normy ako defekt, je to vývinovo podmienená /NKS, poruchy správania/.
Deficit – porucha, narušenie , anatomický deficit – poškodenie. Ľahší nedostatok, na rozdiel od defektu má reparabilný charakter.
Anomália –výrazná negatívna odchýlka od normy, úchylka v somaticko psychologickej oblasti, nepovažuje sa za patologicky stav PJ – jedinec s trvalým TP, SP, MP, ZP, rečovým postihom prípadne chorobou.
Invalidný jedinec – jedinec so zmenou, trvale obmedzenou alebo zníženou pracovnou schopnosťou.
Osoby so špeciálnymi potrebami – najnovšie označenie postihnutých ktorý sa výrazne odlišujú od intaktnej alebo bežnej populácie.
Deviácia – odchýlka od normy, týka sa právania /patologické prejavy, sexuálne deviácie
Psychická deviácia – psychický deficit
Ohrozený jedinec – trvale vystavený nepriaznivým vplyvom /výchovný, spoločenským ekologickým/, ak sa neupravia tak dochádza k narušeniu psycho. Sociálnej, somatickej integrity
Deformita – znetvorenie, zohavenie
Označenie činností:
Edukácia – súhrn výchovno vzdelávacie a vyučovacie aktivity, ktoré sa PJ albo narušený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným
Reedukácia – prevýchova /precvičovanie, úprava porušených fcií, orgánov/.
Súhrn ŠP aktivít zameraných na rozvíjanie nevyhnutných funkcií alebo úprava porušených funkcií
Rehabilitácia – súbor aktivít zameraných na znovu uspôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti
Resocializácia – spája sa s psychosociálne narušenými, znovu zaradenie do spoločnosti
Korekcia – špeciálne pedagogické aktivity – náprava, zlepšenie, oprava chybnej funkcie, orgánu, správania
Kompenzácia – súhrn aktivít zameraných na vyrovnanie, alebo nahradie zníženého výkonu
Špeciálno pedagogická intervencia – všetky aktivity, ktoré realizuje špeciálny pedagóg
Komplexná rehabilitačná starostlivosť – súhrn aktivít, multidusciplinárnych, ktoré sú zamerané na to, aby sme predchádzali, zmienili, alebo odstránili nepriaznivý dôsledok defektu, narušenia.

Systém, podsystém

13. Systém, podsystém
Systém špeciálnej pedagogiky – mnoho účelne usporiadaných poznatkov o teórií a praxi edukácie postihnutých jedincov, alebo jedincov so špeciálnymi potrebami.
- je zameraný na:
• všeobecne zameraný podsystém ŠP - na všetky druhy postihnutí, narušení a špeciálnych potrieb (všetky druhy postihnutia)
• užšie zameraný podsystém ŠP - zameranosť na určitý druh postihnutia, narušenie či špec. potreby (zamerané na určitý druh postihnutia)
Všeobecne zameraný podsystém špec. pegagogiky
1) Všeobecné základy ŠP = termíny, pojmy, predmet, systém
2) Dejiny ŠP
3) Metodológia ŠP ( výskum, diagnostika)
4) Filozofia ŠP
5) Teória komunikácie postihnutých jedincov
6) Výchovná rehabilitácia ( zásady, metódy ...)
7) Náuka o špec. školách a výchovných zariadeniach
8) Porovnávacia ŠP (komparatívna)
9) Vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie a uplatnenie ŠP
Užšie zameraný podsystém ŠP→podľa druhu postihnutia alebo narušenia
1) Pg MP = psychopédia
2) Pg zrakovo postihnutých = Tyflopédia
3) Pg sluchovo postihnutých = Surdopédia
4) Pg detí s narušenou komunikačnou schop. = Logopédia
5) Pg telesne post., chorých a zdravotne oslabených = Somatopédia
6) Pg psychsociálne narušených = Etopédia
7) Pg detí s viacnásobným postihnutím
8) Pg detí s poruchami učenia
9) Pg detí s poruchami správania
10) Pg detí výnimočne nadaných a talentovaných
NIEKTORÉ : napr.
1. Etológia ŠP- náuka o metódach vedeckého poznávania, o postupoch → tento proces je zložitý, platia tu pravidlá (napr. k nejakej seminárke, alebo ku diplomovej práci – budete robiť výskum – alebo prieskum – Ako?
problém - hypotéza - overovanie -vysvetľovanie - poznatky
2. Teória komunikácie postih. jedincov – Čo je komunikácia? = sprostredkovanie alebo výmena informácií
Ako? Komunikačný systém = jazykové prostriedky, mimojazykové prostriedky, technické pomôcky
Medzi postihnutými sú veľmi dôležité prostriedky komunikácie tzv. Náhradné abecedy = Braillova, Bodová abeceda – slúži na písomné dorozumievanie medzi nevidiacimi = 63 bodových kombinácií – ich obmieňanie umožňuje záznam o tom „ prečítanie“ písmen, číslic, znamienok

Norma, anomália v ŠP

14. Norma, anomália v ŠP
Proces
- normálny vývin – má nevratný charakter, uskutočňuje sa v časovom slede, v určených obdobiach, podľa zákonitostí, vyvážené, bez nežiaducich úchyliek /anomálií/
- anomálny vývin – opak normálneho – vyvolaný patogénnymi faktormi, spomalí sa až zamedzí vývin až zmení smer
- predčasný vývin – keď dosiahnutý stupeň vývinu prekračuje očakávané hodnoty podľa normy – výnimočne nadaní, talentovaní
Vývin prebieha v 3 oblastiach
- biologický vývin
- psychický vývin
- sociálny vývin v špec. pedagogike je dôležitý ucelený pohľad

Normálny vývin – chápeme ho ako funkciu veku a činiteľov vývinu, teda v akom fyzickom veku na akom stupni vývoja
Somatická oblasť /telo/ = /rast/ - zväčšuje sa telo, jeho časti vyjadrujeme v hodnotách v cm, kg – za určitý čas koľko tu si ľahko vysvetlím pojmy normalita, abnormalita v špeciálnej pedagogike
Normálne – niečo pravidelné, zaužívané, časté, predvídateľné
Abnormalita – nepravidelné, neočakávané, odlišné od zvyčajného
Norma – z lat. záväzné pravidlo – označenie stavu, vlastnosti procesu
Normy v špeciálnopedagogickej diagnostiky – určujú ich také kategórie ako napr. vzdelávateľnosť, vychovávateľnosť, asociálnosť
Anomálny vývin – spravidla mnohonásobne podmienený, podieľajú sa na ňom aj patogénne faktory – ony ho vlastne spôsobujú
Pre potreby ŠP je najvhodnejšie zoskupenie vývinových anomálií podľa Kábeleho:
Ustrnutý vývin – nevznikne nejaký orgán alebo funkcia – vrodená slepota, hluchota, úplne nevyvinutý orgán /ruka/ alebo tzv. morálna slepota – v sociálnej oblasti delikvent
Obmedzený vývin – nejaký orgán alebo funkcia sa už od začiatku života vývija obmedzene – nedosiahne nikdy stupeň normálneho vývinu
Napr. niektoré formy mentálnej retardácie, vrodená nedoslýcvhavosť, slabozrakosť, vrodené malformácie – niektorých orgánov dôjde k odchýlke tvaru orgánov, vrodená porucha citových vzťahov
Oneskorený vývin – je spravidla reverzibilný – vratným, alebo sa včas uskutoční potrebný aj špeciálnopedagogický zásah. Začiatočná fáza je podobná. Obmedzenému vývinu – ale ak správne zakročia odborníci, je možné priblížiť sa k normálnemu napr. oneskorený vývin reči, motorika /chôdze, lezenia, sedenia, sociability = veľký priestor pre špec. pedagóga.
Prerušený vývin – vývin orgánu alebo nejakej funkcie sa náhle spomalí, alebo úplne preruší.
Prognóza alebo sa stav zhorší, alebo sa postupne aj zlepší.
Napr. detské demencie, mozgové dysfunkcie, ochrnutia
Pochybený vývin – ak sa orgán alebo funkcia, alebo aj kombinácia viacerých funkcií – dokonca osobnosť cela vyvíjajú nežiadúcim smerom
Napr poruchy tvorby nejakého tkaniva, negat. vývin u psychicky chorého
Anomálie sa prejavujú aj v rôznej intenzite, veľké rozdiely medzi jednotlivcami – potrebný tímový prístup viacerých odborníkov

Špeciálnopedagogické činnosti

12. Špeciálnopedagogické činnosti
Zameriavajú sa na rozvoj jedinca so špeciálnopedagogickými potrebami
Edukácia – súhrn výchovných vyučovacích, vzdelávacích činností
Reedukácia – z lat. re = späť, educatio = výchova – prevýchova = aktivity zamerané na rozvíjanie slabo vyvinutých funkcií alebo orgánov (hybnosť, sila, sluch, zrak)
Rehabilitácia – z lat. re = znovu, opäť, habilitas = spôsobilosť, schopnosť
- opätovné dosiahnutie spôsobilosti = súbor aktivít mnohoodborného
charakteru → aby sa postihnutý jedinec začlenil do spoločnosti
Resocializácia – z lat. socialis – družný, spoločenský → teda ide o opätovné zapájanie jedinca do pracovného a spoločenského života
Kompenzácia –z lat. compensatio = vzájomné vyrovnanie, náhrada
- aktivity zamerané na vyrovnanie alebo nahradenie zníženého výkonu orgánu, alebo funkcie organizmu – Ako? = úprava alebo zvýšená činnosť iných orgánov, aj v prípade úpravy obsahu a foriem, spôsobu vzdelávania
Korekcia – z lat. correctio = náprava, zlepšenie
- také špeciálnopedagogické činnosti, ktoré sa orientujú na nápravu, úpravu, alebo opravu chybnej funkcie, správania alebo orgánu
Špeciálnopedagogická intervencia- všetky aktivity, ktoré realizuje špeciálny pedagóg
Komplexná rehabilitačná starostlivosť – súhrn aktivít, multidisciplinárnych, ktoré sú zamerané na to, aby sme predchádzali, zmiernili, alebo odstránili nepriaznivý dôsledok defektu, narušenia, musí byť → vzájomne zladená, nadväzná, plánovaná → všetci zúčastnení odborníci musia spolupracovať
Komplexná rehabilitačná starostlivosť=
Liečebná → lekári – chirurgická alebo lieková terapia, podporná terapia = masáže, vodoliečba
Výchovno – vzdelávacia= predškol. výchova, všeobecné a špeciálne vzdel., profesionál. orientácia, profesionálna príprava
Pracovná = ak ide o vrodenú alebo získanú zmenenú pracovnú schopnosť
Sociálna = vytvára podm. na zaradenie takýchto jedincov do spoločnosti
- ekonom. zabezpečenie
- právna ochrana ( zákon o sociálnej pomoci č.45/2004 Z.z.)
- morálna podpora
- vybavenie technickými pomôckami

Predmet, cieľ a podstata ŠP

11. Predmet, cieľ a podstata ŠP
ŠP – obor pedagogika, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, komunikačných schopností, psycho-sociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaný
Prečo? alebo Čo?
postihnutý; narušený
mentálne; komunikačné schopnosti
senzoricky; city, vôľa
somaticky; poruchy učenia, správanie

Teda ŠP sa sústreďuje na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality – bežne 95% populácie – 5% detskej populácie sa vymyká z normy
Predmetom ŠP je najmä skúmanie podstaty a zákonitosti výchovy, vzdelávania a rozvoja PJ alebo narušeného jedinca
Cieľ – edukácia /vyučovať, vychovávať, vzdelávať/ jedinca so špe. potrebami aby sa vyrovnali s postihom a aby vedeli plnohodnotne žiť.
Využívajú sa pri tom potencionálne možnosti jedinca – motivácia, prirodzené kompenzačné schopnosti, kreativita. Ako? Modifikuje sa obsah vzdelávania, uplatňuje sa pri tom špeciálne metódy, formy, individuálny prístup
Je potrebná špeciálnopedagogická diagnostika – preto je potrebné začať čo najskôr – dôležitá spolupráca rodič – špec. pedagóg, /prip. lekár/
Integrácia – súčasný trend – musia k tomu patriť kvalitné poradenské služby
Segregácia – v špecializovaných zariadeniach tam je všetko potrebné (ale dieťa je od rodiny)
Podstata – interakcia medzi špeciálno pedagogickými
javmi a procesmi
- postihnutie - činnosti, edukácia, rehabilitácia
- postihnutý jedinec - korekcia, stimulácia, reedukácia
- špecifické potreby - kompenzácia

Špeciálne školy

Pre viacnásobne postihnutých žiakov podľa klasifikácie.
A, Mentálne postihnutie v kombinácií s ďalším postihnutím
- špec. šk pre sluchov post.
- špec. šk. pre slabozrakých, pre nevidiacich
- učilište pre mentálne a telesne postihnutá mládež
B, najťažšia forma postihnuta – slepota-hluchota, cirkevná škola v Červenici
C, poruchy správania s ďalším postihnutím v kombinácií

Špeciálne triedy – sú zriadené v bežných ZŠ
Zaradenie – pri prvom zaškolení
Preradenie – zmena vzdelávacej inštitúcie z rôznych príčin /povinná rediagnostika/
Rozhodnutie – vydá riaditeľ školy na základe návrhu odbornej komisie – pedagóg, psychológ, lekár špecialista, riad. musí prerokovať s rodičmi.
Odloženie školskej dochádzky – ak dieťa nespĺňa kritéria /max 2x po jednom roku/
Diagnostický pobyt - v zariadení do ktoré by mal byť žiak preradený – približne trojmesačný
Špecifiká špeciálnych škôl – iné metódy, formy, prostriedky, znížený počet žiakov v triedach, prípadne predĺžená školská dochádza.

Špeciálne školské zariadenia

10. Špeciálne školské zariadenia
Orientujú sa na oblasť výchovy a záujmového vzdelávania – zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
Podľa charakteru a cieľov aktivít:
výchovno vzdelávacie zariadenie
- predškolské zariadenia
- školské kluby
- školské strediská záujmovej činnosti
- centrá voľného času
- domovy mládeže
- školy v prírode
špeciálno výchovné zariadenia
- zariadenia vých prevencie – cetrum výchovy a psychológickej prevencie
- liečebné – výchovné sanatória
- diagnostické centrum
zariadenie náhradnej výchovy na základe súdneho rozchodu
- detský domov
- reedukačný detský domov
- reedukačný domov pre mládež
poradenské zariadenia
- pedagogicko – psychologická poradňa
- špeciálno – pedagogická poradňa
- detské integračné centrum – poskytuje služby formou dennej starostlivosti v predškolskom zariadení – krátkodobé pobyty, ambulantná starostlivosť
školské účelové zariadenia
- zar. školského stravovania
- zariadenia praktického vyučovania – tam kde majú prax
zariadenia pre služby škole – výpočtové stredisko
inštitúcie sociálnej starostlivosti
- domovy sociálnych služieb
mimoštátnej inštitúcie
- nadácie
- občianske združenia

Sústava špeciálnych škôl v SR

9. Sústava špeciálnych škôl v SR
Cieľ – vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj potencionálnych schopností každého jedinca so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami
Komplexná rehabilitačná starostlivosť prebieha v jednotlivých zložkách – tieto tvoria sústavu:
Špeciálne školy
Špeciálne školské zariadenia
Liečebno – preventívne inštitúcie
Inštitúcie sociálnej starostlivosti
Mimoštátne inštitúcie, Záujmové organizácie, Nadácie
Delia sa podľa charakteru:
Aktivít a cieľov:
- edukačné
- poradenské
- rehabilitačné
- liečebné
- reedukačné
- zariadenie sociálno – právnej ochrany
podľa zriaďovateľa a prevádzkovateľa
- štátne
- súkromné
- cirkevné
podľa veku osôb
- predškolský vek
- školský vek
- adolescenti
- dospelí
podľa pohlavia
- chlapci
- dievčatá
- koedukačné
podľa dĺžky prevádzky a rozsahu starostlivosti
- denné
- celodenné
- týždenné
- celoročné – nepretržitá prevádzka

Špeciálne školy

Špeciálne školy – patria do sústavy základný a stred. škôl – zabezpečujúci povinné vzdelávanie – o ňom hovorí zákon o sústave základných a stredných škôl v SR. Osobitosti špeciálnych škôl upravuje príslušná právna norma.
Sústava špeciálnych škôl
- materská škola, predškolské zariadenia
- špeciálne ZŠ
- špeciálne stredné školy
- špec. Zákl. školy s redukovaným obsahom vzdelávania /osobi. Školy/
- špec. Zák. školy s výrazne redukovaným obsahom vzd – pomocné školy
- odborné učilištia
- špeciálne triedy v bežných ZŠ a stredn. Školách
- triedy s individuálnym vzdelávacím programom
V SR existuje 50 rozličných typov špeciálnych škôl
Pre zmyslovo postihnutých žiakov
A, pre sluchovo postihnutých žiakov – základné školy pre SP, SOU pre SP, gymnázia pre SP, SOŠ pre SP mládež /Kremnica/
B, Pre zrakovo postihnutých žiakov – základné školy pre slabozrakých, ZŠ pre žiakov so zvyškami zraku, ZŠ pre nevidiacich, SOU pre zrakovo postih. Mládež,
Gymnázia pre zrak. Postih. Mládež, SOŠ pre zrak. Postih. Mládež, konzervátorium pre zrak. postih. mládež
Pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou
ZŠ pre žiakov s chybami reči, ZŠ pre nehovoriacich
Pre telesne postihnutých žiakov
ZŠ pre tel. postih, SOU pre tel. postih. mládež, gymnázia pre tel. postih. mládež
Pre chorých a zdravotne oslabených žiakov
ZŠ pri nemocnici, ZŠ pri detskej liečebni, ZŠ pri detskej kúpeľnej liečebe, ZŠ pri detskej ozdravovni
Pre ťažkovychovávateľných žiakov
ZŠ pri špeciálnom výchovnom zariadení, SOU pri špeciálnovýchovnom zariadení, SOU pri špec. výchovnom zariadení

Preventívna intervencia

Preventívna intervencia – jej cieľ je odstrániť agresivitu, seba poškodzovanie, stereotypné správanie, dodržiavanie rytuálov, hypersenzitivity, extrémneho odmietania sociálneho kontaktu
- nastupuje štruktúrované učenie
- nácvik komunikácie /očný kontakt, ranné zvítanie/
- štruktúrované učenie – dôraz na využitie individuálnych schopností, samostatnosť, sebaobsluha, sociálne zručnosti, pracovné schopnosti .... spolupráca s rodinou!
To všetko je prispôsobené špecifikám poruchy dieťaťa /teachi program/
- fyzická štruktúra – veľmi názorná organizácia priestoru, nábytok, pracovné pomôcky – ľahká orientácia dieťaťa
- vizuálna podpora – dôraz na informácie nie vo verbálnej podobe ale vizuálnej – písomné odkazy, piktogramy, kreslené schémy, farebné kódy. Lepšie pochopí načo slúži – zvyšuje sa samostatnosť a pocit istoty
- vizuálizácia času – na hodinách nastavíme koniec činnosti /znižuje úzkosť dieťaťa
- individuálny prístup – vždy sa snažíme prispôsobiť mentálnemu veku a špecifickým deficitom
- individuálna analýza správania – veľmi dôležité lebo rovnaké správanie môže mať rôznu príčinu
- dokumentácia údajov – starostlivo, podrobne /momentálne experiment/. Ako často , čo, ako – to je dôležité aj pre spoluprácu s rodinou, pre plánovanie ďalšej práce
Štruktúrované učenie je vhodné aj pre hyperaktívne deti, deti s komunikačnými, problémami, deti s ťažkým typom mentálnej retardácie.
Tu je správne odlíšiť autistu s MR

Častejšie s mentál. retardáciou existuje metóda 5 krokov

Častejšie s mentál. retardáciou existuje metóda 5 krokov – znovu musí byť veľmi dôsledný
1. zaznamenanie problémového správania – analýza, lekársky posudok
2. analýza prostredia
3. analýza činností
4. odmeny za vhodné správanie
5. averzívne tlmenie
pri 1-3 sa pýtame, čo treba robiť, aby ku problémovému správaniu nedošlo, pri 4-5 sa zaoberáme tým, čo treba robiť ak sa problémové správanie vyskytne.
Nácvik komunikácie – asi polovica detí sa autizmom si nikdy neosvojí reč. Poruchy komunikácie je buď v receptívnej zložke /nerozumie mi/, alebo v expresívnej zložke /nevie sa vyjadriť/
frustrácia autistov – následne agresívne správanie – snažíme sa o funkčnú komunikáciu- aby vedel vyjadriť minimálne svoj súhlas – nesúhlas
- žiadosť o pomoc pri činnosti
- žiadosť o zastavenie činnosti
- žiadosť o predmet svojho záujmu /druh jedla, cukríky/
Vždy postupujeme od najjednoduchšieho k zložitejšiemu:
1. imitácia verbálneho prejavu /echolália/
2. základný jazyk – naučí pomenovať predmety a javy /slovne málokedy/, piktogramy /obrázky/
3. štádium vzťahov – osvojenie abstraktných pojmov – čas, veľkosť, farba
4. konverzácia – otázky a odpovede

Podstatné zložky nadania

Podstatné zložky nadania:
Intelektové schopnosti (rozumové) - v rôznych situáciách sa uplatňujú 3 odlišné aspekty inteligencie, kt. každý človek disponuje v rozličnej miere:
a, kritické myslenie – umožňuje podávať dobré výkony v inteligenčných testoch a nachádzať argumenty;
b, dimenzia vhľadu – otvorenosť pre nachádzanie nových ciest;
c, praktická inteligencia - schopnosť pochopiť situáciu a nájsť riešenie.
Tvorivosť- tvorivá produkcia prináša niečo nové, užitočné a akceptabilné; najvyšší prejav nadania (myslenie, intuícia, cítenie, vnímanie).
Motivácia – podieľa sa na prejave nadania. Špec. motivačnou dispozíciou je kontinuálna vnútorná motivácia podávať vysoký výkon v oblasti svojho záujmu a húževnatosť pri dosahovaní cieľov.
Osobnostné črty – vlastnosti nadaných vystupujú v protiklade: sebadôvera a neistota (zdroj hybnej sily); naivita a entuziazmus; emocionálne a sociálne vlastnosti.
Rodinné zázemie nadaných je podporujúce, dôležitá je kompletnosť rodiny a komunikácia rodičov s deťmi.
Edukácia talentovaných a nadaných - môže realizovať len ŠP NaT
• individuálny prístup,
• aplikácia špeciálnych metód
• upravené curriculum (vrátane organizačných metód),
• možnosť pracovať tempom aké vyhovuje žiakovi
• sústavne upravovať jeho sociálne správanie a vzťahy, aby boli akceptovateľné
• dbať aby úroveň poznatkov z predmetov, o ktoré nemá dostatočný záujem, bola vyhovujúca
• sledovať a usmerňovať rozvoj osobnosti (aby nebol jednostranný...)
Obsah edukácie sa sprostredkuje prostredníctvom individuálne určených špeciálnych programov, ktoré môžu byť rozvíjajúce (zamerané na tie oblasti, v ktorých sa žiak javí ako nadaný):
a) akceleračné programy – curriculum je upravené tak, že pre nadaných žiakov umožňuje rýchly postup
b) obohacujúce – T žiaci, s túžbou po poznaní výrazne silnou; globál. m alebo predmetové zameranie - výskumy
c) skupinové – predmetové vyučovanie detí vybraných na zákl. ich záujmu a dispozícií – rôzny vek.
d) individuálne – zostavené podľa ind. potrieb konkrét. žiaka pre jeden, skupinu predmetov –bežná/špec. trieda
e) vyrovnávacie – jednostr. zameranie vývinu, čím je narušený všestranný rozvoj osobnosti (výb. matematik s nedostatočnou schopnosťou sústrediť sa)
f) preventívne - pre N žiakov, so sklonmi k nedostatočnej socialibite – vážne naruš. soc. vzťahov.
g) harmonizujúce –dosiahnutie akceptabilného rozvoja aj ostatných stránok osobnosti žiaka, v kt. nie je nadaný.

Autizmus

8. Autizmus
Narušené poznávacie schopnosti
- poznávať seba
- okolitý svet
- neschopnosť adaptovať sa na meniace sa podmienky
Intervencia – dopredu plánovaný systematický zásah, ktorý sleduje určité zlepšenie problému jedinca, rodiny, skupiny
Autista má predovšetkým kognitívne problémy preto využívame práve poznatky z kognitívnej psychológie a špecial. pedagogiky
Kog. proces, vývoj – vývoj poznávacích funkcií behom života – určité fázy
- vnímanie
- zapamätanie si
- vybavenie si
- predstavivosť
- myslenie
- spracovanie verbálne
Aj neverbálne informácie to všetko je veľmi dôležité v pedagogike, tvorí to podstatu učenia
Autisti - veľmi široké spektrum porúch.
My sa snažíme používať výchovné a psychologické prostriedky v špeciálnej pedagogike.
Dôležité – diagnóza /psychiater, neurológ, psychológ/ potom nastupuje špec. pedagóg.
Adaptívna intervencia – zlepšenie adaptibility dieťaťa, vytváranie žiadúcich zručností, a by sme predišli vzniku problémového chovania
Podporuje vývoj oblastí, ktoré sú oneskorené
- komunikácia
- voľný čas
- sociálne, pracovné zručnosti
- rozvoju a prehlbovaniu mentálnej retardácie, nerovnomernosť vo vývoji, poruchám správania hľadáme relaxačné techniky, trénujeme činnosti, ktoré znižujú strach, panické reakcie a následné ťažké afektívne záchvaty, agresivitu, hyperaktivitu

Základy pedagogoky mentálne postihnutých

6. Základy pedagogoky mentálne postihnutých
Je to vedný odbor ktorý sa zaoberá edukáciou MP a MP s viacerými chybami. Priorita PMP je rozvíjanie kognitívnej činnosti a celej osobnosti u mentálne postihnutých jedincov.
Stupeň
- Hraničné pásmo mentálnej retardácie (MR)
- Ľahká MR
- Stredná MR
- Ťažká MR
- Hlboká MR
Mentálne postihnutie – široká škála druhov, typov, foriem a ich kombinácií
Etiologické hľadisko
1, organicky, biologicky, podmienená – súvisí s poškodením CNS – mozgu
- oligofrénia
- demencia
Oligofrénia – stav zapríčinený štrukturálnou rozptýlenou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom, postnatálnom období
- mozgová obrna rôzneho pôvodu
- vonkajší vzhľad – tvár, oči postoj, lokomócia
- psychika, city, vôľa, osobnosť

Demencia – proces – postupný rozpad alebo zastavovanie normálneho vývinu – progresívny charakter. sociálne podmienená mentálna retardácia
Predmetom MP – skúmanie dôsledkov MP, diagnostika a prognostika a napokon socializácia MP
Podľa členenia veku delíme:
- podľa veku – MP v rannom
- predškolskom
- školskom
- a v adolescencii a dospelí
Výchovou dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie, prac uplatnenia, ovplyvniť ich pozitívne
Vzdelávanie – osvojiť si súhrn vedomostí, zručností, pripraviť na život
Cieľom edukácie je osvojiť si vedomosti, zručnosti pre prof. prípravu, vytvoriť postoje k ostatným ľuďom k sebe, pripraviť sa na praktický život.
Pomocné školy sa delia podľa stupňa MR:
1, nižší stupeň 1-3 ročník
2, stredný stupeň 4-6 ročník
3, vyšší stupeň 7-8 ročník
4, pracovný stupeň 10 ročník

Základy pedagogiky nadaných a talentovaných

7. Základy pedagogiky nadaných a talentovaných
Nadaní a talentovaní (NaT) majú špeciálne výchovné potreby. Edukácia NaT si vyžaduje isté modifikácie – (individuálny prístup, aplikáciu špec. metód a upravené curicullum = vrátane organizačných foriem).
Pri skúmaní problematiky NaT sa vychádza z multifaktoriálnej podmienenosti fenoménov, čo sa označuje ako talent alebo nadanie. Ide o nasledovné faktory: schopnosť, dedičnosť, prostredie a výchova.
Nadanie vysoká úroveň schopností v rozličných oblastiach. Vysoké výkony vo všeobecných alebo špeciálnych oblastiach.
Talent vrodené dispozície pre realizáciu rôznych aktivít, ktoré sa manifestujú rýchlym a kvalitným osvojením, ich tvorivým rozvíjaním. Ide o dispozície, ktoré sa nedajú výchovu nahradiť (umení, šport...).
TYPOLÓGIA - nadanie (Brťka)
• intelektové schopnosti
• umelecký typ
• pohybový talent
• technický typ
• organizačný typ
Kritériá určujúce nadanie (Monksov model)
• nadpriemerné schopnosti
• kreativita
• vôľa k výkonu
• rodina
• škola
• vzájomné vzťahy s vrstovníkmi
Heller a nadanie (oblasti)
• šport
• jazyky
• veda
• umenie
• remeslá a technika
• abstraktné myslenie
• matematika
• oblasť sociálnych vzťahov

Základy pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených

3. Základy pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených
Vedný odbor ŠP, ktorý skúma osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybovo, oporného a nervové ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými negatívnymi zmenami v zdrav. stave.
Toto opisné označenie od r. 1995 – dovtedy Somatopédia
Orientuje sa na deti aj dospelých, aj mládež.
Predmetom tej pedagogiky – ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týmto jedincov so zreteľom na špecifiká postihnutia
Telesne postihnutý – vyznačuje sa chybami pohybového, nosného, nervového ústrojenstva – všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality, čiže anomálie
Telesný postih môže byť:
- vrodený – na základe porúch vývinu zárodku /prenatálne/
- získané – úraz, zápaly, degenerácia, hormonálna činnosť
V súčasnosti pojem telesne postihnutý – chybný, poškodený, handicapovaný, alebo pohybovo postihnutý
Chorý – v stave choroby, porucha rovnováhy organizmu a prostredia – vznikajú anatomické a funkčné zmeny
Hospitalizácia chorých detí – zaradenie do školy pri zdravotníckom zariadení
Zdravotne oslabený – v stave rekonvalescennie alebo má zníženú odolnosť proti chorobám, alebo má recidívy, potrebuje sa doliečovať, potrebuje zvláštnu edukáciu
Základné spoločné znaky:
- poruchy hybnosti
- poruchy vyššej nervovej činnosti
- psychické zmeny

Základy pedagogiky zrakovo postihnutých

4. Základy pedagogiky zrakovo postihnutých
V systéme ŠP vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie ZP /tyflopédie/.
ZP osoby – v dôsledku zníženej /alebo nulovej/ priepustnosti optického kanálu príjem zrakových informácií výrazne znížený alebo znemožnený
Zrakovo postihnutý – ani s použitým kompenzačných /náhradných, vyronávacích/ alebo korekčných /nápravných/ prostriedkov nemôžu pri činnostiach vyžadujúcich zrakovú kontrolu dosahovať také výkony ako normálne vidiaci. Preto, nie ten kto nosí okuliare ale ten kto s okuliarmi nevidí.
Používa sa aj názov tyflopédia
Podľa veku postihnutých delíme:
- predškolský zrakový postih
- školský zrakový postih
- pedagogika dospelých zrakovo postihnutých
Podľa stupňa zrakového postihnutia:
- pedagogika tupozrakých a škuľavých
- slabozrakých
- čiastočne vidiacich
- nevidiacich
Pomôcky – šesťbodová tabuľa, Pichtov písací stroj.
Delenie: vrodené
získané

Základy pedagogiky sluchovo postihnutých /surdopéedia/

5. Základy pedagogiky sluchovo postihnutých /surdopéedia/
Zameriava sa na rozvoj osobnosti, edukácie sluchovo postihnutých - Foniotria
Druhy, stupne, príčiny sluchového postihnutia:
Hluchota – surditas – úplná- postihnutých nevníma žiadne sluchové podnety, nereaguje
neúplná – zvyšky sluchu nepatrné – nemajú význam pre vnímanie sluchvou cestou
Hluchota môže byť:
- zdedená – viacej generácií
- získaná – pri pôrode, v rannom detstve, pôsobením škodlivín, po úraze
Ohluchnutosť – strata sluchu, vznikla v priebehu vývinu reči, alebo keď už bola reč vybudovaná – treba dbať na udržanie kvality reči
Nedoslýchavosť - hypacusis – čiastočná strata sluchu s trvalým charakterom – ťažké dorozumievanie s okolím.
- ľahká
- stredná
- ťažká – vždy je dôležitá aj mentálna úroveň dieťaťa, rozumové schopnosti, sluchová pozornosť.
Zvyšky sluchu – závažná strata – zvyšky nestačia na vnímanie hovorenej reči
Kombinované poruchy
Typy sluchový porúch:
Prevodová – postupne zle počuje hlboké zvuky, hlboký hlas, slabšie počuje reč , koncovky slov, postupná úroveň hlasitosti signálu – príčiny /zápaly/
Percepčná – zle počuje vysoké tóny, nevie rozoznať jednotlivé hlásky, šepot skoro nepočuje, reči nerozumie
Kombinované – málo počuje aj nerozumie
Kompenzačné pomôcky :
aparáty, kochleárny implantát
Posunková reč, orálna reč
Odzeranie
Sluchová výchova
Daktyl, totálna komunikácia

Predmerský, Rehuš

Doc. PhDr. Vladimír Predmerský, CSc. (1902-1991)– po maturite na učiteľskom ústave pôsobil v Modre ako učiteľ a riaditeľ Ľudových škôl v Trenčianskom okrese.
1930-1954: učiteľ a riaditeľ Pomocnej školy a ústavu (PŠ) „Spolok pre liečebnú nápravu v Trenčíne“ v Trenčíne, neskôr ústredný inšpektor špeciálnych škôl
1932 ¬– spoluzakladateľ Zemského spolku pre slabomyseľných na Slovensku
Od 1961 vo Výskumnom ústave BA
1967 – vedúci katedry ŠP pri FF UK v BA, neskôr vedúci celého inštitútu. Zaoberal sa najmä výchovou a vzdelávaním MR detí.
Vysokoškolský učiteľ – zaoberal sa dejinami ŠP, organizáciou a raidením ŠP škôl a výchovných zariadení.
1969 – predseda Spoločnosti pre špec.a lieč. výchovu
Práce:
• Defektologický slovník
• Náprava chybnej výslovnosti
• Školy pre mládež vyžadujúcu osobnú starostlivosť
Tiež držiteľ medaile Komenského

PhDr. Gabriel Rehuš (1909-1993)– maturoval v Trenčíne, pôsobil na osobitných školách – skúšky – Spôsobilosť pre vyučovanie slabomyseľných a ťažkovychovateľných
Učiteľ PŠ v Trenčíne (tu sa stretol s Predmerským)
1941 – Špiská Nová Ves – Ústav pre liečebnú nápravu s pomocnou školou
1950 ŠPÚ tu sa s Gaňom podieľal na budovaní centra špec. – ped (odd. a kliniky)
1970 učiteľ na katedre ŠP
Prekladal zo zahraničia ŠP, sám publikoval.
Práce:
• K aktuálnym otázkam ŠP
• ŠP a príprava defekt. mládeže pre spoločenský život
• Metodiky vyučovania v osobitných školách

Gaňo

2. Gaňo, Predmerský, Rehuš
Viliam Gaňo (1893-1966)– zakladateľ ŠP na Slovensku
Študoval - učiteľský ústav Blatný Potok, pôsobil v Rumunsku, v Budapešti – tam študoval na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov lieč. pedagogiky.
Získal spôsobilosť učiť hluchonemých, slepých, slabomyseľných, naprávať chyby reči. Pôsobil v Budapešti,, Komárne, Dubnici nad Váhom, Kremnici.
1947 nastupuje do štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, tu rozvinul všestrannú pedagogickú organizátorsku a vedeckú činnosť
1947 zriadil Pedagogickú kliniku - vykonával vedecký defektologický výskum a bola tiež diagnostickým centrom.
Tvoril učebné osnovy a plány pre jednotlivé typy škôl. Presadzoval vysokoškolskú prípravu špeciálnych pedagógov.
1957 založil časopis Špeciálna škola – 1959 sa spojil s českým časopisom a vznikli Otázky defektológie
Gaňo – vedúci Slovenskej sekcie
Publikoval veľa:
• Úvod do Liečebnej pedagogiky,
• Defektné deti a náčrt základného problému ich výchovy
• Z teórie a praxe vyučovania nepočujúcich.
1960 vysoké štátne vyznamenanie medaila J.A. Komenského

Dejiny Špeciálnej pedagogiky – stručný prehľad

1. Dejiny Špeciálnej pedagogiky – stručný prehľad
Štádia starostlivosti
Represívne - likvidovali postihnutých (prvotnopospolná, otrokárska spoloč) – vylúčenie chybných zo spoločenstva
Charitatívne – ľudomilný, so vznikom kresťanstva sa hlásala k blížnemu, strava + výchovné opatrenia v útulkoch a kláštoroch.
Humanistické – humanizmus a renesancia J. A. Komenský – každý TP má právo na vzdelanie, nutnosť vzdelávať defektné osoby
Rehabilitačné a preventívne – u nás začiatky v Jedličkovom ústave (1913)
KRS (Kompletná rehabilitačná starostlivosť) o TP až po zaradenie do pracovného procesu.
Skúmajú vznik a vývoj teórie a praxe edukácie, kompletnú starostlivosť a spoločenskú upotrebiteľnosť postihnutých, narušených osôb od najstarších čias až po súčasnosť.
Cieľ
Zistiť ako sa utvárala starostlivosť o jedincov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami na rôznych stupňoch spoločenského vývoja v jednotlivých krajinách a poznatky uplatniť.

Starostlivosť o postihnutých je preukázateľná už od najrannejších období vývoja ľudstva.
Špeciálna pedagogika ako veda až na prelome 19-20 storočia. Mudr. Ludvig Strumpel 1812-1899 vydal v roku 1890 Pedagogická patológia – tento odb. termín sa však neujal –začali používať /zapadoeurópske krajiny/ Liečebná pedagogika.
Začiatkom 20. str. v Čechách Ján Mauer 1878-1937 rozlišoval 2 základné pojmy:
- pedopatológia – teoretická veda o postihnutých deťoch
- nápravná pedaogogika – praktická náuka, vysvetľuje čo sa akými metodami a prostriedkami má vykonať.
Táto terminológia až do r. 1948 – potom podľa sovietskeho vzoru – Defektológia
V roku 1953 – Reforma Vysokoškolského štúdia – nový názov odboru – Špeciálna pedagogika používa sa až dodnes.

Osobnosť učiteľa

Osobnosť učiteľa

Učiteľ:
• Identifikačný vzor pre žiaka
• Sprostredkovateľ nových informácií a poznatkov
• Učí žiakov učiť a vedia ich k záujmu osvojiť si poznatky

učiteľ má mať kompetencie vo vzdelávacej a výchovnej oblasti
má disponovať primeranými teoretickými a odbornými poznatkami

• Odborné vedomosti z predmetov, ktoré vyučuje
• Odborné vedomosti týkajúce sa organizácie vyuč. hodiny
• Poznatky a vedomosti týkajúce sa vývinových charakteristík žiakov
• Poznatky a vedomosti týkajúce sa organizácie vyuč.hodiny
• Poznatky z oblasti didaktiky
• Primerané rozvinuté jazykové a rečové schopnosti
• Poznatky z oblasti hodnotenia
= získava vysokoškolským vzdelaním

Konkrétne osobnostné charakteristiky učiteľa :

• Človek osobnostne zrelý a psychicky zdraví
• Primerané posúdenie reality (citlivé reagovanie v konfliktných situáciách byť spravodlivý a objektívny, byť samostatný, pružný, verbálne pohotový, tvorivý pri ich riešení)
• Hodnotenie žiakov (sympatie/antipatie voči žiakovi majú často priamy dosah)
• Sebareflexia a sebapoznanie zlepšuje jeho empatie, zvyšuje sociálnu senzitívnosť, uľahčuje sociálnu komunikáciu a tým zvyšuje jeho pedagogickú činnosť
• Schopnosť ovládať svoje konanie
- agresivita, irónia, manipulácia nespokojnosť s výberom profesie, preťaženosť, nízke finančné ohodnotenie, súvisí aj s emocionalitou a temperamentom
- hostilita (hnev, agresia, netrpezlivosť) frustrácia, konflikty, vysoká súperivosť, netrpezlivosť, pochybnosti o sebe samom

Osobnosť učiteľa

• Tvorivosť a iniciatíva – predpoklad uplatňovať humanistickú koncepciu výchovy a vzdelávania
- učiteľ má teoretické informácie o tom, čo je tvorivosť a ako sa u žiakov prejavuje
- má byť do istej miery tvorivý
- mal by mať ochotu svoju tvorivosť rozvíjať
- vedieť aplikovať také postupy, ktoré tvorivosť žiakov rozvíjajú
• Schopnosť vytvárať pozitívne emocionálne väzby disponovať s emocionálnou inteligenciou (má mať rád ľudí, zvládať vlastné emócie, motivovať sám seba, relý, priateľský, empatický)
- dominancia hlavne nižšie ročníky vyžadujú aby ich učiteľ viedol
• Morálne nároky na osobnosť učiteľa – čestnosť, charakternosť, spravodlivosť hlavne na začiatku škol. dochádzky
- úcta k ľuďom, k národom, ochota pomáhať, zmysel pre spoločenstvo, trpezlivosť, pracovitosť, láska k vlasti, mierumilovnosť
• Odolnosť voči záťaži
- syndróm vyhorenia
- učiteľský stres
- únava, vyčerpanie, celková apatia, strata chuť sa vzdelávať
- klesajúci pocit uspokojenia z práce
- klesajúca chuť byť stále s deťmi
- narastajúci pocit fyzického opotrebovania
• Zmysel pre humor a optimizmus
- výzva učiteľom – byť zábavný na vyučovaní deti sú prirodzene hravé a veselé
- humor evokuje tvorivosť zmenšuje psychologickú vzdialenosť medzi učiteľom a žiakom
- optimizmus - optimisti používajú efektívnejšie a aktívnejšie stratégie
• Komunikácia
- verbálna komunikácia – najčastejšie získané informácie
- neverbálna komunikácia - nálada, vzťah k deťom apod.
- paralingvistická forma komunikácie - hlasový prejav učiteľa (krik, zvýšený hlas..)

Osobnosť žiaka

Osobnosť žiaka
vo výchovno-vzdelávacom procese

na rešpektovanie vekových a individuálnych osobitostí poznať základné východiská o osobnosti
charakteristika osobnosti
• súhrn vzájomne spätých, kvalitatívne rôznorodých vlastností a čŕt, ktoré vytvárajú individuálnu charakteristiku, týkajúcu sa jeho prežívania , správania a sebaregulácie

Každá osobnosť je určovaná charakterom doby, spoločensko-politickým usporiadaním a množstvom konkrétnych podmienok prostredia

Problematika osobnosti žiaka:
1. problematika motivácie, záujmov a sklonov
motivácia:
- aktivizuje jednotlivca do šk.činnosti, mimošk. činnosti
- dosahovanie vzdelávacích výsledkov spolu so schopnosťami
- formovanie charakterových vlastností osobnosti z hľadiska individuálnej a sociálnej motivácie
2. problematika schopností a vlôh - predpoklady na realizáciu náročnejších problémových úloh
rozumové schopnosti – riešenie intelektuálnych činností
kreatívne schopnosti – tvorivosť a originalita
vlohy (nadanie) – na niektorú oblasť spoločenskej činnosti
3. problematika charakteru - postoje, názory, svetonázorová
orientácia – problematika charakteru
odráža – poznanie faktov, zásad, požiadaviek, osobný emocionálny vzťah k tomu, s čím sa stretáva

4. problematika temperamentu a typológie – žiakova a povaha, ako reaguje na podnety
Najcharakteristickejší znak osobnosti je jej celistvosť ! (predstavuje jednotu, vzájomnú previazanosť.

Nové subdisciplíny

Nové subdisciplíny:
gerontogogika / gerontopedagogika teória o vzdelávaní seniorov
Škandinávia, Nemecko, USA, ČR, SR univerzity tretieho veku

Porovnávacia pedagogika – porovnávanie vzdelávacích systémov, čím sú determinované a aké sú ich výsledky

Predškolská pedagogika – výchova detí predškolského veku, do zač. povinnej školskej dochádzky

Vysokoškolská pedagogika – otázky obsahu vzdelania a problematiku vyučovacích metód, rešpektovanie individuálnych zvláštností študenta

Pedagogika detských a mládežníckych organizácií – venuje sa histórii detských a mládežníckych hnutí, ciele, obsah, metódy práce a organizačné formy

Pedagogika voľného času – prežívanie detí a mládeže mimo školy, plní aj preventívnu funkciu

Pomocné a hraničné vedy pedagogiky:
Pedagogika filozofické vedy
Pedagogika a sociológia
Pedagogika a psychologické vedy:
• všeobecná psychológia
• sociálna psychológia
• vývinová psychológia
• pedagogická psychológia

Andragogika

Andragogika
19. storočie – osveta, vzdelávacie spolky
u nás po II. svetovej vojne / rozvoj ekonomiky
podpora zo strany UNESCO, Rady Európy
kontinuálne nadviazanie na učenie J.A. Komenského <>
súčasnosť - vzdelávanie v strednej a krajnej starobe
- Univerzita tretieho veku
Pedagogika dospelých
- Osobitná vedná disciplína
- Skúma výchovu a vzdelávanie vo všetkých obdobiach dospelosti
- Znižuje sa potreba rešpektovať vekové osobitosti
- Zvyšuje sa potreba rešpektovať individuálne zvláštnosti

Definícia :
je to oblasť služieb jednotlivcom, skupinám, inštitúciám, organizáciám alebo celospoločenskému charakteru, ktorá tvorbou vzdelávacej ponuky slúži k uspokojovaniu vzdelávacích záujmov a potrieb.

Špecifické podmienky predmetu skúmania pedagogiky pre dospelých:
a/
objektom výchovno-vzdelávacieho pôsobenia sú dospelí jednotlivci, ktorí dosiahli značnú i nadpriemernú odbornú a všeobecnú úroveň vzdelania a nadobudli primerané praktické skúsenosti
b/
prostredie a organizácia vzdelávania sa na rozdiel od školy vyznačuje rozptýlenosťou a sporadickosťou, čím sa vplyv výchovného činiteľ potencionálne znižuje

Andragogika

Predmet pedagogiky dospelých
- Je výchova dospelého človeka duševnej a fyzickej zrelosti, spoločenskej samostatnosti, človeka so všetkými fyziologickými osobitosťami dospelej bytosti

Oblasti, ktoré adnragogika rieši
- Dejiny pedagogiky dospelých a vývoj andragogických koncepcií
- Základy didaktiky dospelých – analyzujú sa problémy obsahu, princípov, metód, organizačných foriem vzdelávania
- Systém vzdelávania dospelých – riešia sa otázky vzdelávania v rámci školských sústav, podnikového postgraduálneho vzdelávania
- Metodologické otázky andragogiky, hlavnou úlohou je špecifikácia výskumných metód, ktoré sa používajú v pedagogických vedách
Vzdelávanie dospelých a ekonomika

- Vzdelávajúci sa ľudia sú väčšinou účastníci trhu práce
(zamestnaní alebo nezamestnaní)
- vzdelávanie, prípravy, výcvik, pracovné školenie, rekvalifikácia, vzdelávanie seniorov, osvetové školenia ČK, kurz cudzieho jazyka – zúčastňujú sa osoby, ktoré už dokončili vzdelanie vo formálnom vzdelávacom systéme (základná škola až vysoká škola)

- vzdelávanie dospelých je významným faktorom v rozvoji ľudských zdrojov a ekonomickom rozvoji krajiny

Andragogika

Univerzálna veda dospelých o výchove (aplikuje )
Sociálne orientovaná
Starostlivosť o celoživotný rozvoj dospelých

- pedagogika (filozofia, vysvetľuje)

Záujmy

Záujmy

- črta (vlastnosť) osobnosti, ktorá predstavuje trvalejší vzťah jednotlivca k istým objektom činnosti

Potreby
- základ záujmov (uvedomenie si nedostatkov v istej oblasti)

Záľuba
- vyhradený a vytrvalý záujem (sprevádzaná výrazným emoc. prežívaním)
Temperament a charakter

- tie stránky osobnosti, ktoré sa prejavujú istým tempom psychických činností, dynamikou ich priebehu a prežívania
- zohráva úlohu pri rešpektovaní individuálnych osobitostí
sangivinik – silný, vyrovnaný a pohyblivý
flegmatik – silný, ...................................
cholerik – silný, .....................................
melancholik – slabý, ..............................

Charakter
- predstavuje súhrn psychických vlastností osobnosti , vyjadrujú jeho vzťah ku skutočnosti a prejavujú sa v jeho správaní a skutkoch

• vlastnosti charakteru: - mravné, etické
- pracovné
- spoločenské, sociálne
-individuálne vlastnosti, ktoré vyjadrujú vzťah
jednotlivca k sebe samému

Súčasť inteligencie

súčasť inteligencie - tvorivosť (kreativita)- prejavuje sa v samostatnom, originálnom riešení ťažšej úlohy

inteligencia :

personálna inteligencia
inteligencia medziľudských vzťahov
emocionálna inteligencia

vlastnosti :
- ide o schopnosť dokázať sám sebe možnosť usmerňovať motiváciu aj v komplikovaných situáciách, ktoré sú spojené s frustráciou
- prejavuje sa v schopnosti ovládať vlastné pohnútky tak, že ich riešime aj prostredníctvom regulácie vlastnej nálady
- schopnosť vedieť sa vcítiť do prežívania a správania iných osôb a tieto stavy im aj tolerovať
- vyššia emoc. inteligencia dokáže pozitívne ovplyvniť aj kvalitu vlastného myslenia (pozitívne emócie = pozitívne myslenie)

- vlohy – vrodené predpoklady na rozvíjanie jednotlivých činností

- nadanie – ak sa schopnosti rozvíjajú a umožňujú dosahovať pozoruhodné výkony

- talent – mimoriadne vysoký stupeň nadania (nadpriemerné, vynikajúce výsledky)

Vzdelanie

Vzdelanie

Charakteristika vzdelania

o Najstaršia a najvýznamnejšia kategória pedagogickej teórie
o Úzko spätá s pojmom učenie a výchova
o eruditio – vzdelanie predstavovalo najmä intelektuálnu kultúru vnútra človeka, jeho duše
o vzdelanie sa najčastejšie spája s rozvojom pamäti, rozumovými operáciami a myslení
o chápe sa ako súbor osvojených vedomostí, zručností a návykov

Spôsoby vzdelávania.
Samovzdelávanie – sami sme motivovaní aby sme zvýšili svoju intelektuálnu úroveň

Vzdelávanie všeobecné – istý okruh základných poznatkov zo všetkých oblastí vedy a spoločenskej činnosti

Špeciálne vzdelávanie – prehĺbenie informácií a praktickej činnosti v jednotlivých oblastiach vedy

Schopnosti a nadanie

Schopnosti a nadanie

Charakteristika schopností a nadania
Výchova a vzdelanie sú umožnené na základe vrodených dispozícii, ktoré sú predpokladmi na duševné zdokonaľovanie človeka

Predpoklady formovania duševných kvalít :
- schopnosti – črty osobnosti, ktoré zahrňujú súbor takých čiastkových predpokladov, ktoré sú základom úspešnej realizácie danej činnosti
a/ špeciálne – prejavujú sa len istých odvetviach činnosti (intelektuálne, umelecké, telesné a pod.)
b/ všeobecné - žiak môže uplatniť v mnohých činnostiach
všeobecné rozumové schopnosti = inteligencia
inteligencia - sústava intelektových (rozumových ) vlastností osobnosti , ktoré zabezpečujú ľahkosť a produktívnosť pri osvojovaní výsledkov ľudskej aktivity

- komplex schopností, nadania prejavujúce sa viac či menej
- schopnosti umožňujú riešiť konkrétne alebo abstraktné problémy (prekonávanie starých a utváranie nových situácií)
- schopnosti sa navonok prejavujú v správnom riešení

Teória interiorizácie

Teória interiorizácie - jedinec, ktorý je začlenený do poznávacieho procesu, si osvojuje informácie, ktoré vznikli v spoločensko-historickom vývoji ľudstva. Tento proces prebieha v sociálnej komunikácii podnetového a rečového charakteru

rozumové operácie:
1. etapa - ide o orientačnú fázu (predstava o budúcej činnosti)
2. etapa. - materializačná činnosť (žiak samostatne narába s materiálom, ktorý súvisí s riešením úlohy
3. etapa – činnosť rečovej podoby – formulovanie pojmov
4. etapa – ide o tzv. vonkajšiu reč pre seba bez vyjadrovania navonok
5. etapa – vonkajšia reč sa mení na vnútornú, interiorizuje sa informácia

Teória programovania - riadené učenie:
o vymedzenie cieľa, zámeru,
o rešpektovanie východiskovej bázy,
o zistenie možností poznávacej činnosti
o poznanie štruktúry vedomostí a zručností,
o zabezpečenie primeraných prostriedkov,
o algoritmizácia činnosti žiakov,
o spätnoväzbová činnosť,
o korekcia (regulovanie činnosti, ktorá ne neviedla k danému cieľu)

Teória riešenia problému – žiak rieši navodenú komplikovanú situáciu (problém)
Teória algoritmov – presná postupnosť operácií s rešpektovaním základných logických, psychologických a didaktických hľadísk
Funkcionálno-štrukturálna teória – založená na 10 tvrdeniach odrážajúcich zákonitosti procesu učenia

Druhy učenia

Druhy učenia
Podmieňovanie
Podmienený reflex = spevnené dočasné spoje (Pavlov reflex)
Senzomotorické učenie

Osvojenie si pohybových operácií, manuálnych zručností a návykov

Verbálne učenie
Žiak si osvojuje slovné odpovede určitého systému, spájané s pamäťovým učení

Pojmové učenie
Súvisí s verbálnym ale odlišuje sa logickým myslením

Učenie riešením problému
Riešenie problémovej situácie

Sociálne učenie
Osvojenie takých foriem spávania, ktoré sa prejavujú v komunikácii sociálnych vzťahov (postoje, názory, životný štýl, etické normy)

Učenie = Výchova
Psychologická kategória
Ak sa analyzuje učenie

Pedagogická kategória
Ak sa zvýrazňuje aspekt cieľov

Školská pedagogika

Školská pedagogika
Pojmy

Výchova
neexistuje oficiálna charakteristika výchovy

Psychologické hľadisko
Duševný vývoj

vznik - konvergentné smery

Sociologické hľadisko
Význam spoločenského prostredia

Výchova v širšom zmysle slova:
ide o výchovu všetkých stránok osobnosti (rozumovej, etickej, telesnej, estetickej, pracovnej,...)

Výchova v užšom zmysle slova:
Výchova a formovanie mravnej, povahovej a charakterovej stránky

Stránky výchovy:
1. normatívna stránka: základné požiadavky a ciele, na aký účel vychovávame
2. exogénna stránka:. organizácia výchovného prostredia
3. endogénna stránka: podmienky a zmeny vnútorného vývinu subjektu a ako sa zmeny prejavujú

Modifikácia pojmu výchova

Modifikácia pojmu výchova
Prirodzená - umelá
Priama - nepriama
Pozitívna - negatívna
Materiálna – formálna
Všeobecná – odborná
Teoretická – praktická

Výchova je špeciálne organizovaný a usmerňovaný proces cieľavedomého pôsobenia a vnútorného vývinu subjektu, ktorý sa realizuje v intenciách spoločenských podmienok
Učenie

Charakteristika učenia
 Súčasnosť : učenie sa neobmedzuje iba na človeka ale i na subhumánne živočíchy (nadobúdanie skúseností a formovanie vlastností v priebehu fylogenézy a ontogenézy)
 Pedagogické hľadisko : učenie ľudského subjektu zamerané na určitý cieľ, ktorý sa uskutočňuje v rôznych spoločenských podmienkach
 Psychologické hľadisko :
a/ z hľadiska všeobecnej psychológie, ktorá učenie chápe ako zmenu správania v najširšom zmysle slova
b/ z hľadiska psychológie osobnosti kde sa hľadajú súvislosti medzi učením a formovaním jednotlivých čŕt a vlastností osobnosti
c/ z hľadiska vývinovej psychológie, ktorá skúma podiel učenia pri vývine osobnosti vo všetkých etapách života
d/ z hľadiska pedagogickej psychológie, ktorá integruje uvedené tri aspekty

Teória učenia :
existuje viacero teórii učenia, uvádzame iba tie, ktoré majú bezprostredný vzťah k pedagogike

Špeciálna pedagogika

Špeciálna pedagogika

Špeciálna pedagogika v 19. stor.
Zakladané prvé ústavy pre „úchylnú“ mládež
Úchylka – v medicínskom zmysle ako odlišnosť, odchýlka od zdravotnej normy

Špeciálna pedagogika:
 Je odbor v sústave pedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie postihnutých, narušených jedincov alebo jedincov so špeciálnymi potrebami

Podľa druhu postihnutia:
Pedagogika mentálne postihnutých
Pedagogika zrakovo postihnutých (tyflopédia)
Pedagogika sluchovo postihnutých (surdopédia)
Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (somatopédia)
Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou
Pedagogika psychosociálne narušených (etopédia )
Pedagogika detí s viacnásobným postihnutím
Pedagogika s poruchami učenia
Pedagogika výnimočne nadaných a talentovaných

Humanizácia

Humanizácia
zdravotne postihnuté dieťa
zdravotne znevýhodnené dieťa
dieťa so špeciálnymi potrebami

Problémy špeciálnej pedagogiky
Špecifické poruchy učenia
Edukácia pri mentálnom postihnutí
Edukácia pri telesnom a zmyslovom postihnutí
Integrácia zdravotne postihnutých detí do bežných škôl

Špecifické poruchy učenia
dyslexia
dysgrafia a dysortografia
dyskalkulia



Vzdelávacie zariadenia:
Poskytujú pomocou špeciálnych výchovných a vyučovacích metód, prostriedkov a foriem výchovu a vzdelávanie žiakom
 mentálne postihnutým
 zmyslovo postihnutým
 telesne postihnutým
 s poruchami reči
 s viacnásobným postihnutím
 ťažko vychovateľným
 chorým a oslabeným
 umiestnených v zdravotníckych zariadeniach
a pripravujú žiakov k začleneniu sa do pracovného procesu a do spoločnosti.

Slovensko
Š. Vašek, I.Bajo, E. Kollárová

Systém pedagogických vied

sociálne znevýhodnené skupiny:
• deti a mládež z dysfunkčných rodín (alkoholizmus),
• rodičia s nedostatočným vzdelaním
• deti trpiace sociokultúrnou depriváciou
• životné podmienky deformujú intelektuálny, mravný a citový rozvoj
riziková populácia :
• mladí ľudia a dospelí dlhodobo nezamestnaní
• deti z určitých štvrtí veľkomiest (černošské gheta, rómske lokality na východnom Slovensku a pod.)

Zložky sociálnej pedagogiky:
• Praktická - činnosť výchovných pracovníkov (zdravotný a sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, vychovávatelia, sociálny kurátor a pod. ) v zariadeniach ochrannej výchovy (detské domovy, výchovné ústavy, diagnostické ústavy ) + činnosť nadácií a organizácií zameraná na ohrozené, týrané a zneužívané deti

• Teoretická - SP úzko súvisí so sociológiou výchovy, špeciálnou pedagogikou, pedagogikou voľného času a sociálnou prácou

sociálna práca (prax) = sociálna pedagogika (teória)

• Metodická – metódy výskumu

Súčasnosť:
• SP - zvýšená aktivita  nárast sociálnopatologických javov a anómie

• Anómia – stav spoločnosti, kedy je oslabené mravné vedomie ľudí (nerešpektovanie zákonov a kriminalita dospelých, mládeže ale i detí)

Okruh problémov naplňujúcich sociálnu pedagogiku

Okruh problémov naplňujúcich sociálnu pedagogiku

 Poruchy rodiny a rodičovstva

 Náhradná rodinná výchova a ústavná výchova detí a mládeže

 Vzdelávanie detí utečencov a emigrantov

 Týrané, zneužívané a zanedbávané deti

 Deti ohrozené drogami, sociokultúrnou depriváciou

 Sociálna klíma školy a psychosociálna deviácia v školskom prostredí

 Školská fóbia

 Delikvencia a agresia mládeže

 Kriminogénne skupiny a subkultúry mládeže

 Detská prostitúcia a pornografia

 Dodržovanie práv dieťaťa

 Resocializácia trestaných osôb, reedukácia

Slovensko:
O. Baláž, Z.Bakošová, J. Hroncová, P. Ondrejkovič

Systém pedagogických vied

Systém pedagogických vied

Klasifikácia pedagogických vied :

1. z hľadiska vekových osobitostí objektu výchovy: pedagogika predškolského, predpubertálneho, adolescentného a dospelého veku

2. z hľadiska oblasti spoločenskej činnosti, ktorej výchovnú problematiku skúma: pedagogika priemyselnej výchovy, poľnohospodárstva, voľného času, podnikového vzdelávania, mládežníckych a detských organizácií a iné.

3. z hľadiska charakteru výchovného zariadenia, ktorou sa zaoberá daná oblasť výchovnej teórie (školské hľadisko

Sociálna pedagogika

Sociálna pedagogika v 19. stor.
• Nemecko – Sozialpädagogik, švajčiarsky pedagóg J.H. Pestalozzi
• Chápaná ako praktické opatrenia pre výchovu mládeže, ktorá je mravne narušená, kriminalita mládeže a detí a pod.

Rozvoj sociálnej pedagogiky v 20. stor.
• aplikovaný vedný odbor
• výchovné pôsobenie na rizikové a sociálne znevýhodnené skupiny mládeže a dospelých
• výchova a pomoc rodinám s problémovými deťmi, drog, závislých, deti z detských domovov, jedincov prepustených z väzby a pod.
Predmet sociálnej pedagogiky doteraz nie je vymedzený:
•sociálna pedagogická prevencia ?
•sociálna pedagogická terapia ?

Vplyv iných vedných odborov na pedagogiku

Vplyv iných vedných odborov na pedagogiku
V polovici 19. storočia

psychológia

riešenie základnej otázky rozvoja osobnosti
(preceňovanie pôsobenia prostredia, podceňovanie vnútorných duševných vlastností)

20. storočie
A/ Naturalistické (psychologické) smery
(často nazývané pedocentrické smery)dieťa ako jediná priorita výchovno-vzdelávacieho procesu 
pasivita dieťaťa

reformná pedagogika
uplatňovanie liberalizmu, humanizmu – dieťa sa stáva objektom i subjektom zámerného pôsobenia, M. Montessoriová, S. Halla, J. Deweyho

biologizujúce smery
výchova nemôže zmeniť to, čo je človeku dané

hlbinné pedagogické smery
zvýšený dôraz na vnútornú zložku osobnosti dieťaťa

Vplyv iných vedných odborov na pedagogiku

1. psychoanalytická pedagogika
pohlavný pud je najdôležitejšou hybnou silou, ktoré riadi a ovláda celý organizmus človeka od narodenia, S.Freud

2. individuálna pedagogika
pud individuálneho uplatnenia a túžba po moci; analýza prejavu a dôsledkov citu menejcennosti s možnými stavmi deprivácie, apatie, ktoré sa eliminujú dosiahnutím zážitkov z úspechu, A.Adler

behavioristické koncepcie
(dynamická pedagogika)
niektoré formy správania sa modifikujú iba v interakcii s vonkajším prostredím
vylúčenie všetkého, čo nemožno pozorovať zvonka, J.B. Watson

pozitivizmus
nepripúšťa špekuláciu
kritériom výchovného pôsobenia je praktická činnosť, H.Spencer
pragmatizmus
kritériom výchovy je dobro a dobro je pravda, ktorá sa v živote človeka osvedčí, J.Jame

B/ Sociologické systémy
v protiklade s naturalistickými smermi
človek je sociálna bytosť závisí od spoločenského prostredia a výchovy
činiteľom vývinu osobnosti je výlučne pôsobenie spoločenského prostredia
podceňovanie špecifikum osobnosti

Formovanie pedagogiky

jedinečné pedagogické diela J.A. Komenského (Veľká didaktika), J.J.Rouseaua (Emil, čili o vychování), J.H. Pestalozziho
predchodcovia moderného systému vedy o výchove

Zakladateľ pedagogiky ako vednej disciplíny
J.F.Herbart (1776 – 1841)

načrtol osobitný predmet a štruktúru pedagogiky
(Nárys pedagogické nauky)

základom výchovy je vyučovanie
určil univerzálnu schému vyučovacích postupov

• jasnosť (sprostredkovanie a osvojenie si nových poznatkov)

• asociácia (transfer nových a starých už osvojených poznatkov)

• systém (zovšeobecnenie osvojených poznatkov)

• metóda (praktické použitia osvojených informácií)

koncom 19. stor. a začiatkom 20. stor. najmä v strednej Európe – rozvoj pedagogiky
zakladanie špeciálnych inštitúcií na rozvoj teórie výchovy

Formovanie pedagogiky

Formovanie pedagogiky - vplyv filozofických smerov na pedagogiku

Pedagogika ako veda a jej teórie a systémy


náboženské idey
idealistické

materialistické koncepcie zamerané na empíriu, najvyššie organizovanú hmotu - mozog

Antická klasická filozofia formuje ideál výchovy na platforme idealistickej filozofie:
Sokrates – cnosť
Platón – idea dobra
Aristoteles – blaženosť
Telo/duša – schopnosť myslenia, poznávania a vôle
Tri zložky výchovy:
• telesná výchova
• rozumová výchova
• mravná výchova

Demokritos

hlásal dôležitosť dialektických vzťahov v psychických a výchovných vzťahoch

Rozširovanie poznatkov o svete
vysvetľovanie tajomných „javov“ (Galieo Galilei)

vo všetkých pohľadoch na výchovu a vzdelávanie badať filozofické, svetonázorové hľadisko jednotlivých významných filozofov
(Don Bosco - cieľ výchovy formuluje ako prispôsobenie človeka na „obraz boží“

Humanizmus a renesancia
pozdvihnutie dôstojnosti človeka
diela Bacon,F., Descart, R., Lock, J.,

Základné otázky modernej pedagogiky

10. môže sa jedinec naučiť učiteľskej profesii alebo sa musí učiteľom narodiť?
(problém osvojovania si didaktických a výchovných postupov)

Vývoj pedagogického myslenia od antiky až po 19. storočie

!prirodzené úsilie, sebazdokonaľovanie – základná podmienka boja o samotnú existenciu!

Vývoj spoločnosti od prvopočiatkov

vyššia kvalita života bez špeciálnej teórie a cielenej praxe
jednoduché spoločenské vzťahy, odkázanosť na zákonitosti prírody

vývoj subjektívneho činiteľa

nové informácie, zložitosť spoločenského prostredia

orientácia jednotlivca z hľadiska prežitia a prispôsobovania sa

rozpor medzi dosiahnutou úrovňou intelektuálneho a mravného rozvoja osobnosti s možnosťami a potrebami ďalšieho zdokonaľovania

realizácia špeciálnej, na cieľ zameranej prípravy mladých ľudí  perspektívny osobný a spoločenský vývin

!prirodzené úsilie, sebazdokonaľovanie – základná podmienka boja o samotnú existenciu!

Základné otázky modernej pedagogiky

Základné otázky modernej pedagogiky
v dnešnej dobe

1. musí byť človek vychovávaný alebo sa sám vyvinie v človeka?
(problém podstaty a zmyslu výchovy)

2. majú rodičia alebo štát (spoločnosť) zodpovednosť za výchovu?
(problém legitímnosti výchovného pôsobenia)

3. ktorými smerodajnými cieľmi sa má výchovná prax riadiť a kto tieto ciele vymedzuje ?
(problém noriem výchovy)

4. je autorita vo výchove nutná alebo nie je?
(problém podstatného predpokladu účinnosti výchovy)

5. musí vychovávateľ trestať alebo existuje výchova bez trestov?
(problém výchovných prostriedkov)

6. je nadanie u jedinca dedenou vlastnosťou alebo sa dá u dieťaťa vypestovať?
(problém učebných predpokladov)

7. v čom spočíva ťažisko školskej práce; v sprostredkovaní poznatkov alebo vo výchove a vzdelávaní?
(Problém úlohy školy)

8. má byť školský systém vybudovaný podľa vertikálneho členenia alebo má byť vytváraný horizontálne a jednotne?
(problém základných modelov organizácie školstva)

9. môže žiak určovať, čo sa bude učiť alebo má štát (spoločnosť) vymedzovať obsah učiva?
(problém tvorby a obsahu učebných plánov)

Pedagogika

Pedagogika:
 veda o výchove
 skúma výchovno-vzdelávací proces
 cieľ – objavovať všeobecné platné zákonitosti, poučky a pravidlá, ktoré odrážajú vzťahy a súvislosti v konkrétnej výchovnej praxi


Pedagogika  formovanie osobnosti :

 subjektívne zákonitosti (prirodzená tendencia zdokonaľovať
každý organizmus – daná človeku i subhumánnym živočíchom)

 objektívne zákonitosti (sociálna skupina – rodina, vytvára
podmienky na optimálny rozvoj jej člena)

Nové pojmy v modernej pedagogickej vede:


♠ edukačná realita – úsek objektívnej skutočnosti, v ktorej prebiehajú edukačné procesy

♠ edukačné procesy(edukácia) – je činnosť ľudí, pri ktorej sa nejaký subjekt učí a iný subjekt (alebo tech. zariadenie) mu toto učenie sprostredkuváva

♠ edukačné prostredie – dané fyzikálnymi podmienkami (detské ihrisko, vojenské kasárne...) a zúčastnenými subjektami a ich psychosociálnymi vzťahmi (v rodine, v triede vytvárajú subjekty trvalé klíma)

♠ školská edukácia – edukačný proces v školskom edukačnom prostredí, tento výraz obsahuje výchovu aj vzdelávanie

Pedagogika

Tradičná pedagogika
vychádza z predstáv a koncepcií teoretikov - ideálna teória

Moderná pedagogika
nie je prioritou vytvárať teoretické koncepcie o ideálnej výchove
zásadné je poznanie a vysvetľovanie edukačnej reality nie ju pretvárať
produkovať poznatky využiteľné v praxi ( pedagóg – vedec)


Základy pedagogiky


Metodická časť
Čo je predmetom pedagogiky
Metódy výskumu


Vzťah pedagogiky k iným vedám
Úloha pedagogiky v spoločnosti

Všeobecná teória výchovy
Ciele výchovy
Funkcia výchovy
Činitele výchovy
Princípy výchovy
Organizovanie výchovy
Formy výchovy

Paradigma, edukácia, edukant, edukátor

23. Paradigma, edukácia, edukant, edukátor
Paradigma - vzor, model, príklad
edukácia - výchova, vzdelávanie - prvoradé je:
- aby sa žiaci samotne a efektív. učili,
- pestovať u žiakov túžbu po poznaní
- rozvíjať schopnosti pre pozitív. medziľuds. vzťahy.
edukant - učiteľ, vychovávateľ- vychováva čl., poznajúceho svoju jedinečnosť ale aj čl. , kt. by dokázal žiť s touto svojou jedinečnosťou a neopakovateľnosťou v harmónii s ínými. V súvislosti s týmito snahami je prvoradé aby každý učiteľ začal od sba.
edukátor - žiak, vychovávaný - je autorom sebarozvoja a aktívnym účastníkom procesu výchovy a vzdelávania
V pg. literatúre ne je jednotný výklad vzťahu vzdeláv. a vých. ani jeho náležité rozlíšenie od výchovy, resp. učenia. Snahy špecifikovať vých . a vzdel. siahajú až do antiky. Vých. v užšom zmysle slova (educatio) znamená disciplinovanosť, civilizovanosť, moralizovanie. Vzdelanie predstavovalo najmä v posled. obd. sú tendencie vých a vzdel. v tesnej súvislosti a podminenosti.

24. Pedagogické smery XX. storočia
Pragmatická koncepcia pedagogiky - bola najrozšírenejším pedagogickým smerom v USA od konca 19. storočia. Autorom je William James. Jej názov bol odvodený od činnosti-pragma=činnosť z gr. Hl. predstaviteľ - John Dewey. Podľa neho je nutné vychovávateľské teórie a prax aplikovať na spoločenské javy a spoločenské prostredie. Vychádzal z toho, že činnosť je podstatnou stránkou života a tomu je potrebné prispôsobiť aj myslenie. Cieľom vyučovacieho procesu v pragmatizme je výchova k činnosti, samostatnému získavaniu skúseností. Dôraz sa kladie na to, že dieťa najlepšie pozná to, čo získalo vlastnou skúsenosťou, činnosťou a zo spontánneho záujmu. Za základ vyučovania sa preto považuje vlastná skúsenosť a činnosť žiaka, jeho samostatné objavovanie a myslenie. Namiesto pevných učebných programov a časových postupov pragmatizmus odporúča prácu, ktorá sa yskytuje v živote - remeselné práce z okruhu textilu a odevníctva, obrábania dreva, kovov, domácich prác, pričom sa však obmedzujú teoretické znalosti. Dewey zriadil v škole múzeum, laboratórium a knižnicu kde deti pracovali prakticky, ale chýbali im teoretické znalosti a tak sa v tomto procese súčasne učili. Úloha učiteľa je redukovaná len na úlohu poradcu. Odhliadnúc od určitých nedostatkov tejto pragmatickej koncepcie prínosom bola podpora tvorivosti a iniciatívy dieťaťa na základe jeho záujmu a tiež dôraz, ktorý sa kládol na spoluprácu školy s rodinou dieťaťa.

Základy pedagogiky

Základy pedagogiky
Pojmy

Pedagogika
gréckeho pôvodu (pais=dieťa, agó=vediem,riadim; paidagógiké=umenie výchovy.

Pedagógovia
staré Grécko-otroci  deti slobodných občanov  výchovných zariadení  výraz aplikovaný na javy súvisiace s výchovným pôsobením.

Pedagogika
pojem sa požíva v teórii o praxi vo výchove, vyučovaní a vzdelávaní

Výchova, výchovný, vychovávateľ
požívajú sa v praktickej stránke výchovno-vzdelávacieho procesu

Pedagogika = výchova, vzdelanie, výchovný a vychovávateľ


Výchova:
• je v pedagogickom poňatí považovaná za zámerné pôsobenie na osobnosť jedinca s cieľom dosiahnuť zmenu v rôznych zložkách osobnosti

Vzdelávanie:
• sa v pedagogickej teórii chápe ako proces zámerného a organizovaného osvojovania poznatkov, postojov a iné. Je realizované prostredníctvom školského vyučovania.

Vzdelávanie:
• v komunikácii o politických, ekonomických a sociálnych záležitostiach spoločnosti , v školskej legislatíve a administratíve, masových médiách
• označuje špecifickú edukáciu –
a/ dlhodobá inštitucionalizovaná
b/realizácia - profesionáli
c/ legislatívne vymedzená (dĺžka vzdelania, požadované
skúšky diplom, cerftifikát ... )

Zákl. pg. princípy

20. Zákl. pg. princípy -

princípy - výchovné a vyuč. zásady - všeobecné požiadavky, kt. v súlade s vých.-vzde. cieľmi a v súlade so zákonitosťami výchovy určujú úspešný priebeh vých.-vzdel. práce.
Zásada názornosti, postupnosti, primeranosti, individuálneho prístupu k žiakom, náročnosti a úcty, triedno-hodinový systém výučby, výuč. bez telesných trestov
Princípy vo výchove: názorového pluralizmu, demokracie a humanizmu, maravnosti a tolerancie, sociálneho konsenzu vo vých. a vzdeláv., dobrovoľnoati, cieľavedomého činnostného zamerania a aktivity, priority individualizácie vo vých. a vzdeláv., jednoty teórie a praxe, primeranosti a postupnosti požiadaviek,optimizmu a radosti z pg. procesu,

21. Význam osvietenských snáh M. Terézie a Jozefa II. v oblasti školstva a vzdelávania
M. Terézia- vyhlásila školstvo za politikum - za vec štátneho záujmu. Stredné školy podriadili štátnemu dozoru a zmenili ich učebné osnovy. V r. 1759 M.T. zriadila dvornú študijnú komisiu (najvyšší školský úrad), ktorý mal spravovať rakúske školstvo. Obecné školstvo v Čechách reorganizovali podľa školského poriadku vypracovaného opátom Jánom Ignátom Felbigerom. Týmto poriadkom (schválený r. 1774) sa zaviedla povinná školská dochádzka, do vyučovania sa zaradili predmety zodpovedajúce praktickej potrebe a upravilo sa učiteľské vzdelanie. Podľa toho poriadku sa zriadili tri stupne škôl: triviálne školy (pre mestskú a dedinskú chudobu) - zriadené pri farách. Hlavné školy (v každom kraji mali zriadiť 1 hlavnú školu - pre tzv. strednú vrstvu)- boli prípravou pre ďalšie štúdium. Normálne školy (v krajských mestách)- porpi nich boli zriadené aj preparandie pre prípravu učiteľov (3 - mesačné kurzy pre učiteľov). Vyučovacím jazkom v tom čase bola nemčina.
J.I. Felbiger vydal metodickú príručku pre učiteľov triviálnych i hlavných škôl pod názvom „Kniha o metódachˇ.
R. 1777 M. Terézia schválila nonú sústavu školstva pre Uhorsko a vyšla pod názvom „Ratio educations“ (školský poriadok). Ratio obsahuje jednotnú školskú sústavu od národných škôl po univerzitu. Okrem organizácie školstva obsahuje študijný a disciplinárny poriadok, smernice pre telesnú, rozumovú a mravnú výchovu a administratívne predpisy. Veľkú pozornosť venuje telesnej výchove. Cieľom výchovy podľa Ratia už nie je iba zbožný kresťan, ale dobrý občan, vzdelaný prakticky a primerane svojmu spoločenskému postaveniu. Školy sa rozdeľujú na národné a latinské. Latinské školy rozdeľuje Ratio na tri stupne:- gramatické školy (1.-3. trieda), - humanitné školy (pripravujú žiakov na ďalšie štúdium alebo povolania), - akadémie (doplnené gymnázialné štúdium 2-ročným kurzom filozofie).
Jozef II. - za jeho vlády bola organizácia školstva, vytvorená za M.Terézie, ešte viac upevnená. Rehoľní kňazi sa mali úplne vylúčiť z vyučovania. Zdôrazňovala sa hlavne povinná školská dochádzka, jediným vyučovacím jazykom sa stala nemčina, zaviedol sa školský plat.

Moderné vyuč. metódy

22. Moderné vyuč. metódy:
Pri zdokonaľovaní pg. procesu je potrebné uplatňovať aj nové, moderné učeb. metódy, kt. sú nie len obmenou tradičných metód, ale aj kvalitatívne odlišné. Moder. vyuč. met. sa vyznačujú preferenciou heuristických postupov a rozvíjaním tvorivosti žiakov. Cieľom moderných vyuč. met. je viesť žiakov k diferencovaniu podstatného od nepodstatného, k poch. vzáj vzťahov a závislostí, schopností zvládnuť metodológiu objavovania vn. podstaty javov a vytváranie periestoru pre aktivitu a rozvijanie vynaliezavosti, úsilia, vytrvalosti... Súčané ale hlavne perspektívne požiadavky vyžadujú, aby neriešili problémy profesionálnou rutinou, ale aby k nim pristupovali s bádateľskou zaujatosťou a snažili sa dosiahnuť kvalitatívne vyššiu úroveň riešenia. K moder. vyuč, metódam možno zaradiť:
1. problémová met.- (dialógová, heuristická). Vychádzajú z týchto zásad: -problémové situácie majúp obsahovať ťažkosti vyplývajúce z riešenia prob. -žiaci musia mať k dispozícii prostriedky na riešenie prob., - Myš. pochod žiakov má vyústiť do riešenia prob.,
- problém má byť dynamický, smerovať k cieľu po určitých etapách
2. projektovú met.- (fázy: motivačná, výberová, rozhodovacia, konania, dosiahnutia cieľa). - v žiakovi prebúdza pracovné úsilie
3. metódu čiernej skrinky - spočíva v tom, že žiak pozoruje výstupné a vstupné charakteristiky určitého javu ana zákl. toho pozorovania predpokladá činitele, kt. sú prejavom sledovanej skutoč
4. modelová met. - princíop je v pozorovaní správania sa originálu na zjednodušenom modele.
5. met. hier- Hru možno chápať v širš. zmysle ako proces, v kt. vystupujú 2 alebo viacerí účastníci, pričom jeden zo všeob. znakov je protikladnosť záujmov účastníkov. (situačná metóda - má mzmysel pre oživenie učeb, met.)
6. kybernetické met.- cieľ je objektivizácia vyučovania a využitie poznatkov a metód vo výučbe. (analyticko-syntetické, induktívno-deduktívne, analogické, problémové, modelové, čiernej skrinky) Zákl. myš. je správnwe zostavenie algorytmu, pomocou kt. sa daný didaktický prob. bude riešiť.

Prínos J.A. Komenského k rozvoju pedagogickej teórie

Výzýva - k vytvoreniu univerzálneho jazyka pre dorozumenie sa medzi
národmi
- založiť „Zbor svetla“ (zbor učencov z celého sveta)
- Založiť medzinár. konzistórium pre ekumenizmus (riešiť rozpory medzi cierkvami)
Informatorium školy materskej - významná kniha pre matky. V tejto učebnici odôvodnil nevyhnutnosť systematickej predškolskej výchovy. V tomto diele podáva ucelený systém výchovy predškolského veku.
Brána jazykov otvorená - učebnica latinčiny, vydaná v niekoľkých jazykoch. Neskôr upravená na Schola ludus (škola hrou) a Orbis Pictus (Svet v obrazoch)

Princíp: názornosti, postupnoti, teoretickej a praktickej časti vo výučbe, primeranosť veku
-Je zakl. triedneho hodinového systému výučby (triediť vekove)
-odkaz- snaha o mierové riešenie „Mierový súd“
-výzva- Zbor svetla- sústrediť učencov z celého sveta
-spájal vedecké poznanie s potrebami života
- požiadavka prirodzenej výchovy
- jeho charakteristická črta je demokratickosť
- prišiel s myšlienkou dať vzdelanie všetkej mládeži bez rozdielu rasy, pohlavia, veku, ale aj handicapovaným = všeobecná povinná dochádzka

Rodina ako výchovný činiteľ

19. Rodina ako výchovný činiteľ –
Rodina má medzi vých. činiteľmi veľmy významné postavenie. Je to spôsobené aj tým, že dieťA v rodinnom prostredí získava prvé názory na život a svet, trávi tu značnú časť svojho života. Súčasná rodina sa vyznačuje určitými znakmi, kt. ovplyvňujú jej existenciu a spoločenské fungovanie. Najčastejšie sa jedná o tieto znaky:
- je spoločensky uznávanou formou partnerského spolužitia
- členovia rodiny žijú v jednej domácnosti, v rodinnom prostredí - - - jednotlivých členov spájajú príbuzenské vzťahy
- členovia roduny navzájom spolupracujú a pomáhajú si pri plnení rodinných úloh
- rodina má svoje obyčaje, tradície - kultúrne, duchovné, spoločens..
Príprava na život v rodine sa začína pred založením vlastnej rodiny. Obsahuje niekoľko častí: predmanželská vých., výchova k manželstvu, výchova k rodičovstvu.
Výchovu pre život v rodine môžeme chápať ako odovzdávanie skúseností so zámerom pripravovať mladú generáciu pre šťastný život. Súčasná rodina plní niekoľko zákl. funkcií: biologicko-reprodukčná; - ekonomická; - emocionálna; - výchovná
20. Pedagogické koncepcie J.J. Rouseaua a L.N.Tolstého
L.N. Tolstoj - šíril pg. zásadu „slobodnej výchovy“ t.j. bol proti násilnému vtĺkaniu vedomostí do detských myslí, proti šablónovitosti vyučovania
- celé vyučovanie ( obsah, metódy, poradie predmetov, dĺžka vyučovania) sa podraˇovalo záujmom žiakov
- dôležité miesto v škole mala estetická výchova, prostredníctvom ktorej sa snažil rozvíjať tvorivé schopnosti detí
- za najväčšie zlo považoval to, keď si deti odnášali z vyučovania nepochopené, formálne, pamäťou osvojené poznatky
- za správnu vyučovaciu metódu považoval tú, ktorú si zvolili žiaci sami
- jeho zásada bola, že trest ani odmena nemôžu byť účinným výchovným prostriedkom
- dospel k názoru, že výchova a vyučovanie sú nerozlučne spojené, že nemožno vychovávať bez odovzdávania vedomostí.
J.J. Rouseau - zakladateľ prúdu „Priridzená výchova“
Človeka člení na prirodzeného (jeho ideál) a spoločenského.
Dielo: Emil, alebo o výchove - podľa R. má byť do 12. r. života jedinou vychovávateľkou príroda a žiadne násilné rozumové formovanie. Preferuje prirodzené výchovné zásady:
1. Každému vekovému obdobiu zodpovedajú osobit. formy výchovy (objaviteľ detstva)
2. výchova má rozvíjať samostatnosť a iniciatívu
3. z hľadiska postupnosti sa má najprv realizovať telesná vých. a potom tzv. rozumová vých. V tomto diele je zástancom tolerancie v obl. vierovyznania. Venuje sa problematike výchovy ženy. Jej výchova má smerovať k domácim prácam.

Axiológia, hodnoty, normy a výchova

16. Axiológia, hodnoty, normy a výchova -
Axiológia - teoria hodnôt
Je mnoho def. pojmu hodnota. Hodnota sa chápe ako fenomén, kt. vyjadruje význam javu a vecí iba vo vzťahu k človeku.
Súbor hodnôt a spoločnosti predstavuje sys. hodnôt. Sú to hodnoty trvalé a dočasné. Axiol. s pedagogikou súvisí s riešením cieľových
otázok. Axiol. preniká do hodnotového sveta čl. a spol - spolu s ped. rozpracuváva ciele vých.. Tie predstavujú konkrétne hodnoty, kt. majú človeku výchovu sprostredkovať. Pedag. sústavu tvoria hodn. rôzneho druhu: mravné, vedecké, kultúrne, estetické, občianské, náboženské, výrobné... Do sústavy hodnôt niekedy prenikajú pseudohodnoty al. antihodnoty. Pre pg. predstavujú pozit sústavu hodnôt len tie reálie, javy a fenomény, kt. sú späté so životom čl., zdokonaľujú ho, rozvýjajú, humanizujú so zameraním na prítomnosťrozvýjajú, humanizujú so zameraním na prítomnosť i budúcnosť.

17. Sebavzdel., sebavých. ako najúčinnejšie formy vých a vzdel:
Sebavýchova - ako špecifická forma pedagogickej aktivity zohráva veľmi dôležitú úlohu vo výchovnom procese. Jedinec stáva iniciátorom ale aj realizátorom tohto procesu. Tento proces sám koncipuje, plánuje, zabezpečuje a súčasne ho na sebe uskutočňuje, vyhodnocuje i inovuje. Sebavýchovná aktivita jedinca je podmienená určitými faktormi ako motivácia, potreby a záujmy. Jedinec môže byť motivovaný školou, pracoviskom, verejným prostredím, príkladom a vplyvom iných ľudí. Jeho potreby môžu vyplývať z ekonomického, spoločenského, filozofického rozhľadu (ide o vykorigovanie určitého nedostatku). Záujmy môže mať filozofické, vedecké, pracovné, kultúrne alebo rekreačné. Niekedy je však problém zladiť osobné motívy, potreby a záujmy so spoločenskými. ďalšími dôležitými faktormi sebavýchovného procesu sú schopnosť autodiagnózy - stupeň rozvoja sebakritičnosti a schopnosť posúdiť reálnosť vytýčeného cieľa, schopnosť konciopovať svoj ďalší rozvoj - stanoviť si jednotlivé etapy plánovania, organizovať, zabezpečivať a pravidelne kontrilovať dielčie výsledky. Schopnosť zabezpečiť si adekvátne prostriedky - literatúru, tech. prostriedky a iné pomôcky. Zabezpečiť si konzultačnú a poradenskú službu a nakoniec aj možnosť uplatnenia dosiahnutých výsledkov - v škole, na pracovisku atď.
Sebavzdelávanie- je najcharakteristickejším spôsobom vzdelávania. Ide najmä o vzdelávanie dospelých. Je charakterizované väčšou aktivitou a samostatnosťou učiacich sa. Pri sbavzdelávaní je veľmi dôležitá práca s adekvátnou literatúrou a regulačné vlastnosti osobnosti (tie vlastnosti, ktoré človek riadi, ovláda, vlastné prežívanie a správanie sa). Na základe regulačných vlastností môže jedinec poznávať sám seba, kontrolovať sa, meniť sa, pretvárať a zdokonaľovať sa.. Regulačné vlastnosti: Sebauvedomenie, sebapoznanie.

Prínos J.A. Komenského k rozvoju pedagogickej teórie

18. Prínos J.A. Komenského k rozvoju pedagogickej teórie –
Je zakladateľ pedagogiky ako vedy. prvý podal systematickývýklad pg ako teórie.
Diela: Orbis Pictus, Veľká didaktika, Schola lusdus, Informatórium školy materskej, Labirint sveta a raj srdca, Vševedná škola.
1.Didaktika magma (Veľká didaktika) - didaktiku chápe ako umenie vyučovať
-veľká didaktika - chápe ju ako všeobecné umenie naučiť všetkých všetkému.
Toto dielo je základom jeho pedagogického systému. V tomto diele zhrnul svoje reformné návrhy na zmenu organizácie dovtedajších latinských škôl. Do škôl sa malo zaviesť vyučovanie reálií a pri každom vyučovaní sa malo vychádzať zo skúseností a pokusov.
Pg. zásady, princípy: povinná škol. dochádzka, zakl. triedneho hodinového systému, princíp názornosti, primeranosti, postupnosti, prispôsobovania vyuč. metód žiakom, odstránenie telesných trestov. V tomto diele načrtáva 4-stupňový systém školstva: 1. st. materská škola (do 6. r.); 2. st. obecná škola (6-12r);
3. st. latinská škola (12-18r); 4. st. akadémia (18-24 r).
2. Všeobecná porada o náprave vecí ľudských 7kníh
4. kniha - Vševýchova - chápal ho ako univerzálne vzdelávanie celého ľudského pokolenia - mala byť nástrojon pre nápravu sveta.Tu definuje 3 zákl. postuláty: 1. Vzdelávanie všetkých ľudí;
2. Vzdelávanie vo všetkom (v tom, čo človeka robí mudrym a šťastným); 3. Vzdelávanie všestranne (poznanie má byť úplné a celistvé ale aj pevné a skutočné, aby bolo ľahké a lahodné).
Definuje požiadavky na školy, knihy, učiteľov. V závere diela predstavuje svoju ideu celoživotného vzdelávania. Vek čl. rozdelil do 8 škôl:
1. škola zrodenia,
2. škiola detstva,
3. škola chlapčenstva,
4. škola dospievania,
5. škola mladosti,
6. škola mužného veku,
7. škola staroby,
8. škola smrti

Char. znaky stredovekých univerzít

15. Char. znaky stredovekých univerzít-
Začiatky univerzít siahajú do konca staroveku. 12.-14. stor. je obdobím hlavného vzniku a rozvoja európskych univerzít. Univerzita-združenie učiteľov a študentov, kt. mali záujem získať vyššie vzdelanie. Univerzity zakladali panovníci; cirkev; mesto
Zákl. zanky uverzít:- musela byť potvrdená pápežom
-členila sa na 4 fakulty :artistická (prípravná)-7 slobodných umení; právnická; lekárska; teologická.
-univerita bolaq samosprávnou inštitúciou
-mala právo udeľovať akad. tituly (Bc, Mgr., dr.)
-mala právo udeľovať disciplinárne tresty
-na čele univ. stál rektor
-na čele fakulty stál dekan
-výučba prebiehala v latinčine
-študenti sa delili podľa národnosti
-štúdium sa členilo na semestre, v priebehu ktorých sa čítali prednášky a vykonávali dišputácie
-študenti a učitelia bývali spoločne (ubytovne-burzy)
Tal. - Bologna, Salermo;Franc. - Paríž;Anglicko.- Oxford;
Poľsko - Krakow; Rakúsko - Viedeň; Nemecko - Lipsko.
Praha - Karlova Univerzita - Karol IV. 1347
Bratislava - Academia Istropolitana - Matej Korvín - 1465-1467
Trnavská U. - Jezuiti - 1635
Košická U. - Jezuiti - 1657
Prešovské evanjelické kolégium - 1667

Demokracia vo výchove a vzdelávaní

13. Demokracia vo výchove a vzdelávaní –
Každá spoločnosť má na zreteli vlastnú budúcnosť, má vybudované sys. vých.-vdel. starostlivosti o deti a mládež. Moderný pg. svet dnes hľadá riešenia, ao zlepšiť vých. a vzdeláv. čl. Všeobecno-vzdelávacie koncepcie zlyhali na tom, že č. sa síce stal vzdelaným, informovaným, ale nie dobrým, ba ani múdrym. V súčasnej civilizácii nadobúdajú edukač. procesy čoraz viac na dôležitosti. Preto neustále vznikajú koncepcie vých. hľadajúce odpoveď na otázku, ako zlepšiť efektívnu sféru osobnosti, jej emocionálnu inteligenciu, jej etiku, mravnosť, zvýšiť jej kompetencie pre stresový a konfliktný život. Dnes je už evidentné, že vzdelanie sa stane najvýznam. odborom činn.na svete, pretože budúcnosť bude jednoznačne patriť vzdelaným a schopným jedincom. Zákl. poslaním moderného škol. sys. je poskytnúť žiakom takú formu výučby, kt. ich vyzbrojí profesionál. vedomosťami, potrebnými pre uplatnenie sa v praxi. Vzed. a vých. má byť človeku pomocou v situáciách, v ktorých sa stáva osobnosťou, osvojuje si roly a kultúrne dedičstvo spoločnosti. Vzdeláv. v súčasnej civilizácii je javom, kt. má jednak svoje národné zvláštnosti, ale zároveň mnohé spoločné, univerzálne rysy. Zásadných prob. vo sfére vzdeláv. je celá rada. Majú tú povahu, že sa v jednotl. krajinách prejavujú rozdielnou intenzitou a spoločens. potrebou. Vzdelávacia politika je dnes mohutne sa rozvíjajúca interdisciplinárna oblasť vedec. teórie a zároveň praktic. rozhodovania. Doposiaľ bolo vzdeláv. chápané prevažne ako osvojovanie sprostredkovaných, predom normatívne vymedzených obsahov, zbavených hodnôt a bezprostredných zážitkov, možností hľadania vlastnej cesty. Direktívne a autoritatívne riadenie determinuje vzdelanostnú cestu čl.., podporuje orientáciu na výkon, kde kognitívna dispozícia je kritériom úspešnosti žiaka. Do koncepcie vzdelania i jeho reálneho fungovania prenikajú nové progresívne prvky. Vzdelávanie už nie je chápané len ako účinná investícia do spoločens. rozvoja. Vo vzdelaní sú videné význam. rezervy pre hľadanie, rozvíjanie a kultiváciu ľudskej dimenzie sveta. Vzdelanie musí kultivovať č., využívať empirických skúseností, podporovať prirodzenú túžbu po poznávaní, učiť ako učiť, ako hodnotiť predkladané informácie, ako prežívať svoj vlastný život.

Vých. k tvorivosti, jej mechaniz.

14. Vých. k tvorivosti, jej mechaniz. –
V posledných desaťročiach sa dostáva do popredia otázka vzdeláv., kt. vy nebolo zamerané len na poznávaciu stránku. Škola by skôr ako sprostredkov. vedomosti, mala človeka naučiť poznatky vyhľadávať a adekvátne využívať. Pomôcť mu orie ntovať sa v sebe samom, v živote, pripraviť ho na probl. súčastnosti a budúcnosti. Jedna z ciest k tomuto cieľu vychádza zo zdôrazňovania úlohy tvorivosti vo vzdelávaní. Spočíva vo vytvorení takej atmosféry, klímy a organizácie vyučovania, kt. podnecujú tvorivé myslenie, teda prinášanie nových pôvodných riešení. Alebo všeobecnejšie rozvíjajú tvor. prístup k svetu, pre kt. sú okrem osobnostných predpokladov dôležité aj vonkaj. podm. Zákl. východiskom pri rozvíjaní tvorivosti je, že tvorivé schopnosti má každý človel a tvor. je možné cvičiť. Tvor. sa ako každá schopn. rozvíja v činn.V škole je touto činn. učenie sa na strane žiaka a učenie na str. učiteľa. Výsledný efekt závisí od interakcie <-->žiak. Len tvorivý učiteľ, schopný meniť, prospôsobovať a hľadať nové metódy a postupy, môže tvorivo vyučovať. Cieľom tvorivého vyučovania je formovanie tvorivej osobnosti. Je zamarané na rozvoj tvor. vnímania a myslenia, obrazotvornosti. Podnecuje v žiakoch potrebu novosti, zvedavosť ale aj vytrvalosť pri prekonávaní prekátok. Využíva problémové metódy vyuč. a vyžaduje špecific. atmosféru. Tvorivá atmosféra v triede sa prejavuje aktivitou a samostatnosťou žiakov. Učiteľova činnosť pri tvorivom vyuč. je charakterizovaná tým, že:- dáva žiakom úlohy na hranici ich možností,- povzbudzuje aktivitu, samostatnosť,-používa humor a optimizmus,- nenapomína, ale usmerňuje predkladaním alternatív,- učí žiakov klásť otázky a hľadať odpovede,-vedie žiakov k tomu aby najprv tvorili možnosti riešení a až potom ich hodnotili,-učí kritickému a hodnotiacemu mysleniu,-pri hodnotení práce nevychádza z predpokl. či žiak vie-nevie, ale snaží sa zistiť dosiahnutú úroveň,-viac povzbudzuje a chváli ako trestá. Výchova k tvorivosti je súčasťou vých. celej osobnosti čl. Tvorivosť je prirodzená podstata čl. Je to spôs., akým čl. reaguje na svoje okolie, vzťahy medzi ľuďmi, na svoje vn. pocity, prežívanie. Prostred. tvorivosti čl. vyjadruje svoje nálady, myšlienky, komunikuje s ľuď. Je to prostriedok sebavyjadrovania. Na zákl. tvorivých produktov žiakov si vychovávatelia môžu sformulovať obraz o ich psychickom rozpoložení. Tvoriv. je výsledkom spolupôs. dedičnosti a prostredia.
Tvorivosť sa obvykle vymedzuje ako schopnosť prinášať nové, pôvodné, neobvyklé riešenia, kt. sú zárovaň prijateľné.
Zložky tvorivého procesu:
- fluencia(schop. pohotovo a ľahko vytvoriť čo najviac riešení a náp
- flexibilita(schop. pružne vytvárať riešenia prob.)
- originalita(schop. prinášať nové, neobvyklé, dôvtipné rieš. prob.)
- redefinovanie(schop. dať myš. nový význam)
- senzitivita(citlivosť na prob.)
-elaborácia(schop. vidieť detaily)
Súčasti tvorivého procesu:
-intenzívan činn.(záčastňuje sa na nej fantázia, predstavivosť, myš. operácie, city, skúsenosti, záujmy...)
- špeciálna činn.(chápeme ju ako nový prístup, nové metódy. Čiže medzi človekom - subjektom- a produktom-objektom- dochádza k zmene ich vzáj. vzťahu. Túto zmenu spôsobuje vplyv prostredia na čl. a jeho vlastné prežívanie, jeho citlivosť voči okoliu. To následne vyvoláva u čl. potrebu vymyslieť niečo nové.

Špecifickosť pg ako teórie o výchovno-vzdelávacej čínnosti

11. Špecifickosť pg ako teórie o výchovno-vzdelávacej čínnosti -
Špecifickosť spočíva v tom, že je úzko spätá s praktickou výchovou, avšak nemožno pojmy pg. a vých. zamieňať. Realiácia a výsledky vých. závisia do značnej miery od učiteľov a ostatných pg. pracovníkov. Význam pg. profesie je daný úlohou a významom aký spoločnosť v danom stupni svojho vývoja pripisuje výchove a vzdelaniu. Vých.-vzdel. proces je založený na existencii a vzájomnej prepojenosti 4. zákla. činiteľov: učiteľa, žiaka, učiva a podmienok vých.-vzdel- procesu. Medzi týmito činiteľmi existujú vzáj. vzťahy, ktorých kvalita ovplyvňuje celý proces výuky.

Žiak - plní predovšetkým funkciu objektu, pretože práve k nemu je zameraná celá vých.-vzdel. činnosť.

Učiteľ - plní vo vých.-vzdel. procese nasledujúce čínnosti:
1. konštruktívne, 2. organizačné, 3. komunikatívne, 4. diagnostické. Vo vzťahu k priebehu vyuč. procesu môžeme vyčleniť tieto funkcie učiteľových činností: plánovacia, motivačná, komunikatívna, riadiaca, organizačná, kontrolná a vyhodnocovacia. Dôležitým predpokladom úspechu vých.-vzdel. procesu je vytvorenie správneho vzťahu medzi učiteľom a žiakom i medzi žiakmi navzáj.

Výchovné ideály v starovekom Grécku a Ríme

12. Výchovné ideály v starovekom Grécku a Ríme –
Grécko- Z gréckych obcí významné postavenie dosiahla SPARTA a ATÉNY
Spartská výchova-výchovu riadil štát, kt. manipuloval so životom dieťaťa už od jeho nar. Vých. mala vojenský char., bola úplne verejná. Každý dosp. slobod. muž je vychovávateľom. Do 7. r. vých. prebieha v rodine. Po narodení dieťa prehliadli starší občania a len zdravé deti odovzdávali do rúk otca. Slabé deti a mrzákov usmrcovali. V 7. r sa chlapci dostávali do štát. výchov. ústavu. Tu sa pod dozorom tvrdých dozorcov učili vojenskému životu. Podrobovali sa skúške kryptea (boli odkázaní sami na seba). Mnohí pritom zomreli. V 18.-20.r vykonávali výcvik v efébiách . V 20.-30. vykonávali riadnu voj. službu. Až 30. roč. sa stali plnopráv.občanmi
Atémska vých.- bola diametrálne odlišná od vých v Sparte. Viac sa dbalo na vedomost. stránku, ako na telesnú. Venovali sa čítaniu, písaniu, počítaniu, geografii, astronómii, atď. - cie+ľom tejto vých. bola kalokagatia - harmonická vých. krásy tela, ale aj ducha. Vých neorganizoval štát, ale rodina. Školy mali súkrom. char., za vých. sa platilo. Štát mal len úlohu dozorcu nad priebehom vých. Do 7. r. vychovávali deti pestúnky (hrou), dievčatá ostali naďalej u pestúnok (podcenenie ženského pohlavia). Zákl. vzdelanie dostali v škole gramatistov a citaristov (7.-14.r. čít., gramatika, poézia, hudba, spev). Od 13. r. navštevovali palestru (zápasnícku školu). V 16. r. deti z bohatších rodín navštevovali gymnáziá (telesná aj duchovná príprava). V 18.r sa na dva roky stávali vojakmi (efébmi - nácviky so zbraňami a 1 rok vojenskej služby). V 20. r. boli plnoprávnymi občanmi.
Rím - mal odliš. politic. a hospodárs. podmienky ako Atény.
Rodinná vých. na počiatku Ríma - Rimania boli zástancovia rodinnej vých., pričom dôraz kládli rovnako na vých. roľníkov i bojovníkov. (do 7. r. matka, potom otec). 16. r. chlapci boli podrobení liberáliám (skúšky dospelosti), potom nasledovala verejná príprava na námestí Forum Romanum. Tu sa zoznamovali so záknmi napísanými na 12 tabuliach(učenie pravidlám správania)
Školy v republikánskom Ríme - prvé elementárne školy boli súkromné a nazývali sa ludi (hry). Na tieto školy nadväzpvali školy gramatistov. Vyšším stupňom boli školy rétorov. Ideál bola gramatico-literárna vých. Vznikali aj prvé špecifické školy pre prípravu učiteľov (pedagogiá). Do Ríma preniká grécke vzdelanie, preto sa v školách vyučuje po grécky.
Vých. v cisárskom Ríme - Systém je podobný ako v repub. Ríme, ale zmenil sa obsah a jeho ciele. Elementár. školy sa stali školou chudoby. Začali sa zakladať latinské školy. Postupne sa súkromné školy stávajú štátnymi. Zakladali sa vyššie odborné školy (právnické, medicínske, staviteľské). Vznikali aj ústavy na vých. dievčat. Vzniklo aj niekoľko nových univerzít a iných vysokých škôl. Pojem univerzita pochádza od cisára Hadriana.

Vzdelávacie metódy a ich triedenie

6. Vzdelávacie metódy a ich triedenie
metóda v pg znamená cestu, spôsob dosahovania vytýčených výchovnovzdel. cieľov.
Efektívne výsledky procesu vých. závisia od výberu vhod. metód.
Triedenie metód podľa funkcie:
1.Diagnostické - sú zamerané na poznávanie vychovávaného (pozorovanie, rozhovor, dotazník)
2. Výchovnovzdelávacie - umožňujú vychovávateľovy svoj výchovný zámer(motivačné, expozičné, fixačné, hodnotiace)
3. Výskumné -napomáhajú rozvoju vedeckého poznania( vedecké pozorovanie, experiment)
Komplexnejšia klasifikácia zákl. skupín metód:
- metódy slovné (monologické, dialogické, pís. prác, prác s učebnic)
- metódy názorné (pozorovanie predmetu, javov, predvádzanie, demonštrácia obrazov, projekcia statická a dynamic.)
- metódy praktické (nácvik pohybových a pracovných zručností)
Členienie z hľ. aktivity: informačné, samostat. práce, výskumu
Člen. z hľ. myš. operácií: porovnávacie, induktívne, deduktívne...
Člen.podľa fáz vyuč. proc.: motviačné, expozičné, fixačné, diagnostické, aplikačné
Vých. metódy: cvičenia, vysvetľovania, riešenia morál. dilém, príkladu, odmeňovania a trestania
Aktivizujúce met.: diskusné, situačné, inscenačné, didaktické
Pri výbere vhodných prostriedkov, foriem a metód musíme vychádzať zo zásad vých. procesu, z cieľa, kt. chceme dosiahnuť, z obsahu, z poznania objektu vých., z podmienok a možnosti, kt. pre realizáciu máme, z momentálnej situácie, atď.