Kurikulum a jeho osobitosti

5. Kurikulum a jeho osobitosti
- V demokrat. a vyspel. krajinách sa namiesto pojmov učivo, učebné osnovy, učebný plán, ohsah vzdeláv. používa komplexnejší pojem, a to kurikulum. Kurikulum zahŕňa rad základných otázok:
1. Prečo? - aký je vlastne zmysel vzdelania, aké sú očakávania spoločnosti vo vzťahu k vzdelaniu, v čom sú hodnoty, perspektívy vzdelania. Výsledkom skúmania je určenie alebo formulácia cieľa.
2. Koho? - vystihuje zvláštbnosti rôzneho druhu (sociálne, vekové, generačné, etnické typologické, sexuálne). Výsledkom sú charakteristiky učiacich sa.
3. Čo? - ide o analýzu poznania (vedeckého, umeleckého...). Výsledkom je určenie obsahu.
4. Kedy? - spresňujú sa otázky, v ktorom veku, v akej postupnosti, časovom rozsahu, v ktorom ročníku, v akých časových jednotkách, t.j. uvažuje sa o časových reláciách, optimálnych na osvojenie obsahu vzdelávania.
5. Ako? - rozpracúvajú sa vhodné stratégie učenia, učebné situácie, spôsoby interakcie a komunikácie, organizácie života v škole, triede, mimo školy. Tieto prvky sa vzťahujú na metódy a postupy výučby.
6. Podmienky? - tu sa uvažuje o legislatívnom rámci, riadení, financovaní vzdelávania, vybavenosti, učebnom prostredí, o spolupráci školy so širšou komunitou. Ide o rozpracovanie organizácie vzdelávania a výučby.
7. Aké efekty? - skúmajú sa funkcie a systém kritérií hodnotenia, jeho metódy a prezentácia výsledkov hodnotenia.
To je širš. poňatie kurikula, kt. sa vzťahovalo predovšet. k statickej podobe úroven výučby, t.j.projektu, al. plánu. Zistenie, že kvalitný program výučby ešte neznamená jej kvalitu-efektivitu, priviedlo výskumníkov k realizač. podobe výučby, realizač. dimenzii kurikula Porozumieť behu života v edukačnom prostr.napomáha konstrukt tzv.skrytého kurik. Skryté kurik.označuje určitú obl. vých. a vzdeláv.-protipol kurikula oficiálneho,plánovaného,zámerného.Ide
o skryté lekcie, kt. dáva škola a kt. nie sú vedené podľa oficiál. zámerov a plánov škols. systému, či učiteľov. Prostred skrytého kurik. sa darí lepší, hlbší vstup do života oboch aktérov na školskej scéne-učiteľov a žiakov- do mnohotvárnosti škols. diania. Výskum vedie k otázkam ako:-čo je skrytou lekciou pre žiaka?-schopnosť vydržať nudu;- čo z hľadis. žiakovho súč. života nemá výzmam?
-otázky strachu a jeho ovládnutia;-otáz. pochop. stratégie úspechu. Komplexné poňatie kurik. je teda nástrojom pochopenia škols. kultúry i možných zmien v edukač. prostr.Proces transfor. kurik. je súčasťou širších postupných forim vzdeláv. Je podmienený spoloč. vývojom ,zmenami funkcie školy, zmenami potrieb človeka. Teória a prax školy prináša množstvo modelov kurik., kt. sa dajú previesť na 2 zákl. typy: 1. Racionálny-výchádza z predpokl.,že vzdeláv. aktivity sú orientované na predom vymedzené ciele.
2. Participačný(ústretový)-predpokladá, že hl. prob. je vytvorenie podmienok pre interakciu medzi žiakom a obsahom. Význam. momentom nového kurik. sú nedzipredmetové témy, globálna vých., vých. k europánstvu, vých, spotrebiteľov, profes. orientácia...
Zákl. rysy kurikulárnej polititky: (názov má participačná)
- viacúrovňovosť -kurik. sa tvorí na 3. zákl. úrov. (stát,škola,trieda)
- vzrast monitorujúcej úlohy štátu - štát robí rozhodnutia o národno rámci kurik.,zisťuje jeho plnenia.
- systém hodnotenia a skúšok ako výstup. štandardov (tento systém je nezávislý na škole a slúži ako nástroj pre zachovanie dostatoč. priestoru pre kurikulárnu diverziu a priepustnosti škôl)
- ťažiskom tvorby kurik sa stáva škola - realizácia a zodpovednosť za kvalitu je plne v kompetencii škôl.