Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

10.3. Próza po roku 1945 a vplyv vojny na autorov

Próza po roku 1945 a vplyv vojny na autorov

Spoločenské podmienky:

1. 1945 – 1948 = vydávali sa diela z vojny; pokračuje lyrizujúca próza, vychádzajú diela, ktoré v čase vojny vyjsť nemohli. Ústrednou témou sa stáva vojna a SNP. Vznikajú aj diela, ktoré sú spojené s rodinnou tradíciou a históriou.
2. 1948 – 1956 = obdobie kultu osobnosti, jednotná metóda socialistického realizmu a väčšina autorov sa jej prispôsobuje
3. 1956 – 1968 = tematicky sa aj próza rozširuje, autori presadzujú vlastný trend, niektorí kritizujú metódu socialistického realizmu, nastupuje (vracia sa) lyrizujúca próza
4. 1968 – 1989 = návrat k socialistickému realizmu (obdobie normalizácie a konsolidácie), mnohí sa prispôsobujú, mnohí hľadajú vlastnú cestu
5. 1989 – súčasnosť = vznikajú nové cesty, nové smery, autori si hľadajú vlastný obraz, vlastné cesty, presadzuje sa komercionalizmus

Predstavitelia:

Dominik Tatarka

- román: Farská republika
Hodnotí obdobie rokov 1939 – 1945; na čele slovenského štátu stál Jozef Tiso. Román je realistickým obrazom doby i vydarenou umeleckou kresbou.
Autor čerpá námet z občianskeho i školského prostredia, ústrednou postavou je stredoškolský profesor Tomáš Menkina, ktorý predstavuje autorove názory na vládnuci režim; ukazuje tiž, aké miesto mala pokroková inteligencia v danom období.
Hrdina nie je revolucionár, ale postupom času pod vplyvom spoločenských udalostí dospieva k presvedčeniu, že jeho miesto je na strane pokrokových síl.
Poukazuje tiež na pomery v klérofašistickom štáte a na metódy policajnej moci.

V tvorbe sa prispôsobuje požiadavkám štátnej moci (po roku 1945; začiatkom 50.rokov):

- román: Prvý a druhý úder (o období a hrdinoch SNP)

- novela: Démon súhlasu (ústredným hrdinom je Bartolomej Poleráz, predstavuje hrdinu na jednej strane pokrokovo zmýšľajúceho s vlastnými názormi, na druhej strane je to hrdina, ktorý sa vo vlastnom záujme podriaďuje spoločnosti)


Rudolf Jašík

román:
Námestie svätej Alžbety
- román sa skladá z 15 kapitol, je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“
- ústredným motívom je láska medzi Igorom Hamarom (podľa matriky je kresťan) a židovkou Evou Weimmanovou
- autor v diele zachytáva arizáciu (odoberanie majetku) židovského obyvateľstva, vraždy, povzbudzovanie udavačstva za úplatu
- autor posúva dej, komentuje ho, kritizuje fašizmus, prihovára sa svojej postave a radí jej
- v diele je biblická symbolika (v názvoch kapitol – Posledná večera a pod.) a symbolika lásky, ktorú autor zbožňuje
- dej je zasadený do „mesta pod viničným vrchom“ (pravdepodobne Nitra) v r. 1941

Základnú dejovú líniu tvorí problematika vnútorného zápasu u jedincov s prvými prejavmi neľudského fašizmu.

Dej: Stretávali sa na lavičke na námestí alebo vo veži. Do ich lásky zrazu vtrhla vojna a fašisti. Igor je veľmi nešťastný z toho, že židia musia byť označení. Pomáhal holičovi Flórikovi, ktorý bol falošný a lakomil sa na židovský majetok. Chodil aj na stanicu ako nosič. Pri tej príležitosti sa zoznámil s pani Ernou, ktorá ho zviedla. A pomáhal aj Evinmu otcovi, Samkovi, vo firme. Jeho spoločník Maxi sa vzdáva a začína piť. Budúcnosť Židov vidí beznádejne. Igor sa so svojim prehreškom Eve nepriznal. Keď mu aj matka povedala, že je Eva dobré dievča, rozhodol sa, že ju pozve k nim. Obchodník Maguš Igorovi radí, aby dal Evu pokrstiť, zobral si ju za ženu a tak ju zachráni. Tajomník HSĽS podplatí žltého Doda, aby mu spísal zoznamy Židov, ktorí nenosia hviezdy. Ide mu hlavne o bohatých, lebo chce ich majetky. Dodo si za bohatú odmenu niektorých do zoznamu aj povymýšľa. Eva súhlasí s krstom, plány mu prekazil Flórik so svojimi chlapmi a Nemcami. O desiatej začalo veľké zatýkanie Židov. Medzi nimi je aj Eva. Židov priviedli na námestie a pribúdali k nim celé rodiny. Eva sa už vzdala nádeje. Vedú ich ulicami mesta. Ľudia sa prišli rozlúčiť, pískajú na Nemcov. Židov zaviedli na lúku za stanicou. Igor tam prišiel. Major len tak kázal sluhovi zabiť malé židovské chlapča. Eva a ešte dvaja žid. chlapci ho chceli odniesť. Nemci na nich kričali, aby zostali, a keď zobrali chlapca na ruky, tak spustili paľbu. Eva padla nabok. Naposledy zazrela Igora a zomrela. Igor stratil zmysel života. Z pomsty zabil železnou tyčou Flórika. Potom šiel k rieke. Najprv do nej hodil tyč a potom chcel aj on skočiť. Našťastie šiel okolo Maguš, ktorý ho odviedol preč.

- v románe dominuje epická zložka, ale aj lyrická – množstvo básnických prostriedkov
- vyskytuje sa tu prírodná lyrika, úvahy o láske
- autor využíva vnútorný monológ

Mŕtvi nespievajú
- román z obdobia 2.svetovej vojny
- odohráva sa v čase vojny v 2 dejových líniách:
1. prebieha na východnom fronte, slovenskí vojaci museli narukovať po boku nemeckých vojsk a bojovať proti sovietskemu zväzu. Autor sa zameriava na život slovenských vojakov a dôstojníkov na východnom fronte a ich postupné poznávanie, že bojujú za cudzie záujmy, sú nepokojní, nedôverujú ničomu a nikomu. Ústrednou postavou je syn Planického učiteľa (v 2.dejovej línii sa dostávame do Planice) poručík Kľako, ktorí spočiatku nenachádza nijaké východisko, preto sa stáva ľahostajným a cynickým. A práve to mu pomáha prekonávať deň za dňom. Stavia sa proti vojne, ale len vnútorne. Neskôr sa dostáva na stranu obyčajných vojakov, nájde k nim cestu a ich presvedčenie ich dovedie k tomu, že sa vzbúria a oslobodzujú sa. Prebehnú na ruskú stranu a bojujú proti Nemcom.

2. Sa odohráva v mestečku Pravno a v dedinke Planica. Nachádzame tu postavy Slovákov, Nemcov, Židov. Chudobných i bohatých arizátorov i arizovaných. Ľudáci i komunisti, fašisti i ľudia s protifašistickým zmýšľaním. Postavené je to na medziľudských vzťahoch počas tohoto obdobia. Vykresľuje tu všetky charakteristické črty malomešťanov.
- nestihol dokončiť svoj román; zomrel


Vladimír Mináč

romány:
Smrť chodí po horách
- 2 bratia = Peter a Ján Lotárovci bojujú v 2.svetovej vojne a v SNP. Petra zajmú Nemci

Včera a zajtra
- nadviazal na prvý román; Peter Lotár sa vrátil z vojny (autobiografická postava), hľadá si miesto v živote aj v spoločnosti
románová trilógia : GENERÁCIA:
1. Dlhý čas čakania
2. Živí a mŕtvi
3. Zvony zvonia na deň
- zachytáva široké časové obdobie od 30.rokov (oslobodenie Slovenského štátu, SNP, 2.svetová vojna) až po február 1948. Predstavuje množstvo postáv a postavičiek, ktoré prechádzajú rôznymi udalosťami a majú rôzne možnosti, buď sa prispôsobujú, buď repcú alebo si hľadajú vlastnú cestu.
- používa dlhé vety, málo priamej rečí, vo vetách stupňuje – opakuje slová, vety sú priraďovacie – hromadenie viet - dramatizácia

Dlhý čas čakania – je obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny, obrazom fašizmu, vojny, ľudských osudov a úsilí namierených proti tejto temnej ideológii a moci.
Román zaľudňujú tri druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu:
1.) fašisti, Nemci, gardisti – napr. Hracho (bol bojazlivý, stal sa gardistom, má už moc, naháňa strach iným; Zemnitzky (vypočítavec, dá sa ku gardistom, chce dobré miesto, ale je zbabelec)

2.) ľudia, ktorí stoja raz na jednej, raz na druhej strane – veľkú úlohu hrá u nich vypočítavosť; napr. Šerner (dá sa ku gardistom, aby sa o ňom čítalo, chce byť na nezaplatenie); Valér Ferkodič (je to mladý človek, hľadá si svoje miesto v BA medzi mladými ľuďmi, keď vypukne SNP, pridá sa ku gardistom, pre neho je všetko „psina“)

3.) partizáni – kapitán Labuda (je veľmi živelný, prchký, prudký, mal rád Hanku Krapovú – gardisti ju umučili, ženie svojich vojakov bez rozmyslu do bojov); komisár Bende (navonok pôsobí smiešne, ale je uvážlivý, rozumný, chráni celú partizánsku skupinu od nezmyselností kapitána Labdu); Marek Uhrín (hľadí si miesto, počas SNP sa dostáva medzi partizánov, je hanblivý, útly, jediná z postáv, ktorá sa dostáva od nejasného k jasnému); Janko Krap (uvážlivý)

4.) ženské postavy – Hanka Krapová (ľúbi kapitána Labudu, gardisti ju drasticky umučia); Olina Ferkodičová (plná rozporov, ľúbi kapitána Labudu, vie, že ju nemá rád, tak sa zaľúbi do Mareka Uhrína); doktorka Erna (medzi partizánmi ako lekárka, má vzťah ku Jankovi Krapovi); pani Rosenthalová (židovka, vidí, ako jej gardisti zavraždili deti)
- román sa končí vypuknutím SNP.

Živí a mŕtvi – po „dlhom čase čakania“ sa dej dáva do pohybu, v pomerne rýchlom a frekventovanom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov. Kladie sa tu dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v Povstaní (továrnik Krempašský) a ľahtikárov (Valér Ferkodič). Kladnými postavami sú – v súlade so zámerom autora – Janko Krap a komisár Bende. Problematickou postavou je naďalej Marek Uhrín – váhavý, večne uvažujúci. Jeho protipólom je povstalecký kapitán Labuda – človek myšlienky a činu.

Zvony zvonia na deň – zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948. Autor sa v nej sústreďuje na najdôležitejšie spoločenské javy týchto rokov a s nimi konfrontuje svoje postavy. Niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti (kapitán Labuda) a rezignácie.


Alfonz Bednár

román: Sklený vrch
- román je písaní denníkovou formou, autor strieda súčasnosť, vracia sa do minulosti
- forma - retrospektíva; rozprávačom je Ema (1 z postáv)
- časté úvahy a opisy; príroda dáva Eme veľa – je obnovovateľkou vzťahov
- rieši vzťah Emy Klaasovej k 3 mužom:
1. Milan Kališ – priateľ počas vojny, bola mladá, utieka sa do bezpečia – Tichá dolina. V čase SNP Milan odíde, Ema po ňom pátra, našla hrob neznámeho partizána, usudzuje, že je to Milanov hrob

2. Ing. Jožo Solan – súčasnosť, stavajú priehradu – tu žijú. Jožo vie, že Ema niečo tají, ne nepýta sa. Keď majú nezhody, odchádza Ema do Tichej doliny. Vzťah medzi nimi je napätý. Ema sa tu nudí, stane sa nehoda na stavbe, Ema zomiera. Ema túžila ísť s Jožom do Tichej doliny, no nikdy sa tak nestalo. Už jej to aj sľúbi, no Ema zomiera. Až vtedy Jožo nájde denník a celý tento príbeh nám vlastne sprostredkúva Jožo – číta si denník = všetko sa odohráva v minulosti.

3. Zolo Balla – bývalý Emin snúbenec, príde na priehradu, ich vzťah sa neobnoví. Aj so Zolom sa vracia do Tichej doliny.

súbor poviedok: Hodiny a minúty (tematika SNP) – poviedky: Hodiny a minúty; Zrub z kameňa; Kolíska (ústrednou postavou je Zita Černeková, ktorá počúva rozhlasové správy o procese s „rozvratníkmi“ a „sabotérmi“, medzi ktorými je aj Jozef Majerský. Správa o procese vyvolá v Zite spomienky na udalosti z februára 1945, keď po potlačení Povstania sa jej osud znova skrížil s jeho osudom. Zachytáva jej strach, keď k nej vtrhnú Obmannovi vojaci, ale robí všetko pre to, aby zachránila Majerského, seba a svoje dieťa. Aj Majerský, ktorý sa skrýva v Zitinom dome, prežije nesmierne veľa strachu, ale vzápätí vykoná doslova hrdinský čin, keď zlikviduje celú Obmannovu jednotku).


Ladislav Ťažký

- najprv písal fejtóny do novín, neskôr:

súbor poviedok: Vojnový zbeh

- potom prešiel a autobiografické poznatky z vojny; s vojnovou tematikou – autentické príbehy – autobiografického charakteru; obsahujú tieto diela:

Amenmária (Samí dobrí vojaci)
Evanjelium čatára Matúša
Kŕdeľ divých Adamov
Pochoval som ho nahého

Amenmária
- s podtitulom „Samí dobrí vojaci“
- na fronte; na ukrajinskom území; Knieža (Rus) bojoval proti svojim Rusom
- Matúš Zraz ako vojak slovenskej armády sa dostáva na východný front, majú pomáhať Nemcom. Matúš uvažuje o nezmyselnosti vojny. Dostáva sa do rozporu medzi povinnosťou a svedomím. Má túžby, nedarí sa mu ich plniť. Nenachádza si miesto.
- využíva neukončené vety, dlhé vety – priraďovacie súvetia – hromadenie, dramatizovanie


Evanjelium čatára Matúša
- sleduje osudy príslušníkov „stratenej divízie“ – Slováci, nevedia prečo bojujú. Presúva ich do SNP. Chcú utiecť od Nemcov, Nemci ich odzbroja, zatknú a dajú do pracovných táborov.

Kŕdeľ divých Adamov
- expresionistický charakter
- autor dokázal z malého a časovo krátkeho úseku vypracovať dramatický príbeh; podčiarkuje tragizmus ľudského osudu
- 3 časti: Divý Adam; Dunajské hroby; Hriešnica žaluje tmu

Divý Adam – autor filozofuje o zmysle života človeka v čase 2.svetovej vojny, pozoruje, prechádza z Čierneho Balogu až do Juhoslávie
Dunajské hroby – zameral sa na 4 slovenských vojakov, ktorí sa dostali do koncentračného tábora v Rakúsku; podarilo sa im ujsť a pokúšajú sa prejsť z Petržalky cez zamrznutý Dunaj na Slovensko. Jeden z nich sa utopí, druhého chytia Nemci a zastrelia, tretí Šurkava „Myšička“ chce prejsť s pracovnou častou cez most do BA – no na hranici spočítavajú pracovníkov čaty, jeden im tam nesedí, nevedia kto. Šurkava beží na druhú stranu mosta, na slovenskú stranu. Nemci ho postrelia, zomiera pred slovenskou hranicou, v Dunaji. Štvrtá postava – autor; rozprávač – pozoruje prechod Šurkavu cez most.
Hriešnica žaluje tmu – autor zachytáva zvláštny príbeh vojaka – zajatca a Nemcami odvlečeného sovietskeho dievčaťa


Ladislav Mňačko

reportáž: Ja, Adolf Eichmann
- rozsiahla reportáž o súdnom procese s Hitlerovým pomocníkom, ktorý vraždil ľudí, najmä Židov

súbor reportáží:
Kde končia prašné cesty
- z východného Slovenska; z najzaostalejších oblastí. Chcel ukázať ťažký život ľudí, ale chcel aby sa tieto problémy riešili

román: Smrť sa volá Engelchen
- hovorí o esesákoch, ktorý chceli chytiť partizánov. Esesáci boli najhorší, najkrutejší.
- dej sa odohráva v čase 2.svetovej vojny v dedine Ploština – Slovensko – moravské hranice. Ľudia tu pomáhajú partizánom. Blíži sa armáda, partizáni sa rozdelia na 2 časti. 1.skupina ide na východ (vedie ich Peter), 2.skupina ostáva v dedine, pokračuje vo svojich pôvodných plánoch (vedie ich Voloďa). Raz skupina opustí dedinu, prídu Nemci a podpália dedinu. Ústrednou postavou je Voloďa, v súčasnosti sa lieči v nemocnici a spomienky z vojny rozpráva sestričke – Eliške.
- hovorí o partizánoch, ktorí robili aj kladné, aj záporné kroky
- partizánsku skupinu tvorí 27 chlapov
- Marka má vzťah s Voloďom, ona robí počas vojny ľahkú ženu pre Nemcov a donáša správy partizánom

román: Ako chutí moc
- o pánoch, ktorý pred voľbami všetko nasľubovali – aj kvôli tomuto románu sa musel vysťahovať do Rakúska
- hovorí o politickej moci u nás v 50.a 60.rokoch, bývalý partizán a odbojár sa postupne vypracuje a stáva sa politickým predstaviteľom. Moc ho úplne zmenila.
- Rozprávačom je autor – prvky autobiografie. Hľadá u neho pomoc, lenže jeho bývalý kamarát sa bojí, je skorumpovaný, nepomôže mu a tak sa musí vysťahovať do Rakúska.

V exile písal eseje, romány, knihy.

10.2. Odmietanie konzumnej spoločnosti v americkej lit. 50-tych rokov 20. st. Salinge

Odmietanie konzumnej spoločnosti v americkej lit. 50-tych rokov 20. st. Salinger – Kto chytá v žite. Beat Generation

Americká literatúra po roku 1945
spoloč. situácia:
- USA po 2. SV - svetová veľmoc, zarobili na nej, stali sa bankou pre celý svet => profit, prejavilo sa to aj na jednotlivcovi
- narastajúci pesimizmus a strata istoty
- prenasledovanie ľavicovo premýšľajúcich intelektuálov
- USA = svet. policajt, boli zatiahnuté do kórejskej a vietnamskej vojny
- rasizmus (-> boj za rovnoprávnosť - Martin Luther King)
- dôsledkom týchto javov v spol. bola narastajúca kríza osobnosti - na jednej strane sú zabezpečení, na druhej cítia prázdnotu a chlad
- proti tomuto systému
sa am. spoloč. - intelektuáli - začínajú brániť. Na jej čele mládež => vyústenie do hnutia hippies (sloboda = voľný sex, drogy)
- lit. sa odkláňala od tradičnej problematiky - od sociálnych problémov a spis. sa začínajú zaujímať o vnútro človeka


JEROME DAVID SALINGER

americký spisovateľ
- zúčastnil sa 2. svetovej vojny
- žil v New Yorku
- písal poviedky a romány
- diela : - román - KTO CHYTÁ V ŽITE
- knihy poviedok: - 9 POVIEDOK
- FANY A ZOOEY
- prínos: psychologická kresba postáv
priama forma rozprávania
- témy:
1.) problémy mladých ľudí v čase dospievania (vyplývajú po strate ideálov
americkej spoločnosti po 2. svetovej vojne)
2.) ľudia sa vrhli na konzumnú spoločnosť (spol. zameraná len na materiálne hodnoty, duchovný rozmer spoločnosti sa stráca )
3.) devastácia ľudskej duše a prírody


KTO CHYTÁ V ŽITE

Námet: 50 roky 20 st., Amerika

Téma: osud 16- 17 ročného chlapca HOLDENA- musí počas 3 dní svojho blúdenia
po New Yorku prehodnotiť svoj život. Hľadá svoje miesto v živote, v spoločnosti- byť nevinným dieťaťom, či dospelým a tak upustiť od svojich ideálov ? Ako sa stať dospelým ?
Konflikt: vyplýva z rozdielneho pohľadu 2 generácií na svet
Vnútorný : stať či nestať sa dospelým?

Vzťahy:
1) ku škole
• ku spolužiakom: Stradlater – jeho spolubývajúci. Navonok krásavec, no vo vnútri špinavec. Išlo mu len o úspech u dievčat. Mal vzťah s dievčaťom, ktoré Holden miloval. Ackley – opak Stradlatera, nebol dobrák, nemal ho rád
, profesorom- negatívny
• upustenie od základných morálnych hodnôt

2) k rodine
• miluje ju – tradičná hodnota Ameriky
• k OTCOVI- príliš zamestnaný, komerčný, ide mu viac o peniaze ako o prípad (právnik)
• k D.B.( Holdenov starší brat)- „ prostitút“ v Hollywoode, predáva sám seba, svoje nadanie (píše filmové scenáre)
• k ALLIEMU ( mladší brat, ktorý umrel)- má po ňom rukavicu- symbol detstva- strata tradičných hodnôt
• k sestre PHOEBE- miluje ju nadovšetko, reprezentuje jeho ideál nevinnosti a morálnej čistoty, mladšia, bezstarostnosť a čistota

3)k viere
• miluje Boha
• cirkev nemá rád- pokrytectvo rodiny na pohrebe

4) k dievčatám
• láska a sex, láska je pre neho dôležitá

– príbeh rozpráva s odstupom 1 roka v sanatóriu 17-ročný hrdina Holden Caufield – vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, preto sa skoro 3 dni túla predvianočným NY. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi, odsudzuje ich pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. Nie je naivný, snaží sa hľadieť na svet očami dospelého a súčasne sníva o tom, čo by chcel robiť – sníva o tom, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti a chytá ich, aby do nej nespadli. Žitné pole je symbolom USA v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi. Holeden sa nakoniec svojho sna vzdáva, prekonáva psychickú krízu, kapituluje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, ktorý nie je schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo. Holdenove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých. Jazyk je živý, hovorový, množstvo slangu i vulgarizmov.


Beat Generation
- neurčité zoskupenie ľudí, ktorých koncom 50. Rokov spájal „životný pocit“
Hlásali: - požiadavku intenzívneho vnútorného života
- revoltu proti kultu materiálnych hodnôt
- slobodu
- nezávislosť
- individualizmus
- pričom sa zamerali predovšetkým proti meštianskej spoločnosti, do ktorej sa nechceli zaradiť a ktorú najviac kritizovali
- vynovení prekliaty básnici
- básnici beatovej generácie písali poéziu určenú viac na prednes ako na čítanie, preto sa viac objavovali na verejnosti, kde ju prednášali v nočných baroch, v krčmách, kabaretoch so sprievodom jazovej hudby
- básnik bol recitátorom a zároveň sa podobal na speváka pop-music
- pojem BEAT má 3 významy :
1. Rok 1994 ako stav, v ktorom sa nachádzal HERBERT
Hunck v dobách drogovej závistlosti
2. od slova „hluk,hlučný“- prehlušiť konvencie, tradície
meštiackeho sveta
3. beatitude- blaženosť
Predstavitelia:

Alen Ginsberg
zbierka Vytie –zúfalstvom naplnená mladá generácia, príčinu vidí v modernej neľudstej civilizácii, manifest beatnikov
básn.skladba : Kadiš – tradičná židovská modlitba za mŕtveho

Lawrence Ferlinghetti
Zb. básní: Obrazy zašlého sveta
Lunapark mysle
Vychádzajúc zo San Francisca ( pesimizmus )
Báseň: On
Vlastný životopis
Experimentálny román: Ona
Hra ( jednoaktovka ) : Nečistý spor s existenciou

Gregory Corso: básnik
Ignoruje spoločnosť, tvorba intelektuálnejšia, prúd halucinačných vízií, civilná drsnosť scenérií a nálad.
Zbierka: Benzín
Šťastné narodeniny smrti

Jack Kerouac
Román: Na ceste - „spontánna autobiografia“
Tuláci
Skrytí ľudia
Doktor Sax

10.1. LITERÁRNE PRÚDY PO ROKU 1945

LITERÁRNE PRÚDY PO ROKU 1945

Otrasné udalosti vojny ovplyvnili aj tematickú podobu umenia, najmä literatúry. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými, v literatúre socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový). Po roku 1945 popri realizme začali v západoeurópskej i americkej literatúre vznikať nové prúdy a umelecké smery.

EXISTENCIALIZMUS
vznikol vo Francúzsku po 2. sv. vojne
je myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka
znaky:
- rieši otázky ľudskej existencie, bytia človeka
- v centre pozornosti – jedinec – autor vykresľuje jeho život, vzťahy k iným
- autor rozoberá pocity, zážitky
- hľadá odpovede na otázky o zmysle ľudského života
- dôraz sa nekladie na dej, zameriava sa na tienisté stránky jestvovania
- postavy sú väčšinou v hraničnej situácií
- pocit úzkosti, strachu, tiesne nepokoja
- postavy chcú dosiahnuť osobnú slobodu a nezávislosť, musia sa rozhodnúť o niečom vážnom
- štýl je vecný, strohý, diela vyznievajú pesimisticky
- náhoda ovplyvňuje život človeka

Neorealizmus
je smer umenia (literatúra, hudba, maliarstvo, film a pod.) a filozofie na začiatku 20. storočia nadväzujúci na východiská realizmu. Zdôrazňuje nevyhnutnosť budovania základných poznatkov špeciálnych vied.

Neorealizmus vznikol v Taliansku koncom 2 svetovej vojny. Najviac sa uplatnil vo filme, ale aj v iných odvetviach umenia, teda aj v literatúre. Neorealistickí autori popisujú predovšetkým skutočnosť ktorá je otrasná, napríklad periférie veľkomiest (či život roľníkov na juhu Talianska – typické pre Tal.) Diela sú kritické. Používajú bežný hovorový jazyk , dialekt a slang.

Magický realizmus
- využíva tradičné realistické videnie sveta, často sa viaže na skutočné osobnosti
- zmiešava tragické s komickým a drsné s poetickým - nedá sa rozlíšiť sen od skutočnosti
- diela do seba absorbujú folklór (mýty, legendy, rozprávky), postava môže lietať
- nevyužívajú typizáciu postáv – hrdina vymykajúci sa priemeru, zmietaný citmi, vášňami, no navonok často pôsobí pasívne

Socialistický realizmus;
každý iný smer je považovaný za dekadentný = úpadkový
- uvoľnenie nastáva v 50.-60. rokoch po páde kultu osobnosti (= smrti Stalina) Socialistický realizmus vznikol ako umelecký dôsledok revolučného vývinu robotníckej triedy, nástupom proletariátu, utvorením a rozvojom socialistického spoločenského zriadenia. Filozofickým a politickým východiskom socialistického realizmu bol marxizmus-leninizmus. Úlohou a cieľom bolo podporovať boj proletariátu za víťazstvo socialistického spoločenského poriadku


Znaky tvorby J. P. SARTRA v poviedke Múr

Hlavní hrdinovia sú vyčlenení so spoločnosti, alebo sa oni sami vyčleňujú. Symbolicky stavajú medzi seba a spoločnosť múr. Izolujú sa a nechcú žiť podľa meštiackych predstáv, chcú žiť podľa vlastných. Autori zobrazujú človeka ako izolovaného jedinca, ktorý nie je spokojný sám zo sebou ani so spoločnosťou. Je to jedinec, ktorý nevie komunikovať so spoločnosťou. Pochybujú, že človek si je schopný svoj vlastný osud riadiť dám. Ľudia sú manipulovaní, kladú si otázku či život má zmysel. Tragický dej – život je absurdný a nezmyselný.

-odmieta Boha, boží plán
-človek je sám slobodný
-spoločnosť je nepriateľ človeka, núti ho robiť daj veci ktoré on sám nechce
-psychika, vnútro postáv
-hrdinovia na okraji spoločnosti
-hrdinovia častokrat v hraničnych situáciách

10. Povojnová literatúra - Dramatická tvorba po r.1945

Dramatická tvorba po r.1945

Absurdná dráma- antidráma

– začala sa rozvíjať v 50. rokoch 20. st.
– vychádzala z existencialistickej filozofie
– predstavitelia absurdnej drámy zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu- chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, rozuzlenie v závere hry
– hrdina- osamelý človek, neschopný komunikácie s inými postavami
– monológy sú nelogické, reč v dialógoch nenadväzuje na jednotlivé repliky


S. Beckett (1906- 1989)

– prozaik a dramatik írskeho pôvodu
– v r. 1969 získal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu
Čakanie na Godota- hra nemá dejovú líniu
Na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci, Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru je zrejmé, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica- pán(Puzzo)vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý oznamuje,že pán Godot príde až zajtra. Druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami,len je pán slepý, preto je odkázaný na pomoc otroka.Postavy opäť opakujú, že čakajú na Godota. Ktorý ani v závere hry neprichádza.
– v podobnom duchu napísal: Koniec hry, Posledná páska, Ó,krásne dni.
Čím viac sa blížil k smrti, tým menej slov jeho diela obsahovali : Obraz- jedna veta, 1200, Búrlivé ticho- 3 časti, 1800 slov.


E. Ionesco (1912- 1994)

– francúzsky dramatik rumúnskeho pôvodu
Plešivá speváčka- pocit absurdity, neschopnosť jednotlivých postáav medzi sebou komunikovať, pretože každá z nich obhajuje svoju pravdu
Stoličky- starí manželia chcú spáchať samovraždu, pozvú si hostí a rečníka. Ten má predniesť hosťom ich vôľu. Hostia neprídu a rečník pred prázdnymi stoličkami vydáva neartikulované zvuky. Autor tak chcel dokázať, že človek nemá čo povedať iným, že celý život je len absurdita.


Slovenská dráma po r.1945
Vývoj:
- 1945– 1948
–pluralistický model drámy- rôzne umelecké smery,najmä existencionalizmus-psychologické a filozof. hry
- 1948- 1956
-socialistický realizmus- hl. témou je kolektivizácia
- 1956- 1989, najmä 60. roky
–opätovný nástup slovenskej modernej drámy- prenikanie umeleckých smerov zo západu(existencializmus, absurdná dráma, kritický realizmus)
- 70. roky
–návrat socialistického realizmu
- 80. roky
-nástup postmoderny, autorského divadla- kritika politického režimu, silne satirické


Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva (1969), obsah diela je v Príručke sloven.literatúry na str. 151
Dej drámy sa odohráva v rokoch 2. svet. Vojny v malom mestečku. Nemci večer zadržia desať náhodne vybraných rukojemníkov a zatvoria ich do pivnice. Ráno majú byť popravení na odvetu za zabitého nemeckého vojaka. Nemecký veliteľ napokon zmení svoje rozhodnutie- zomrie iba jeden z nich, musia sa však rozhodnúť sami , kto to bude. V tejto dramatickej situácii sa odhaľujú skutočné charaktery ľudí, niektorí zostanú čestní, iní sa prejavia ako podliaci a zbabelci. Dráma aj keď zdanlivo spracúva vojnovú , protifašistickú tematiku , sa može chápať i ako podobenstvo o tom, ako sa moc snaží manipulovať s ľuďmi, o tom, ako si človek môže aj v diktatúre zachovať ľudskú tvár, ba i ako podobenstvo o situácii, v ktorej sa ocitlo Československo po obsadení vojskami Varšavskej zmluvy v auguste roku 1968.
Charakteristicé znaky drámy:
- dejovosť
- prítomný čas
- dialógy
- akčnosť
- neprítomný rozprávač deja

Znaky existenciálnej drámy:
- uzavretý priestor
- napätie
- hraničné situácie


Autorské divadlá

Divadlo Lasicu a Satinského
Herci, dramatici a humoristi Milan Lasica (1940) a Július Satinksý (1941- 2002) sa zaslúžili o vznik moderného slovenského kabaretu. S vlastným autorským programom začali spoločne vystupovať od konca 50-tych rokov.
Ich dnes už legendárne inscenácie Soirée a Radostná správa boli mimoriadne obľúbené a mali veľký vplyv najmä na opozične orientovanú časť spoločnosti. Pozostávali z radu dialógov, scénok a pesničiek. Boli zamerané hlavne na kritiku nedostatkov vtedajšej socialistickej spoločnosti. V 80-tych rokoch mali premiéru ich hry Nikto nie je za dverami a Deň radosti.
Lasica a Satinský napísali aj niekoľko úspešných paródií literárnych diel, napr. Nečakanie na Godota a Náš priateľ René. Kabaretné inscenácie a divadelné hry tejto dvojice komikov využívajú i podnety absurdného divadla. Sú založené na dialógoch, vyznačujú sa majstrovským využitím slovných hier, nárečí, rôznych jazykových štýlov a najmä svojráznym, zvláštnym humorom s prekvapivýmmi pointami.

9.5. Téma prvej svetovej vojny v medzivojnovej literatúre, diela svetových autorov

Téma prvej svetovej vojny v medzivojnovej literatúre, diela svetových autorov

1. svetovou vojnou v rokoch 1914 – 1918 sa po prvýkrát rozšírilo bojisko z ohraničeného priestoru takmer na celý svet. Proti sebe stáli mocenské zoskupenia Trojspolok a Dohoda.
Prvá svetová vojna kruto zasiahla do života mnohých ľudí a zaradila sa k najvýznamnejším
a zároveň najnezmyselnejším udalostiam modernej doby. Príčiny vypuknutia 1. svetovej vojny boli v množstve protichodných záujmov a v napätí medzi európskymi mocnosťami. Tento stav bol spôsobený hospodárskou rivalitou vedúcich priemyslových národov, bojom o suroviny a kapitálové trhy v rozvinutých zemiach, snahou o získanie kolónií a vzrastajúcim nacionalizmom. Ale bezprostredný podnet k zahájeniu vojnového konfliktu dala vyhrotená situácia na Balkáne. Bol to práve atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, ktorý spáchal študent, príslušník organizácie Mladá Bosna. Na stranu Rakúsko-Uhorska sa po tejto udalosti pridali Nemecko s prísľubom vojenskej podpory a Taliansko, ktoré sa neskôr postavilo do opozície. Na strane druhej sa pod názvom Dohoda zjednotili Veľká Británia, Francúzsko a Rusko, ku ktorým sa neskôr pridali Srbsko, Rumunsko, Belgicko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Japonsko, Čína a USA.

Počas vojny sa rozpadla politicko-spoločenská štruktúra celej Európy. Vstupom USA do vojny sa presunulo ťažisko svetovej politiky. Európa stratila svoje hegemónne postavenie, USA sa stalo rozhodujúcou hospodárskou a finančnou veľmocou.
Vojna sa citeľne dotkla aj civilného obyvateľstva. Nedostatok potravín, doposiaľ nevídané bombardovanie obývaných miest, nasadenie žien v zbrojárskom priemysle i všeobecne ako náhrada mužskej pracovnej sily priniesla závažné politické zmeny: emancipáciu žien, ich neskoršie povolenie volebného práva, tlačenie stále viac peňazí v dôsledku rozsiahlych pôžičiek európskych vlád, odpoveďou čoho bola inflácia, či vznik Versaillského systému, ako grant pre vznik Spoločenstva národov. Jednou zo sfér celoeurópskej mobilizácie bol i vývoj vedy a techniky.

1. svetová vojna dosiahla dovtedy nepoznaných rozmerov a demonštrovala hrôzy modernej techniky zapojenej do stratégie absurdného ničenia. Nastala fáza strachu, ľudia sa obávali o svoj život a strácali ideály a vieru v spravodlivosť a lepšiu budúcnosť. Vojna bola otrasom, ktorý nútil uvažovať mysliaceho človeka o jej príčinách a spôsobe zabránenia jej opakovaniu. Toto obdobie nemohlo zostať nepovšimnuté u spisovateľov, ktorí protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácie tejto éry. Poukazovali na nezmyselnosť vojny a ľudskú hlúposť a aroganciu.

Počas 1. svetovej vojny dochádza k nadväznosti na predchádzajúce obdobie a naďalej sa rozvíjajú avantgardné smery. Po vojne sa uplatnil expresionizmus – tu sa formuje stratená generácia. K stratenej generácii zaraďujeme autorov, ktorí na vlastnej koži zažili peklo vojny a ľudské besnenie ovplyvnilo ich povahy, myslenie a konanie. Strácajú ilúzie o ďalšom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Mier nie je pre nich vyslobodením, jeden bez druhého neobstoja – kamarátstvo v zákopoch sa pre nich stalo celoživotným záväzkom. Pomenovanie stratená generácia sa pripisuje americkej spisovateľke Gertrúde Steinovej, u ktorej našli mladí spisovatelia „druhý domov“. Do tejto skupiny zaraďujeme amerických autorov Ernesta Hemingwaya, Wiliama Faulknera a Johna Dos Pasosa. Medzi významných svetových autorov, ktorí písali diela s témou 1. svetovej vojny ďalej zaraďujeme nemeckého spisovateľa s americkým občianstvom Ericha Mariu Remarquea, ktorý po prvýkrát charakterizoval vojnovú generáciu ako stratenú, či Francúzov Romaina Rollanda a Henriho Barbussea.



ERNEST HEMINGWAY patrí medzi najvýznamnejších a najčítanejších autorov. Narodil sa roku 1898 štáte v Illinois, USA. Jeho matka bola herečka a otec lekár. Hemingway sa po vstupe Spojených štátov do vojny zúfalo pokúšal dostať do armády. Keď ho odvodové komisie tvrdošijne odmietali, ponúkol sa Červeného krížu a pod jeho zástavou odišiel roku 1918 ako vodič ambulantného auta do bojujúcej Európy na taliansky front. Stáva sa prvým raneným americkým vojakom – má ťažko ranenú nohu. Bojoval i v občianskej vojne v Španielsku v roku 1936, prechodil skoro celú Európu. Do literatúry vstúpil poviedkami, napríklad poviedkovou knihou Chlapi bez žien (1927), napísal romány Slnko aj vychádza (1926), Jarné bystriny (1926), Snehy pod Kilimandžárom (1935), novely Komu zvonia do hrobu (1940) a Starec a more (1952), za ktorú bol roku 1954 odmenený Nobelovou cenou. Ale dielo, ktorým sa preslávil, bol román Zbohom zbraniam (1929).

I napriek tomu, že sa dejová línia tohto diela odohráva na pozadí vojny, dá sa Zbohom zbraniam charakterizovať aj ako román o láske, ktorá prišla v nevhodný čas, chcela ho poprieť a vymaniť sa z jeho závislosti, a možno práve preto stroskotala. Román opisuje romantický milostný vzťah amerického poručíka Fredericka Henryho, ktorý slúži ako dobrovoľník v talianskej armáde a sestričky Catherine Barkleyovej, ktorí sa náhodou stretávajú v jednej ošetrovni – na ich osudoch autor dokumentuje hrozné okamihy a účinky vojny. Catherine otehotnie, plánujú si spoločný život. Pred Frederickovým zatknutím utekajú cez Ženevské jazero do Švajčiarska, ale ich šťastie netrvá dlho – Catherine umiera aj s dieťaťom pri pôrode. A i keď by ich tento krutý osud mohol ľahko zastihnúť i v čase mieru a navonok s vojnou nesúvisí, pri chápaní románu ako celku vyznieva ako priamy, priam nevyhnutný následok vojny.

Vojna je tu poňatá ako osudová sila, ktorá ohrozuje autonómnosť jednotlivca, pred ktorou môže byť len iluzórny úkryt a ktorá nemilosrdne meria každému rovnako. Život je krutý, aj keď dáva zbohom zbraniam, šťastia sa nedočkáš.

Tento román je autorovým zúčtovaním so skúsenosťami 1. svetovej vojny, jeho jadro je autobiografické, čo je dobre vidieť napr. na Frederickovom zranení alebo jeho, i keď nie úplne očividnom, alkoholizme. Využíva reportážne prvky a štýl zbavený akéhokoľvek citového skrášľovania. Postava Fredericka sa nepovažuje za hrdinu. Dezerciu nepodniká preto, aby demonštroval protest proti vojnovému besneniu, ale jednoducho preto, aby mohol žiť a milovať „obyčajne“.



E. M. REMARQUE, vlastným menom Erich Paul Kramer, sa narodil roku 1989 v Osnäbrucku v Nemecku v rodine kníhviazača. Patrí k najobľúbenejším autorom 20. storočia. Strávil 2 roky v zákopoch 1. svetovej vojny, neskôr prešiel mnohými zamestnaniami: bol účtovník, učiteľ, redaktor, obchodný cestujúci, predával náhrobné kamene. V roku 1931 utiekol pre fašizmom do Švajčiarska, stratil nemecké občianstvo, neskôr odišiel do Spojených štátov amerických. Patril do generácie, ktorá musela ísť rovno zo školských lavíc na front. Ako prvý dodáva do prózy novinárske prvky. Jeho hrdinovia sú vždy nejakým spôsobom postihnutí vojnou alebo sú to mladí ľudia, ktorí si nemôžu nájsť svoje miesto v spoločnosti. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Cesta späť (1931), Traja kamaráti (1938), Víťazný oblúk (1946), Miluj blížneho svojho (1948), Čierny obelisk (1956), Čas žitia, čas umierania (1957), Noc v Lisabone (1962), Tiene v raji (1971), napísal aj divadelnú hru Posledná stanica (1956). Jeho vrcholným dielom je však jeho prvý román Na západe nič nové (1929).

Celý príbeh sa odohráva na západnej frontovej línií a začína sa in media res – uprostred deja. Román podáva strašné svedectvo o vojne prostredníctvom triedy gymnazistov, ktorí podľahnú silnej propagande vojny triedneho učiteľa Kantoreka a narukujú dobrovoľne ešte predtým, ako dosiahli patričný vek.

Autor nás prostredníctvom rozprávania mladého Paula Bäumera, silne autobiografickej postavy, zoznamuje s celou jednotkou, svojimi spolužiakmi, spoločne s ktorými sa prihlásili na vojnu, so Stanislausom Katczinskym – hlavou ich skupiny a vojnovým veteránom, desiatnikom Himmelstossom, čo ich brutálne týral vo výcvikovom tábore, a s ich životom v zákopoch i pri povinnom oddychu. Takto ich spoznávame a vidíme, ako sa menia ich základné hodnoty života, ak ich už vôbec vo svojom mladom veku mali utvorené. Postupne sa stávali voči vojne a záhube ľahostajný, nebojovali proti ľuďom, ale proti vlastnej smrti.

Autor ukazuje zhubný vplyv vojny na mladú generáciu – ak mladí ľudia nepadli, domov sa vrátili fyzicky, či psychicky poznačení. Sú odcudzení od ľudí, ktorí nezažili boj na vlastnej koži. Poukazuje aj na rozpory učiteľov-staršej generácie, pre ktorých je vojna iba prerušením, mali už vlastné rodiny a prácu a žiakov-mladej generácie, ktorých vytrhla zo školských lavíc a stala sa ich prvým zamestnaním. Na konci románu, krátko pred uzavretím mieru, napokon umiera nezmyslenou smrťou i Paul: „Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu `Na západe nič nové ...´.“ Nič nové, len postupne vyhasli milióny životov. Kompozične autor vytvára v 12 kapitolách denníkový záznam života jednej skupiny vojakov až do jej zničenia pomocou ich-formy (1. os. sg.), iba posledných 6 riadkov je v er-forme (3. os. sg.) Do rozprávania včleňuje filozofické úvahy prostredníctvom Paulových myšlienok a dialógov medzi postavami, využíva retrospektívu, na gradáciu deja zasa postupnú smrť všetkých kamarátov a Paulovu vykresľuje takmer ako východisko z danej situácie.


ROMAIN ROLLAND sa narodil roku 1866 v Clamecy, vo Francúzsku, neskôr emigroval do Švajčiarska, za čo ho obvinili ako vlastizradcu. Študoval v Paríži históriu a v Taliansku dejiny opery. Sám komponoval, písal drámy s témou francúzskych dejín, aj keď nie veľmi úspešne, odborne sa zaoberal umením. Vyučoval dejiny hudby na Sorbonne. Písal romány, bol životopisec, napísal sériu publicistických článkov. Do svetovej literatúry vniesol žáner román-rieka – obsiahly román s početnými príbehmi. Roku 1915 získal Nobelovu cenu za literatúru. Jeho diela sú typické úsilím o uchovanie spirituálnej slobody, prepojenie umenia a života.
Patria medzi ne: román Ján Krištof, v ktorom zužitkoval svoje hudobné znalosti, ako aj svoje životné skúsenosti, román Očarená duša, v ktorom rozoberá emancipáciu žien, či Dobrý človek ešte žije, pri ktorom využil svojrázny humor na rozobratie vážnych životných otázok.
R. Rolland bol presvedčený humanista a pacifista. Nenávidel vojnu, mal odpor ku všetkému, čo sa s ňou spájalo. Nedokázal pochopiť toľké nelogické a kruté zabíjanie. Nezúčastnil sa ani 1. svetovej vojny, je zástancom názoru, že násilie plodí zasa len násilie. Svoj protest vyjadruje s perom v ruke z lásky k človeku a životu. Novela Peter a Lucia (1920), považovaná tiež za román, je výnimočná práve týmto humanistickým pohľadom na vojnu, ktorý R. Rolland využil vôbec ako prvý na vyjadrenie svojho bytostného odporu k vojne skoro bez toho, aby ju menoval. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, zapríčinených vojnou a humanistický obraz nádhernej lásky k druhému človeku. Práve táto láska by mohla zachrániť mladých ľudí pred pocitom bezvýchodiskovosti a rozčarovania z rozvratu svojho sveta. Dej sa odohráva v Paríži od stredy večera 30. januára 1918 do Veľkého piatku 29. marca 1918. Zachytáva lásku dvoch mladých ľudí, Lucie – nežnej dievčiny, nádejnej študentky umenia, ktorá však z finančných dôvodov nemohla štúdium dokončiť a Petra – syna meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju príslušnosť a „poslušnosť“ voči štátu, ktorí sa počas 1. svetovej vojny náhodne stretávajú v metre a ešte raz pri prechádzke Seinským nábrežím. Osemnásťročný Peter sa do Lucie zamiluje na prvý pohľad, ona jeho city opätuje. Peter má byť povolaný o pol roka na vojnu, ale keď videl svojho staršieho brata Filipa, ktorému vojna vzala všetky ideály, začne ju nenávidieť, pokúša sa zabudnúť na ňu. Zámerne sa z Luciou izolujú od okolitého sveta, nerozprávajú o tom, žijú len jeden pre druhého. Ich čistá láska im dodáva vieru a silu do života. Ich rozvíjajúci sa vzťah je však popretkávaný a ovplyvnený vojnou, neuniknú deštruktívnemu účinku vonkajšieho sveta. Ich životy a láska tragicky vyhasnú na jar 1918, na Veľký piatok, pod ruinami kostola Saint-Gervais pri bombardovaní Paríža. Tento román, ktorý niektorí považujú za novelu, sa skladá zo siedmych graficky odlíšených dielov.

Má jednoduchú dejovú líniu, je zvláštny chýbajúcimi veľkými obrazmi utrpenia, skromným počtom postáv i časovým rozpätím, v ktorom sa odohráva – sú to len 3 mesiace. Silná je funkcia rozprávača, ktorý vysvetľuje a za postavy sa zamýšľa nad láskou a vojnou, je takmer sentimentálny. V tomto diele je po prvýkrát zachytené bombardovanie miest a život civilistov počas vojny, napr. zhoršenie ich sociálnej situácie – Luciina mama musí pracovať v továrni na výrobu zbraní, Peter je tým zhrozený. Nenaplnená láska mladých ľudí a jej nešťastný skon poslúžili autorovi ako jedna zo zbraní, ktorými zápolí s vojnou. Mier láske žičí, vojna ju zabíja.



JAROSLAV HAŠEK sa narodil v roku 1883 v Prahe, v Českej republike. Zúčastnil sa 1. svetovej vojny, bojoval na východnom fronte, prebehol k Červenej armáde, roku 1921 sa však vrátil. Bol novinárom, pracoval ako bankový úradník, bol prozaikom, autorom kabaretných hier. Ako jediný autor dodáva do protivojnového románu satiru a humor. V cestopisných poviedkach a humoreskách sa búril proti byrokratickému režimu a pokrytectvu meštianskej morálky. Postupne vytváral typ ľudového hrdinu, čo všetko prežil. Pomocou satiry analyzoval spoločnosť a kritizoval tak rakúsku politiku, ako aj chyby českej politiky. V tomto období vzniká jeho dielo Dějiny Strany mírného pokroku v medzích zákona, ktorú založil pri voľbách roku 1911 ako paródiu na politický systém tej doby.
Najznámejším dielom J. Hašeka je nedokončený vojnový román Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války (1921 – 1923), jedno z najpopulárnejších diel českej literatúry, ktoré vstúpilo v desiatkach prekladov, knižne i v časopisoch, do svetovej literatúry a vďaka nezabudnuteľnému výkonu R. Hrušínskeho aj do zlatého fondu česko-slovenskej kinematografie.

Haškov smiešne-ironický román si berie na mušku nacionalizmus, samotného cisára a jeho rodinu, vojenský dril i katolícku cirkev, rakúsko-uhorskú administratívu, či vojenské zdravotníctvo
a súdnictvo pomocou postavy Švejka – cynického vtipkára, ktorého realistický vzťah k svetu a optimizmus kontrastujú s prejavmi vládnucich autorít. Trpí lámkou, je často nepohyblivý, ale po vyhlásení vojny nezaváha a prihlási sa ako posila panovníkovi, verí vo víťazný koniec vojny. Ako vojenský sluha tento slobodný päťdesiatnik oddane slúži svojim pánom, feldkurátovi Katzovi a nadporučíkovi Lukášovi, živý sa predajom „čistokrvných“ psov, ktoré sú kradnuté.
Kruté udalosti 1. svetovej vojny kontrastujú v románe so správaním Jozefa Švejka, úradne vyhláseného za „blba“, ktorý je, i keď možno nie na prvý pohľad, zložitým literárnym typom človeka, čo sa usiluje prežiť v neľudských podmienkach svojou prispôsobivou povahou. Všade, kde sa objaví, je o zábavu postarané, k jeho obľúbeným činnostiam patrí pri každej príležitosti vravievať, že taká a taká príhoda sa stala už tomu a tomu. Svojím typickým štýlom sa „prešvejkuje“ cez policajné riaditeľstvo, súdnu lekársku komisiu, blázinec – Hašek tieto prostredia osobne poznal, a vždy sa tvári, že i ten najabsurdnejší rozkaz bude plniť až do „roztrhania tela“, čím zosmiešňuje pomery vo vojnovom Rakúsko-Uhorsku a svojou naivnou prostoduchosťou, o ktorej vlastne nie je jasné, či je pravá alebo len hraná, doháňa svojich nadriadených do šialenstva. Každému vie, a hlavne chce, pomôcť, a aj keď to nakoniec nedopadne vždy najlepšie, jeho úmysly sú ušľachtilé. Ucelená dejová línia neexistuje.
Román sa skladá zo štyroch častí:
1. V zázemí – obsahuje 15 samostatných kapitol
2. Na frontě – obsahuje 5 kapitol
3. Slavný výprask – obsahuje 4 kapitoly
4. Pokračování slavného výprasku – obsahuje 3 kapitoly

Autor využíva na umocnenie prirodzeného „ulicového“ dojmu slang, vojenský žargón, či gagy alebo vulgarizmy a okrem ústrednej postavy vojaka Švejka stojí za povšimnutie i široká škála rôznych charakterových typov vytvorená Hašekom.

9.4. Sociálno – psychologický realizmus

Sociálno – psychologický realizmus

- prienik do vnútra človeka v stave spoločenského ohrozenia
- expresionistické tendencie
- sociálna tematika
- pohľad do hĺbky človeka
- dedinské prostredie
- hrdinovia – obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad bohatstvom , mocou

Jozef Cíger – Hronský, Milo Urban, Štefan Letz

Jozef Cíger – Hronský

humoristicky ladené zbierky: U nás domov, Medové srdce

Novely – Tomčíkovci – hovorí o biede, ale novely pôsobia dojmom šťastia. Ľudia sú spokojní s tým, čo im život prináša.
Sedem sŕdc
Podpolianske rozprávky

V celej tvorbe sa orientuje na dedinu a usiluje sa vystihnúť vonkajšiu skutočnosť i vnútorný svet človeka.

Romány: Chlieb
Jozef Mak
Tvorba pre deti a mládež:: Smelý zajko, Sokoliar Tomáš, Budkáčik a Dubkáčik.

Jozef Mak
- vplyv expresionizmu
- Ako jeden z prvých začal lyrizovať prózu. Využíva umelecké prostriedky lyriky, / personifikácia, metafora, epiteton../

Zameriava sa na duševné stavy a city svojich hrdinov, ktorí často konajú pudovo inštinktívne. Prežívajú zložité protikladné pocity.
Jozef Mak – obyčajný človek „ človek milión“
Je symbolom človeka činorodého. Voči svojmu trpkému osudu je však pasívny. Jeho údelom je trpieť. „ Trp Jozef Mak“

Jozef Mak musí od svojej mladosti znášať veľkú biedu. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej vdovy. Od narodenia nedokáže svoje city vyjadriť slovami. Detstvo J. Maka bolo nešťastné. Staral sa oňho brat Jano, ktorý sa k nemu často správal nevľúdne. Jozef ho mal napriek tomu rád.

Matka poslala J. Maka slúžiť do hôr. Ako pastier sa tu cíti slobodne.
Keď Makovým zhorel dom pri požiari, bývali u Jozefovej krstnej mamy. Tu sa Jozef M. zaľúbi do jej dcéry Maruše, ktorá mu lásku opätovala.
Jozef M. postaví nový dom na mieste starého, to je však Janov pozemok. Krátko nato odchádza na vojenčinu.

Keď sa vrátil domov, dozvedel sa, že Maruša sa vydala za brata Jana a matka medzitým zomrela. Jano milostivo dovolí Jozefovi M. bývať s nimi v dome, ktorý postavil sám Jozef.
Maruša sa medzitým zmenila . Má škaredú tvár, je chudá, zanedbaná a často opitá. Stala sa z nej bezcitná žena, nevšímavá ani k vlastnému dieťaťu.
J. Mak sa oženil s pokornou a pracovitou Julou, ktorú však nemal rád. Jula svoj osud znášala bez slov, no po čase začala chorľavieť.
Jozefovi po čase začalo byť ľúto svojej dobrej ženy, ale nedokázal ani k nej , ani voči synovi prejaviť svoje city.

Maruša sa mu zhnusila a odvráti sa od nej. Maruša spácha samovraždu.
J. Mak odchádza do služby, aby odkúpil späť polovicu domu. Vrátil sa, keď sa mu narodil syn. Až teraz si našiel cestu k Jule. Avšak neskoro. Jula po pôrode zomrela. Zabila ju Jozefova neláska, ale zomiera s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa má rád.

Jozef musí znášať zradu milej / Maruša/, bratovu zradu, matkinu a ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Vzdoruje iba mlčky. Bráni sa lem príležitostnými výbuchmi, inštinktom.
Napriek všetkému sa román nekončí tragicky. Autor povzbudzuje hrdinu do ďalšieho boja so životom, aj keď ho v ňom čaká len utrpenia:
„ Trp, Jozef Mak Človek – milión si, nuž vydrž všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

Román je dielom o nepremožiteľnosti človeka.



Milo Urban

- v próze nachádzame prvky expresionizmu a naturizmu
- - novela Za vyšným mlynom – stala sa predlohou pre libreto opery Eugena Suchoňa – Krútňava

ŽIVÝ BIČ
sociálno-psychologický román
- expresionizmus – postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov ( hnev, láska, strach)
- naturizmus – dej je doplnený lyrickými opismi prírody, v lyrických opisoch využíva metaforu, prirovnanie.
- unanimistický román – ľud koná a hovorí ako jedna postava,
román má kolektívneho hrdinu – obyvatelia dediny
- autora zaujíma to, akú úlohu mal ľud počas vojnovej drámy a ako sa v nej prejavoval
- v centre románu sú postavy, ktoré sa búria proti zlu, neprávosti, vojne / Ilčíčka, Adam Hlavaj/
- autor vystihuje vnútorný svet postáv vo vojne
- dedinčanov oddeľuje od vládnej vrstvy

Adam Hlavaj – symbolom vzbury proti útlaku – prvýkrát sa o slobode nerojčí, ale chápe sa ako skutočnosť. S ním vzburu reprezentuje Ilčíčka a jej syn Štefan


Román má dve časti
I. Stratené ruky
II. Adam Hlavaj
I. Stratené ruky -Na konkrétnych udalostiach demonštruje vplyv vojny na život v dedine.
II. Adam Hlavaj – po zbehnutí z vojny – protest a hnev prechádza do pomsty
I. Stratené ruky Dej sa odohráva počas 1. svetovej vojny v dedine Ráztoky

Dedina si začala uvedomovať hrôzy vojny, keď prichádzali prvé oznámenia o smrti synov, mužov, /nedostatok potravín.../. Na dedinu doľahol strach. Z frontu sa vrátil Ondrej Koreň ako mrzák, bez pravej ruky, nemý, so znetvorenou tvárou. Narukoval aj Ilčíčkin syn Štefan, ktorého odsúdili na smrť, lebo zavraždil krutého čatára Rónu, ktorý ich ponižoval, bil a urážal. Keď sa to Ilčíčka dozvedela, začala ešte viac poburovať ľud proti vrchnosti a vojne. Keď narukoval Adam Hlavaj, jeho žena Eva ťažko znášala jeho odchod. Požiadala notára Okolického, aby jej muža „vyreklamoval“. Notár, bezcharakterný človek, prisľúbil pomoc.- Prinútil Evu, aby sa mu oddala, ale sľub nedodržal.. Eva s notárom otehotnie, porodí syna. Dedina ňou pohŕda, /okrem Ilčíčky a Koreňa/. Zúfalá Eva skončila svoj život v rieke.

II. Adam Hlavaj – Adam zbehol z frontu, ale po návrate bol jeho dom prázdny. Keď vyšla pravda s notárom najavo, dedinčania sa vzbúrili proti notárovi. Strach a alkohol urobili s notára Okolického ľudskú ruinu. V dedine vypukla epidémia, ktorá zahubila hlavne deti, medzi nimi bol aj Evin nepokrstený a nechcený syn. Zúfalé ženy začali v krčme piť s mužmi, aby zabudli.

Vojna sa skončila. Do dediny sa vracajú vojaci s puškami. Vystrašený notár dá zo strachu odzbrojiť vracajúcich sa chlapov. Vypukla živelná vzbura. Ľud na čele s Ilčíčkou napadol strážnicu, pričom jeden zo žandárov Ilčíčku zabil. Notára odniesli tam, kde Eva skočila do rieky. Posadili ho do rieky, aby rozmýšľal o sebe. Podopreli ho doskami / vtedy už bol ochrnutý po porážke/. Dosky sa uvoľnili a notár sa utopil. Zúrivý ľud prepadol krčmu a posmelený alkoholom, obchod a notárov dom. Všetko ničili, rozbíjali a odnášali.
Adam nakoniec podpálil krčmu – príčinu mnohého zla. Zdalo sa mu, že po dlhom utrpení dosiahol konečne slobodu.

Román patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela o prvej svetovej vojne.

Na román voľne nadväzujú romány: Hmly na úsvite, V osídlach
ďalšie romány: Zelená krv , Kto seje vietor, Zhasnuté svetlá

9.3. Slovenská medzivojnová poézia

Slovenská medzivojnová poézia

Medzivojnová literatúra sa vyznačuje rozmanitosťou umeleckých štýlov, smerov, tém = pluralitný model literárneho vývoja.

Členenie literárneho vývoja na obdobia:
• Literárne obdobia ČSR (1918-1939)
- Literatúra 20.tych rokov
- Literatúra 30.tych rokov
• Literatúra obdobia SR (1939-1945)

Orientačný prehľad skupín, štýlov a ich predstaviteľov
-poézia-

• Realizmus – 3.vlna (prechodná generácia)
- Janko Jesenský
- Martin Rázus
- Štefan Krčméry

• Vitalizmus (vital)
- Ján Smrek

• Symbolizmus (neosymbolizmus)
- Emil Boleslav Lukáč

• Poetizmus
- Valentín Beniak
- Laco Novomeský

• Proletárska poézia (ľavičiari – časopis DAV - davisti)
- Laco Novomeský
- Fraňo Kráľ

• Surrealizmus (smer aj skupina)
- Rudolf Fábry

• Katolícka moderna
- Rudolf Dilong


Vitalizmus
Vitalizmus nie je samostatným umeleckým smerom, skôr myšlienkovým prúdom a spôsobom nazerania na svet. Vznikol vo Francúzsku bezprostredne po skončení 1.SV, aby oslávil mier, radosť zo života, mladosť, krásu, lásku, život vo všetkých podobách – čiže životné radosti a hodnoty, o ktoré ľudí okrádala vojna. Hlavným predstaviteľom je Ján Smrek.

Ján Smrek
- Hlavný predstaviteľ vitalizmu v medzivojnovej poézii
- Patril ku generácii mladých básnikov, ktorý po roku 1918 priniesol do slovenskej poézie nové, svieže tóny
- 1930 – založil literárno-umelecký mesačník ELÁN – ten zohral významnú úlohu v dejinách novodobej slovenskej literatúry
- Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI, v ktorej prevládajú motívy smútku a pesimizmu
- Vitalistické zbierky – CVÁLAJÚCE DNI, BOŽSKÉ UZLY, IBA OČI, ZRNO, BÁSNIK A ŽENA – hlavné témy zbierok sú láska, oslava ženskej krásy, túžba za cestovaním, radosť z poznávania sveta a ďalekých krajov
CVÁLAJÚCE DNI
- Polytematická zbierka: očarenia životom, príroda, dedina, mesto, žena, láska, cudzie kraje, diaľky a podobne
- Autor prvýkrát použil vitalistické prvky písania – spontánna lyrická improvizácia, ktorá spôsobuje nepravidelnosť formy
- Báseň CVÁLAJÚCE DNI:
§ oslavuje mladosť, opojenie životom, civilizáciu a pokrok
§ dobrodružný život je vyjadrený symbolmi (bujní žrebci neosedlaní, stepilí cowboji, krasojazdci)
§ v kontraste s dobrodružným životom je tu symbol starého, pasívneho...(dokaličené ľudské mrtvoly, driemajúce ľudské pläme)
§ motív cestovania a diaľok (parížska Notre Dame, oceán, Lucifer)
§ nepravidelné strofické členenie aj rým
§ motív vzdelanosti
§ jazyk a umelecké prostriedky:
o poetizmy – kopyty, koleny, stepilí
o kontrastné k nim – piliere oceľového mosta, fenomén, energia
o metafory, zvukomaľba, refrén, inverzný slovosled
Neosymbolizmus
Literárny prúd vychádzajúci zo symbolizmu.

Znaky neosymbolizmu
1) Témy sú hlavne smútok a samota
2) Prevládajú pocity pesimizmu, skepsy, zúfalstva, pocity, tragédie
3) Individualizmus – autor má pocit, že ho nikto nechápe
4) Subjektivizácia
5) Symboly
6) Náročné jazykové prostriedky – poetizmy, archaizmy, biblizmy, neologizmy
7) Využívanie kontrastov a paradoxov
8) Reflexívno-meditatívny charakter
9) Prvky dolorizmu – pocity, že všetka bolesť sveta je na autorových pleciach a fideizmu – uprednostňovanie viery pred rozumom
Hlavným predstaviteľom je Emil Boleslav Lukáč.

EMIL BOLESLAV LUKÁČ
- Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej medzivojnovej poézie
- Hlavný predstaviteľ symbolizmu (neosymbolizmu)v poprevratovom období
- Do literatúry vstúpil v 20.tych rokoch minulého storočia
- Najväčší vplyv na jeho tvorbu mali európsky básnici ako Baudelaire a Ady, z domácich Ivan Krasko
- Znaky tvorby:
§ Dolorizmus
§ Meditatívnosť
§ Túžba po harmónii, ktorú však nenachádza
§ Túžba po poznaní
§ V básňach prevažuje smutný pohľad na svet, temné tóny, pesimizmus
§ Vyjadrovanie v paradoxoch
§ Zdôrazňovanie idey humanizmu

- Hlavné motívy tvorby:
§ Láska
§ Nenávisť
§ Dedina
§ Mesto
§ Domov
§ Cudzina
§ Občianske a protivojnové myšlienky
§ Historické motívy

- Výrazové prostriedky:
§ Symboly
§ Alegórie
§ Metafory
§ Latinské, mytologické, biblické výrazy
§ Výrazy z prírodných vied
- Do literatúry vstúpil zbierkou SPOVEĎ – prevládali motívy smútku a bolesti, typické pre symbolizmus
- Ďalšie diela:
§ Dunaj a Seina – vznikla v čase, keď autor študoval v Paríži. V knihe to naznačuje i názov, konfrontuje domov a svet, mesto a dedinu. Vyzdvihuje pozitívne hodnoty domova.
§ Hymny k sláve Hosudarovej – vyjadril svoje náboženské krédo. Prevažujú v nej básne s vážnym obsahom o nadčasových ľudských problémoch.
§ O láske neláskavej – je venovaná ľúbostným motívom. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu.
§ Spev vlkov
§ Elixír
§ Moloch
§ Bábel


Slovenská katolícka moderna
Vstupuje do slovenskej literatúry v 30.tych rokoch minulého storočia. Spoločným znakom autorov SKM je náboženský obsah založený na kresťanskom humanizme. Ich básne odrážajú vplyv symbolizmu a z avantgarných smerov najmä vplyv poetizmu a surrealizmu.
Vedúcimi osobnosťami katolíckej moderny boli Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina a Karol Strmeň. K básnikom katolíckej moderny patril ešte Janko Silan, Gorazd Zvonický, Pavol Ušák-Oliva, Mikuláš Šprinc, Svetoslav Veigl a ďalší.

V básnickej tvorbe prevládali najmä tri témy – náboženstvo, národ a rodný kraj.
Katolícka moderna zohrala významnú úlohu v slovenskej literatúre najmä v rokoch 1935-1945. Po roku 1945 a 1948 mnohí predstavitelia tejto skupiny emigrovali. Medzi emigrantov patrí Dilong, Strmeň a Zvonický. Tí, ktorí zostali doma, prestali po roku 1948 publikovať. Aj v zahraničí vyvíjali bohatú básnickú, vydavateľskú a kultúrnu činnosť. Na Slovensku sa títo autori dostali na čiernu listinu, boli vyčiarknutý z učebníc, ich diela boli zakázané a až do roku 1989 sa o nich nemohlo písať.

9.2. Postava matky v medzivojnovej literatúre

Postava matky v medzivojnovej literatúre

Ivan Stodola - Bačova žena, Július Barč-Ivan - Matka, Rázus, Milo Urban - Živí bič

Ivan Stodola
( 1888 - 1977 )

Reprezentuje tradičnú realistickú drámu, v ktorej využíva prvky humoru, satiry, grotesky, aby pomocou týchto prostriedkov zvýraznil nedostatky meštiackej spoločnosti - jej hlúpostí, nadutostí, falošností, obmedzeností a pod.
Je tvorcom modernej spoločenskej komédie a historickej hry.

Bačova žena

Lit. druh: dráma
Lit. žáner: tragédia
Námet: prostredie liptovských hôr ; 20. st.
Motívy: - Evina láska k deťom
- tvrdá sociálna skutočnosť
- údajná smrť Ondreja
- nenávisť Ondrejovej matky k Eve
Konflikty: psychologický a mravný
- príčiny sú vo vysťahovalectve a sociálnom nedostatku; podnecovateľom zla bola Ondrejova matka, ktorá stále verila, že jej syn žije a Eve nenávistne vyčítala zlé gazdovanie, vzdaj za Miša a je j druhé dieťa nazývala pankhartom
Dielo má 3 dejstvá.Vychádza z princípu antickej tragédie. Antickej tragédii sa podobá aj základným konfliktom v hlavnej hrdinke, ktorá uprednostní materinskú lásku pred manželskou, ale riešenie ju dovedie k sebaobetovaniu. Ide teda o konflikt psychologický a mravný. Nábeh k antickej tragédii naznačuje aj monumentalizácia postáv Ondreja a jeho matky, Ondrejov monológ k Bohu i osudovosť naplnenia minulosti.

Hlavné postavy:
Eva - žena Ondreja Muranicu
Ondrej - bača na liptovskom salaši ( neskôr baník v USA a podnikateľ )
Mišo - valach u Ondreja; po Ondrejovom odchode sa stáva bačom a druhým Eviným manželom
Ondrejova matka ( Evina svokra )
Dej: Evin manžel Ondrej odchádza za prácou do Ameriky, lebo rodina trie biedu - je obdobie hosp. krízy. Miluje svoju ženu a preto verí, že po návrate z USA pripraví Eve a synčekovi podmienky na lepší život.
Eva sa trápi so svojím dieťaťom, stará sa o svokru. Od svojho muža nedostáva žiadne správy, až napokon príde správa banskom nešťastí, v ktorej jej oficiálne oznámia, že Ondro umrel.
V tomto ťažkom období pomáha prežiť Eve a jej rodine noví bača Mišo. Postupne vzniká medzi Evou a Michalom vzťah, ktorý vyústi do manželstva, z ktorého sa narodí Eve druhé dieťa. Uplynie 5 rokov, počas ktorých Evina svokra stále verí,že jej syn žije a neustále kritizuje Evu.
Po 5. rokoch sa Ondrej vracia na Liptov ako bohatý "Amerikán" a chce kúpiť celé panstvo svojho bývalého pána a dať ho prepísať na Evu. Z jeho rozprávania sa dozvedáme, že sa mu podarilo zo zasypaného závalu v bani dostať von, ale stratil pamäť. Celé tie roky žil ako iný človek, darilo sa mu a až raz, pri d´alšom, tento raz vlakovom nešťastí, bol opäť zranený a v nemocnici sa mu pamäť vrátila. Chce, aby sa k nemu Eva vrátila. Podľa zákona je vraj jeho manželkou, všetko podstúpil kvôli nej, ľúbi ju. Miša posiela do Ameriky, aj ho finančne podporí. Mišo súhlasí, ale len pod podmienkou, že Eva pôjde s ním. Ľúbi ju. Ondrej rieši situáciu veľmi kruto. Vyháňa Miša z panstva, ale teraz sa obaja muži prejavia aj ako otcovia. Každý si zoberie svoje dieťa a ani jeden ho nemieni vrátiť Eve. Materinský cit Eve nedovolí vzdať sa ani jedného dieťaťa. Ondrej s Mišom sa pobijú a Eva ich spor, tentoraz už o seba, vyrieši dobrovoľnou smrťou. Umiera pred ich očami so slovami, aby milovali jej deti.


Július Barč-Ivan
( 1909 - 1953 )

Vniesol do slovenskej drámy nové, originálne prvky. Z moderných smerov využil najmä podnety expresionizmu.

Matka

Lit. druh: dráma
Lit. žáner: tragédia
Námet: chudobná banícka rodina; 20. st.
Motívy: - nadľudská sila materinskej lásky
- matkina obeta
- nevraživosť medzi bratmi, ktorá takmer vyústila do bratovraždy
Téma: - obeta matky, aby zabránila bratovražde
- osud matky a dvoch synov, ktorí sa nenávidia
Dielo má 3 dejstvá.

Hlavné postavy:
Anna Pavlíčka - vdova, muž jej zomrel pri výbuchu plynu v bani. Má zvláštnu schopnosť, ktorá ju napĺňa strachom - dokáže predvídať budúcnosť. ( Aj pred nešťastím v bani mala vidinu, ale darmo sa snažila muža udržať, aby nešiel do práce, všetci sa jej iba smiali. )
bratia Jano a Paľo - Jano pracuje v bani a Paľo je už 4. rok v Amerike. Jano a Paľo sa nikdy nemali radi, Jano sa správal k bratovi nepriateľsky, žiarlil na neho, zdalo sa mu, že matka má rada len Paľa. Matka viedla Paľa od malička k tomu, aby bratovi radšej ustúpil. Preto po otcovej smrti súhlasil aj s tým, že Jano zostane doma a on odíde do Ameriky.

Dej : Dej sa odohráva v chudobnej izbe baníckej rodiny. Matka sa rozpráva so susedou o svojich snoch (predpríbehoch), kde vidí smrť svojich blízkych. Matka sa snaží zabrániť rozvadenýn synom, aby si ubližovali, lebo doteraz bol Paľo v Amerike a Jano mu prebral frajerku Katu. Matka má oboch synov rada a snaží sa o tom presvedšiť aj Jana, ktorý jej neverí. Jano závidí Paľovi gazdovstvo, do ktorého sa má priženiť, vytiahne nôž a matka vie, že prišla osudná chvíľa, zhasne svetlo a hodí sa na Paľa, aby zabránila bratovražde. Nechce prísť o oboch synov. (keby Jano zabil Paľa, bola by to bratovražda, ale matka sa pred neho vrhla, a tým sa Jano dopustil matkovraždy, ale neúmyselnej)

- popri dôraze na nadľudskú silu materinskej lásky má hra aj teologický charakter :
Matkino vizionárstvo a jej predtuchy upozorňujú na otázku fatálnosti. Matkina obeta vyrovnáva pomer sili medz synmi: silným Janom a slabým Paľom. Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti Bohu (osudu), proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu a nedokázala mu zabrániť. Rozhodla sa konať, aby sa jej predstavy opäť nestali skutočnosťou.
- dráma sa vyznačuje psychologickým exspresionizmom: konanie postáv je v každej scéne vybičované do krajnosti; často je nastoľovaná otázka života a smrti. Dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy - matkine vidiny.
- text je vzrušený, apreto aj fragmentárny (útržkovitý), má veľa nedokončených viet


Martin Rázus
( 1888 - 1937 )

Martin Rázus bol básnikom, prozaikom, esejistom, novinárom a významnou postavou medzinárodnej politiky (ako poslanec a neskôr predseda Slovenskej národnej strany). Bol vášnivým vlastencom a zapáleným národovcom.
Pred prvou svetovou vojnou inklinoval k moderne a expresionizmu, neskôr sa odklonil od modernizmu a uprednostňoval národnú tematiku, ľud a jeho obranu. Pre svoje postoje, vždy čestné, úprimné a zásadové či voči cirkvi, madˇarónstvu, alebo čechoslovakizmu, bol zaznávaný, nespravodlivo obviňovaný zo šovinizmu či nacionalizmu. Svojou básnickou tvorbou nadviaual na poéziu S. H. Vajanského a P. O. Hviezdoslava. Využíval tradičné básnické postupy a formy.

Tvorba:
- bás. zbierky Z tichých a búrnych chvíľ; To je vojna!; Hoj, zem drahá - obsahujú najmä vlastenecké básne a básne odsudzujúce vojnu
- bás. zbierka Kameň na medzi - nespokojnosť s postavením Slovenska v rámci Československej republiky
- bás. skladba Stretnutie - napísal ju krátko pred smrťou. Uvažuje v nej o vlastnom živote a o zmysle svojho diela. Vyslovuje trpkosť a sklamanie z toho, že z jeho snov a ideálov sa nič nesplnilo, resp. že neboli správne pochopené.
- romány Maroško a Maroško študuje - autobiografické diela, patria ku klasickým dielam slovenskej literatúry pre detia mládež.


Milo Urban
( 1904 - 1982 )

Predstaviteľ realizmu obohateného o expresionizmus , ale aj o naturizmus (prejavuje sa lyrizáciou).
Základné znaky:
1. Kolektív v jeho dielach sa správa ako 1 duša, koná a hovorí ako 1 postava = unanimizmus (latin. 1 duša - una anima).
Ak sa aj niečo v rámci deja individualizuje, aj vtedy do konania jedinca zasahuje kolektív. Ak s indivíduom súhlasí, podporí ho, ak je proti nemu, úplne jednotne ako 1 duša ho zo svojho kolektívu vyradí.
2. Postavy sú silne expresionistické, konajú pudovo - málo premýšľajú, viac konajú a obyčajne sa nachádzajú v extrémne vybičovanej situácii. Túžia po spravodlivosti, bojujú proti krivde a zlu a reagujú plačom, krikom, zlosťou a pod.

Živý bič

Lit. druh: epika
Lit. žáner: sociálno-psychologický román
Námet: dedinské prostredie - hornooravská dedina Ráztoky, obdobie 1. svetovej vojny
Téma: - osud rodiny Hlavajovcov, v 1. časti Evy a jej syna
- osud rodiny Ilčíkovcov, v 1. časti osud syna Štefana
- osud d´alších obyvateľov Ráztok
- dopad vojny na obyvateľov dediny Ráztok
Konflikt: vyplýva zo vzťahu jednotlivých postáv k vojne
Dielo sa skladá z dvoch častí: 1. časť Stratené ruky
2. časť Adam Hlavaj

Hlavné postavy:
Eva Hlavajová - záleží jej hlavne na tom, aby sa jej muž vrátil z vojny. Jej reakcia je introvertná. Jej nádej končí zúfalstvom, lebo nemôže riešiť veci.
Štefan Ilčík - koná pudovo. Vojna ho zmenila. Reagoval vzdorom, ten mu však priniesol smrť.
Adam Hlavaj - prchký človek, ktorý niekedy koná pudovo, dezertuje z frontu; vráti sa domov a dozvedá sa o Evinej samovražde, uvedomí si, že niekto jej musel ublížiť, inak by si nezvolila taký koniec; chce potrestať notára, nechce ho však zabiť; v závere podpaľuje krčmu, aby ukončil pudové konanie dedinčanov, ktorí rabovali v krčmu.
Ilčíčka - najprepracovanejšia, najdynamickejšia postava, je prítomná v deji od prvých strán. Je to tragická postava, lebo jej milovaného syna odviedli na vojnu, tam nezvládol nadriadeného týranie a zabil ho rýľom. Štefana popravili. Matka sa nedokáže zmieriť so smrťou syna, preto sa u nej najviac z celej dediny prejavuje živelnosť a prudkosť, bojuje proti bezpráviu svojím spôsobom. Ako jediná z dediny pomáha Eve Hlavajovej a po jej smrti sa stará o sirotu Adamka.

9.1. Naturizmus v slovenskej próze

Naturizmus v slovenskej próze

Drak sa vracia

-naturizmus zobrazuje človeka spojeného s prírodou ,preto autori naturizmu uplatňujú lyrizáciu vo všetkých zložkách štruktúry diela
-nastupuje v 30. rokoch 20. str. ako reakcia na odľudštenosť doby (hospodárska kríza ,nástup fašizmu smerujúci k 2. sv. vojne)
-najvýznamnejší predstavitelia: Ľudo Ondrejov,Dobroslav Chrobák,Margita Figuli,František Švantner –nadviazali na naturizmus severských,švajčiarskych,francúzskych spisovateľov
Znaky:
-redukcia deja (dej je oslabený lyrizáciou)
a)lyrizácia jazyka- metafory,prirovnania,personifikácie,kumulácia
text býva rytmizovaný a má aj melódiu
b)lyrizácia postáv- dôraz na ich psychiku ,stávajú sa mýtmi (nosia v sebe tajomstvo), majú slabé sociálne väzby,sú priestorovo zakotvené v prostredí (prostredie hôr,horských samôt,Figuli- Orava,Ondrejov- Horehronie,Chrobák-Liptov)
striktne sa delia na kladné a záporné, pričom záporné bývajú aktívnejšie
-krátke útvary, poviedky, novely
-majú charakter rozprávok
-témy: priateľstvo, láska, domov, detstvo, ľudská dôstojnosť a česť
-mužský hrdina silne individualizovaný, často rozprávačom deja, dej podáva veľmi subjektívne, býva často vyčlenený z dedinského kolektívu
-ženské hrdinky sú pasívne, odkázané na rozhodnutia svojich otcov,bratov,mužov a pod.
-v dielach je neprítomnosť historického času, funguje biologický čas
- rozdelenie sveta na „ten hore“, svet čistých morálnych hodnôt, svet mimo civilizácie a svet „tam dolu“, svet absencie morálnych hodnôt, uprednostňovanie hodnoty materiálne
-naturizmus-túži po dobre


Ľudo Ondrejov

• narodil sa v Chorvátsku; detstvo prežil v dedinke Kostiviarska pri B.Bystrici
• striedal zamestnania, bol aj úradníkom Matice slovenskej
• soc. epos Martin Nociar Jakubovie
• krátka próza aj poézia; podtitul Denník o živote a láske, o smrti a budúcnosti
• v popredí je lyrická atmosféra putovania Martina Nociara po svete; v epose sa ozýva nespokojnosť autora s pomermi spoločnosti, často sa utieka k horám, ospevuje ich krásu
• v ďaľších prácach skonkrétnil tématiku
• román Zbojnícka mladosť
• hlavná postava: Jerguš Lapin
• písal o života a zážitkoch Jerguša Lapina; opieral sa o vlastné detstvo v Kostiviarskej
• každý Jergušov zážitok tvorí osobitnú kapitolu - spolu vytvárajú jednotný celok o Jergušovom detstve; autor sa vedel vžiť do psychológie detí a zachytil reálne vzťahy medzi nimi; oživil prírodu
• román Jerguš Lapin
• hlavná postava: Jerguš Lapin
• nadviazal na Zbojnícku mladosť; zachytené je tu obdobie 1. svetovej vojny a prvé roky republiky, z mierneho dieťaťa pastiera oviec sa stáva pomstiteľ krívd
• zostupuje z hôr aby narukoval do vojny, z frontu zbehne lebo sa nechce dať zabiť za panské záujmy; často zasahuje na obranu ľudskosti, na želanie matky sa nakoniec venuje roľníctvu
• román Na zemi sú tvoje hviezdy
• voľné pokračovanie Jerguša Lapina za SNP
• kniha Africký zápisník
• kniha Príhody v divočine


Dobroslav Chrobák

• bol inžinier, prednášal na elektrotechnickej fakulte; pracoval aj v rozhlase
• tvorba- nie je rozsiahla
• zbierka noviel Kamarát Jašek (obsahuje 8 noviel)
napr. novela Návrat Ondreja Baláža
Ondro sa po 17 rokoch vracia domov do rodnej dediny. Tu však nájde svoje meno na zozname padlých.Keď príde do vlastného domu - nájde tam vlastnú ženu, ale tá ho nespoznáva, ktorá sa medzičasom
vydala. keď Ondrej vydí, že je spokojná a nič jej nechýba po rozhovore s ňou odchádza pretože nechcekaziť šťastné manželstvo.
alebo novela Poviestka
Ondrej Chomút žil so svojím vnukom Ondrišom, nemanželským dieťaťom v lese a vychovával ho tam v modlitbách. Ondriš až do svojich 17. rokov nepoznal inú osobu len svojho deda. Ale keď mal 17 stretol v lese cudzinca, ktorý mu požičal sekeru. Cudzinec si požičia koňa a povie Ondrišovi kde ho môže potom nájsť. Potom zosnová stretnutie Ondriša s dievčaťom Evou - Ondriš po prvý krát v živote vidí dievča a oslovuje ju v mužskom rode. Starcovi sa potom pohorší a nepomôže mu ani príchod Evy. Starecnakoniec zomiera. (Autor v diele často zasahuje do deja).

Drak sa vracia (podtitul Rozprávka)
Románová novela ,skladá sa z 12 kapitol a epilógu .Dielo je uvedené mottom: Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. J. Conrad: Lord Jim
Autor v tomto diele využil štylistické prvky ľudovej rozprávky a zároveň i postupy modernej prózy. Kompozícia novely je zložitá, striedajú sa v nej rôzne časové roviny, zorné uhly i osoby rozprávačov deja.

Hlavnými postavami novely sú Martin Lepiš, prezývaný Drak, Šimon Jariabek a jeho manželka Eva. Rozprávkový príbeh Draka sa odohráva v prostredí tatranskej prírody. Autor sa nezameriava na dej, ale na vnútro svojich postáv a na ich vzájomné vzťahy.

Poloslepý hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho ksebe, vychoval ho a vyučil svojmu remeslu. Keď už celkom oslepol, chlapec ho všade musel sprevádzať. Nemal možnosť zblížiť sa so svojimi rovesníkmi, stal sa z neho samotár. Deti za ním hádzali kamene a neskôr ho začali prezývať Drakom. Keď mal Drak štrnásť rokov, starý hrnčiar spadol do jamy na hlinu a zomrel. Spočiatku sa to nikomu nezdalo čudné, ale neskôr, keď sa neďaleko našla mrtvola zahrdúseného dievčaťa, začali upodozrievať Draka, že to on zabil i starého hrnčiara. Ľudia mu začali pripisovať vinu za všetko zlo- ohne, povodne, hlad a choroby- čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že má čarodejnú moc a všetci ho nenávideli. Všetci okrem Evy, ktorá sa do Draka zamilovala, chodievala za ním, celé hodiny ho sledovala pri práci.

Dedina usúdila, že Draka sa musia zbaviť. Jedného dňa našli Draka s rozbitou hlavou v jame na hlinu. Eva ho obetavo opatrovala, i keď ju za to celá dedina odcudzovala. Keď Drak vyzdravel, bez slova rozlúčky odišiel z dediny. Eve sa po jeho odchode narodil syn, ktorého vychovávala jej matka. Roky čakala na draka, a keď sa nevracal, vydala sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo bolo nešťastné, boli si cudzí, Šimon mal Evu rád, ale nedokázal jej to povedať, pretože cítil, že Eva ešte stále myslí na Draka.

Prešli roky a dedinu znova postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách. A práve vtedy sa dediny vrátil Drak. Cez jedno mal čiernu pásku, na líci hlbokú jazvu- stopy nenávisti dediny voči nemu. Chcel sa opäť usadiť vo svojom dome a venovať sa svoju remeslu- hrnčiarstvu. Potreboval si získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Drakovi nikto neveril, ale nemali inú možnosť- cestu poznal iba on. Pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. Rozhodli sa, že Draka pre istotu odprevadí i Šimon Jariabek.

Šimon s Drakom sa vybrali do hôr za stádom. (Ich cesta do hôr, záchrana stáda a návrat do dediny tvoria vlastné jadro príbehu.) Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, v horách sa však museli zdržať o niečo dlhšie, preto Drak poslal odkaz richtárovi dediny, že prídu neskôr. Šimon nedôveroval Drakovi, omylom sa nazdával, že Drak ich všetkých oklamal a predal stádo Poliakom. V noci sa potajomky vrátil do dediny a sám podpálil Drakov dom. Drak sa však už vtedy blížil aj so stádom k dedine. Úlohu splnil, slovo dodržal. Priviedol si aj životnú družku, svoju lásku, mladú Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje, a že ten, kto ju skutočne má rád, je Šimon Jariabek. Eva a Šimon si konečne našli cestu k sebe. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, Drak mu však odpustil. Z epilógu- tu už je Eva stará žena, rozprávajúca príbeh o Drakovi priadkam a svojmu vnukovi- sa dozvedáme, že odvetedy sa mali radi a žili spolu šťastne.


František Švantner

• pochádzal z Bystrice, bol učiteľom
• zbierkou noviel Malka
• novela Malka
• hlavným rozprávačom je valach
• Malka je malé, útle, ryšavé dievča, ktoré sa zapáčilo valachovi a mal sa s ňou oženiť. Zatiaľ zabili krčmára Michálka a ukradli mu 30 000 Kčs keď išiel na jarmok. Malka sa chcela pred sobášom ešte opýtať brata, ktorého valach v živote nevidel. Keď valach prišiel do koliby - našiel tam cudzieho chlapa (bol to Malkin brat) a u neho v kabáte našiel list, kde sa Malka pýta, či sa môže oženiť. Valach začal žiarliť a myslel, že cudzinec zabil krčmára a išiel ho hneď oznámiť žandárom. Potom išiel za Malkou a rozpovedal jej čo spravil, Tá sa rozbehla zachrániť brata. Keď valach príde na salaš za Malkou - nájde ju v kaluži krvi - obetovala sa za vlastného brata.
• v diele dochádza ku oživovaniu prírody a Nízkych Tatier; častá je personifikácia a metafory
• román Nevesta hôl
• vrchol lyrizovanej prózy
• Mladý hájnik sa chce oženiť so Zunov - tajomná bytosť. Na konci románu Zuna záhadne zmizne - hole si ju zobrali za nevestu. Ďalšie postavy - Tavo; vlkodlak (rozprávková bytosť)
• román Život bez konca
• viac spojené s realitou; obdobie pred I. sv. vojnou a po nej
• Hlavná hrdinka - Pavlína a jej vzťah k viacerým mužom. Vydala sa za učiteľa, ktorý prišiel do dediny učiť. Išiel na vojnu, ale tam ho zabili. Keď bol na vojne, Pavlína sa zblížila s Ervínom (kamarát z detstva) pracoval na pošte a žiarlil na jej muža. Nedoručil jej telegram kde jej muž napísal miesto a čas stretnutia a on ju tam potom čakal zbytočne. Taktiež čítal jej korešpondenciu a púšťal k nej len tie listy, ktoré sa mu hodili. Raz keď sa s ňou stretol a potom od nej odchádzal spadol do žumpy a utopil sa. Vo vrecku mu našli telegram od Pavlinkinho muža. Neskôr sa s ňou oženil Alpár lebo vedel, že jej otec - krčmár má
veľa peňazí. Alpár neskôr zistil, že Pavlínka má dieťa (s Ervínom), ktoré žije niekde inde. Alpár získal od Pavlínkinho otca peniaze (musel dokonca predať krčmu) a potom z dediny ušiel aj s frajerkou. Pavlínky sa na koniec ujal Tóno - kamarát z detstva a postaral sa o ňu.


Margita Figuli

• najskôr používala pseudonym Oľga Morena; do literatúry vstúpila ako študentka s Dobroslavom Chrobákom
prvé práce uverejňováné v časopise Živena a Slovenské pohľady; vo svojich dielach oživovala Oravu
• novela Pokušenie
• novela Tri gaštanové kone
• Opisuje lásku dvoch mladých ľudí Magdalény a Petra. Magdaléna - krásne dievča - dcéra krčmára. Peter - sirota, ktorý nejaký čas ako dieťa býval u Magdalény. Bol chudobný, tulák, skupoval drevo, chodil z dediny do dediny. Zaľúbil sa do Magdalény. Jeden deň išiel okolo domu kde Magdaléna bývala a rozhodol sa požiadať o ruku, ale Magdalénina matka to odmietla - chcela Magdalénu vydať za bohatého Jána Zápotočného - pašeráka koní, surovca, ale najbohatšieho v dedine a Magdaléna by sa stala prvou dámou v dedine. Nakoniec aj Jano požiadal Magdalénu o ruku. Magdaléna je nešťastná, lebo miluje Petra, ale nedokáže odporovať matke. Smutný Peter chce odísť z dediny, no krčmár - Magdalénin otec ho prehovorí, aby ostal do svätojánskej noci. Tejto noci sa Magdaléna s Petrom dohodli, že Magdaléna bude svadbu odkladať dovtedy pokým si Peter nepostaví dom a nepríde si po ňu s 3 gaštanovými koňmi. No za kríkmi to počul Jano a napadol Petra - súboj Peter Jana premôže a utečie. Keď sa Jano preberie znásilní Magdalénu, pretože si myslí, že takto si ho už bude musieť vziať. Peter potom stavia dom vo vlastnej dedine – pomáhajú mu všetci susedia. Trvá mu to rok. Stretol človeka, ktorý mu povedal, že Magdaléna je už vydatá. Peter ju ide pozrieť. Našiel ju na poli a videl ako sa Jano správa ku nej aj ku zvieratám. Magdaléna viedla za opraty koňa, ktorého Jano bil a týral. Kôň sa od bolesti kopal a privalil Magdalénu. Peter sa jaj vrhne na pomoc a keď ju vyslobodí Jano sa naňho vrhne - Jano v bezvedomí. Magdaléna sa bála, že sa Jano Petrovi pomstí a tak začala kričať a privolala ľudí. Potom Magdaléna vážne ochorela, ale Jano nedovolil Petrovi ani prísť sa rozlúčiť. Poprosil aj duchovného, ale nebolo to nič platné. Na druhý deň keď Peter prišiel do krčmy dozvedel sa, že Magdaléna sa z toho zázračne dostala a už sa zotavuje. Išiel sa za ňou aj s ostatnými dedinčanmi pozrieť a tam videl ako Jano týra koňa. Ten sa nakoniec rozzúril a zadlávil Jana. Nakoniec Peter odchádza aj s Magdalénou do novo postaveného domu.
• priame rozprávanie - Peter; rozprávkový charakter - dobro víťazia nad zlom, hľadanie šťastia, 3 (rozprávkové číslo) gaštanové kone, príroda sa obrátila proti zlu, vnútorný monológ
• novela Pokušenie
• téma - žena a jej problémy (aj sociálne). Autorka pokladala lásku za prvopočiatok všetkého, zaujíma ju ako láska zasiahla do života ľudí.
• novela Uzlík tepla
• matka už nemá čím nakŕmiť a zohriať svoje deti lebo muž je nezamestnaný a rozhodne sa ísť ukradnúť uhlie; je pri tom však prichytená a vracia sa domov s prázdnymi rukami
• na konci volá o pomoc boha a jeho spravodlivosť - ale zlá skúsenosť ju privedie k zúfaniu – boh nepomôže lebo neexistuje
• autorka sa vo svojich novelách snaží zachytiť životnú realitu cez rozpoploženie svojich hrdinov, samotného deja je málo, autorka sa viac venuje výberu slov, používa básnické postupy (hudobnosť, metafory)
• román Babylon
• písala ho cez II.svetovú vojnu a vyšiel v r.1946; je to historický román z obdobia Chaldejskej ríše, bol namierený proti fašizmu, dobyvačnej vojne a oslavoval životné hodnoty
• román Mladosť
• zachytené je tu detstvo autorky na Orave cez obdobie I.sv. vojny; cez oči hlavnej hrdinky opisuje svoj život
• román Arianina niť
• o mládeži
• román Víchor v nás
• problémy pracujúcich žien

9. Medzivojnová literatúra - Naturalizmus v tvorbe Zolu, Jégeho a Vámoša

Naturalizmus v tvorbe Zolu, Jégeho a Vámoša

Naturalizmus- Literárny a umelecký štýl, ktorý vznikol vo Francúzsku v 60tych rokoch 19. storočia (najznámejším predstaviteľom bol É. Zola).
-odvodené od latinského slova „natura“ -príroda
Spisovatelia naturalisti sa snažili prekonať kritický realizmus a dosiahnuť verné napodobenie skutočnosti najmä metódou kopírovania. Literatúra mala byť podľa nich „správou o živote“ a nie výplodom spisovateľovej fantázie.
Boli presvedčení, že ľudská povaha je produktom dedičnosti a prostredia. Dôraz kládli na biologickú podstatu človeka. Ich hrdinovia boli determinovaní prostredím a vlastnými biologickými impulzmi. Autori sa nevyhýbali ani takým témam, ktoré boli predtým považované za spoločenské tabu. Často zobrazovali nižšie spoločenské triedy (robotníci, proletariát, mestská chudoba, zločinci a pod.)
-je to metóda umeleckého stvárnenia skutočnosti, vychádza z filozofie pozitivizmu a prírodovedného darwinizmu, ktorý hovorí, že človek je obmedzený a ovplyvnený svojou biologickou podstatou, ale zároveň aj prostredím v ktorom sa vyvíja a žije
-využíva sa najmä v literatúre, kde sa spisovateľ stáva len pozorovateľom a registrátorom faktov, sústreďuje sa len na temné, negatívne stránky života a využíva drastické až kruté scény, hrubé až vulgárne výrazy

-Zo slovenských prozaikov uplatnili naturalizmus v tvorbe L. N. Jégé a Gejza Vámoš


Émile Zola (1840 – 1902)


-Francúzsky prozaik, najvýznamnejší z predstaviteľov naturalizmu
-svoje pozorovacie schopnosti chcel využiť nato, aby vytvoril podobný románový cyklus ako Balzac, ale situovaný do nových spoločenských podmienok Francúzska v 2. polovici 19. storočia

-dielo : experimentálny román: teória, ktorú predniesol na vedeckom kongrese a vysvetlil v nej znaky NATURALIZMU
: románový cyklus Rougon-Maquartovci - obsahuje 20 románov, v ktorých vystupuje 32 hlavných postáv a vyše 1000 vedľajších postáv. Stal sa obrazom života francúzskej spoločnosti Zachytáva v nich rôzne sociálne prostredia a kritizuje dravosť a bezcharakternosť francúzskej spoločnosti.
-najznámejšie romány z cyklu :
Brucho Paríža
Zabijak
Nana
Ľudská beštia
Germinal
Štastie dám


Ladislav Nádaši-Jégé (1866- 1940)
-bol prvým slovenským spisovateľom, ktorý uplatnil vo svojich prózach zásady naturalizmu.
-rodák z D. Kubína. Študoval medicínu v Prahe. Potom pracoval ako lekár v rodnom meste.
-svoje prvé krátke prózy začal uverejňovať pod menom Ján Grob v sk. časopisoch. Odmlčal sa na 30 rokov a do literatúry opäť vstúpil v roku 1918 pod pseudonymom Jége

-v dielach hľadal odpoveď na filozofické otázky typu kto je človek, prečo má toľko zlých vlastností
-predstaviteľ uvedomelého naturalizmu. Nejde mu o pravdivosť zobrazenia, ale o zobrazenie individuálnych ľudských osudov uprostred historickej skutočnosti
-romány a novely s historickou tematikou: romány Adam Šangala, Svätopluk a novely Magister rytier Donč, Wienawskieho legenda, Jaríkovský kostol
-spája v nich princípy kritického realizmu a naturalizmu
-román Adam Šangala dodnes patrí k najlepším historickým prózam slovenskej literatúry. Jeho dej sa odohráva v 17. storočí, v čase náboženských bojov a protireformácie. Opisuje trpké osudy mladého Adama. Jeho otca obesia za pytliactvo a Adam sa rozhodne opustiť rodnú Oravu a odísť do sveta. Základom románu sú príbehy, ktoré zažije na ceste z Oravy do Žiliny, v Žiline na panskom kaštieli, na ceste do Trnavy a v Trnave. Kniha končí nečakaným zvratom- po 5 rokoch šťastného manželstva, keď sa už zdalo že Adamove dobrodružstvá sa skončili a všetko sa obrátilo na dobré, Adama odsúdia a popravia.
-autobiografický román Cesta životom, spoločenský román Alina Orságová z vysokoškolského prostredia


Gejza Vámoš
-predstaviteľom prózy, ktorej znaky majú vlastné originálne špecifiká:
1. epický príbeh ustupuje do pozadia
2. psychologická kresba postáv už nie je výrazná
3. do popredia sa dostávajú filozofické myšlienky, úvahy postáv, ktoré sú silne ovplyvnené:
nihilizmom, skepticizmom, pesimizmom
-postavy nie sú zakorenené v príbehu ani sociálne, ani historicky
-Prehľad tvorby: zb. noviel Editino očko- zbierku venoval svojim sestrám a preto majú novely aj autobiografický charakter. Vychádzajú z expresionizmu a naturalizmu, v duchu ktorého autor vníma človeka ako ustavičný boj medzi racionálnym a pudovým, pričom víťazí pudové

román Atómy Boha – najexpresionistickejšie dielo v medzivojnovej literatúre vôbec a podľa kritikov aj najnihilistickejšie. Zameriava sa na tragiku ľudského osudu. Lekár Zurian sa v snahe vyliečiť infekčnú chorobu nainfikuje a robí pokusy sám na sebe. Pararelne s týmto dejom sa vyvíja ľúbostný vzťah Zuriana a Medúzy. V závere obaja páchajú samovraždu- neriešiteľnosť spoločenských a mravných problémov, ktoré v románe naznačuje.

novela Jazdecká legenda –drsný humor, satira a irónia. Základnú dejovú líniu tvorí príbeh zo života 4 lekárov počas jazdeckého výcviku. Objektom autorovej kritiky sú krutí dôstojníci a zbytočne tvrdá, bezohľadná vojenská drezúra

román Odlomená haluz - posledné Vámošove dielo. Podáva obraz o živote židovskej menšiny posledných rokoch Rakúsko-uhorskej monarchie (pred 1. sv . vojnou a po nej). Odlomenou haluzou sú symbolizovaný odpadlíci židovskej viery

8.1. Avantgardné smery svetovej literatúry zo začiatku 20. storočia a ich uplatnenie v slovenskej medzivojnovej poézii. Kubizmus, futurizmus, surreali

Avantgardné smery svetovej literatúry zo začiatku 20. storočia a ich uplatnenie v slovenskej medzivojnovej poézii. Kubizmus, futurizmus, surrealizmus, poetizmus. Pásmo. Apollinaire, Fabry, Novomeský, Dilong.


Spoločensko - historické pomery
- 20. storočie = storočie kontrastov, na jednej strane katastrofické vojenské konflikty, rasistické a náboženské problémy, na druhej túžba o ľudskej slobode, sociálnej spravodlivosti (ľavicová politika), spoločenskej rovnosti a demokracii
- zmena politických systémov, zánik ríši, vznik nových štátov, šírenie útočného nacionalizmu, rivalita medzi európskymi – výsledok 1.svetová vojna

Literatúra, umelecké smery
- začiatok 20. st. - nové avantgardné smery, ktoré boli živelnou revoltou proti ustáleným hodnotám, konvenciám, voči meštiackemu životnému štýlu, konzervatívnemu umeleckému vkusu (antitradicionalizmus) 19.storočia
- avantgarda (z fr. L´avant-garde = predvoj) - označenie viacerých protitradičných umeleckých smerov prvej polovici 20. storočia. Avantgarda odmieta sociálnu nespravodlivosť, charakteristická je politicky ľavicová orientácia a kolektivizmus, vymedzovanie záväzného programu (manifesty smerov), združovanie sa do skupín a spolkov, vôľa k experimentovaniu, tzn. tvarové a obsahové hľadanie (kaligramy, pásmo)
- pluralita smerov, pre literatúru sú najvýznamnejšie – futurizmus, kubizmus, kubofuturizmus, dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus, surrealizmus, konštruktivizmus – je ich veľa


1. Futurizmus (z lat. futurus - budúci)
- Taliansko, zakladateľ Tommaso Marinetti
- obdiv k modernému svetu, mestskej civilizácie, výdobytkov vedy a techniky, rýchlych áut
- poézia strojov, napodobňovanie zvukov lietadiel, áut, strojov = kakofónia
- zvukomalebnosť, citoslovcia, slovesá (dynamickosť, rýchlosť), zrušená interpunkcia

2. Kubizmus (z lat. cubus - kocka)
- Francúzsko, najskôr sa prejavil vo výtvarnom umení, zakladateľ Pablo Picasso, ktorý do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary
- literárny kubizmus – zdôrazňovanie obrazov alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie
- voľné radenie myšlienok, úprava básní do tvaru podľa námetu (básne v tvare holubice, hodiniek, hviezdy)

3. Kubofuturizmus
- spojenie kubizmu a futurizmu zakladateľ Guillaume Apollinaire
- nový veršový útvar pásmo (polytématická báseň bez interpunkcie, spontálny prúd predstáv, voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma, striedajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou)
- polytématickosť, prelínanie časových rovín, prúd predstáv, dôraz na grafickú podobu textu


Guillaume Apollinaire (1880 – 1918)
- francúzsky básnik, prozaik, dramatik, umelecký kritik
- propagoval kubizmus, zakladateľ kubofuturizmu, autor názvu umeleckého smeru surrealizmu
- najvýznamnejšie básnické zbierky:
Kaligramy – básne - obrazy, usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rozmanitých tvarov podľa obsahu básne, napr. hviezda, býk (spojil poéziu s maliarstvom)
Alkoholy – obsahuje báseň Pásmo – lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rozličných miest, niet medzi nimi priameho vzťahu. Každá strofa je samostatným myšlienkovým celkom - motívom, takéto voľné spájanie obrazov nazývame asociatívnou metódou. Stavia vedľa seba protikladné javy: sen a skutočnosť, radosť i smútok, reálne i nereálne, racionálne i iracionálne. Chcel dokázať, že medzi týmito vecami nie sú presné hranice, preto vo svojich dielach odstránil interpunkciu. Chcel dokázať, že aj v literatúre sa dá komponovať tak isto ako v kubistickom maliarstve.

Celú noc kľačíte v kaplnke internátu
Zatiaľ čo večná a ľúbezná hladina ametystová
Krúti sa okolo blýskavej glórii Krista
To je tá zbožňovaná ľalia ľalia plná krásy
To je tá nehasnúca fakľa s červenkastými vlasmi
To je ten nachový a bledý syn sedembolestnej ženy
To je ten strom všetkými modlitbami preplnený
To je ten dvojitý stĺp cti a večnosti
To je tá šesťramenná hviezda pravá
To je Boh čo v piatok umiera a v nedeľu z hrobu vstáva
To je ten Kristus ktorý lepšie než letec k nebu vzlieta
A drží trvalo výškový rekord sveta
Zrenicu Kristu oka
Dvadsiata zrenica storočí v tej si on poradí
Na vtáka zmenení náš vek ako Ježiš do vzduchu vyletí
A diabli v temnotách dvíhajú hlavy aby ho uvideli
Napodobňovanie Šimona mága pripísať by mu chceli
Kričia keď vie lietať nech je záletník
Má samých anjelov pri sebe krásny aviatik
Ikaros Enoch Apolón z Thyany Eliáš sa k nemu družia
Okolo prvého aeroplánu krúžia..
(G. Apollinaire: Alkoholy – Pásmo, úryvok)

4. Dadaizmus (z fr. dada – koníček, záľuba)
- Švajčiarsko, zakladateľ Tristan Tzara, reakcia na nezmyselnú vojnu
- poézia nezmyslov, priblíženie k detskej reči: vypúšťanie hlások, komolenie slov
- odmietanie malomeštiackych hodnôt
- hlásanie nezlučiteľnosti umenia s logikou, absolútnej slobody, anarchie v živote a kultúre

5. Surrealizmus/Nadrealizmus (z fr. sur - nad + real - skutočný)
- Francúzsko, reakcia na vojnu.
- je založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí
- odmietanie opisovať skutočnosť - bola skľučujúca, inšpiráciu autori hľadali vo svojom podvedomí, predstavách a ilúziách. Predstavy a sny bezprostredne zaznamenávali pomocou psychického automatizmu - činnosť umelcovej psychiky bez kontroly logiky a rozumu.

6. Expresionizmus (z fr. expression - výraz)
- Nemecko
- vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je bezmocne stratený v odľudštenom svete
- autori podrobili skutočnosť neúprosne analýze, Zveličoval záporné javy, skutočnosť zachytávali v grotesknej alebo karikatúrnej podobe, v poézii uprednostňovali baladu
- prejavil sa viac v próze a dráme
- vplyv naturalizmu (detailné opisy aj tých najodpudivejších scén), realizmu (diela zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti) a romantizmu (postavy túžia po lepšom a krajšom živote, po láske a častým kompozičným postupom je kontrast)
- psychologizácia, psychika postáv stojí nad dejom
- subjektívnosť autora

7.Poetizmus
- Česko, zakladateľ Karel Teige v 30. rokoch 20.storočia
- slovenská medzivojnová literatúra – predstaviteľ Laco Novomeský
- zdôrazňovanie aktívneho vzťahu k životu a hľadanie krásy v jednoduchých veciach
- využívanie citových a fantazijných schopností umelcov
- východisko/ inšpirácia – dadaizmus, jeho hravosť, rozumom nekontrolovateľné voľné asociácie
- základný básnický útvar je pásmo
- hlavný vyjadrovací prostriedok je metafora
- ďalšie znaky – sklon k paródii a zľahčovanie, cestovanie, obľúbenosť ľudovej zábavy, opojenie naivným umením.

8.Konštruktivizmus (z lat. constructere – budovať, skladať)
- ZSSR, vychádzal z geometrickej abstrakcie
- presadzovanie všedných životných javov do literatúry = predmetnosť
- dôraz na funkčnosť, ideovosť umenia – protiklad dadaizmu a surrealizmu
- dynamika, oslavnosť

9.Impresionizmus (z lat. impressio – dojem)
- zachytáva okamžitý dojem nezaťažený racionálnym ani empirickým poznaním
- bezprostrednosť, spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť každodenného sveta, citovosť, lyrický jazyk bohatý na básnické prostriedky
- poézia – eufonickosť, farebné asociácie, próza je lyrizovaná, v dráme sú prítomné náladové a lyrické prvky



SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ POÉZIA (1918-1945)
- uplatnenie avantgardných smerov v slovenskej medzivojnovej poézii – pluralitný model literárneho vývoja = rôznorodosť umeleckých štýlov, smerov, tém...
- básnici vítajú príchod nových čias (poetizmus, vitalizmus), vyrovnávajú sa so zážitkami z vojny
- rastú preklady súčasných svetových autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to pomáha zmenšiť tradičné zaostávanie za modernými literárnymi smermi

- orientačný prehľad štýlov, skupín a ich predstaviteľov poézii:
- realizmus (3.vlna) – Janko Jesenský, Martin Rázus, Štefan Krčméry - bez avantgardy
- vitalizmus – Ján Smrek
- symbolizmus (neosymbolizmus) – Emil Boleslav Lukáč
- poetizmus – Valentín Beniak, Laco Novomeský
- proletárska poézia (ľavičiari, DAVisti) – Laco Novomeský, Fraňo Kráľ
- surrealizmus – Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Július Lenko, Vladimír Reisel
- katolícka moderna – Rudolf Dilong, Janko Silan
- impresionizmus – Laco Novomeský

Ladislav Novomeský (1904 – 1976)
- zakladateľ slovenskej modernej poézie, predstaviteľ poetizmu, impresionizmu, proletárskej poézie
- znaky jeho poetizmu:
1.motívy – hlavný motív je sociálny potom diaľky a ich vábenie, život a jeho protipól smrť, poslanie
poézie, mier a vojna, španielska revolúcia
2.básnické postupy – pohrávanie sa so slovami, spájanie abstraktu s konkrétnou osobou
3.lexika – všetky vrstvy slovnej zásoby – poetizmy, termíny, používa množstvo vlastných názvov, cudzie slová
- tvorba – 2 obdobia:
1. 20. - 40. roky – bás. zbierky Nedeľa, Romboid, Svätý za dedinou
2. 60. – 70. roky- poémy Vila Tereza, Do mesta 30minút, zbierka Stamodtiaľ a iné

Nedeľa
- debutová zbierka
- vyjadruje poéziu mesta a na svet sa tu díva očami urobenej slúžky, prostitútky, na ktorú nečaká láska, ale pohlavná choroba, chlapca chorého na TBC a nenávidí súcit
- vyjadruje dezilúziu z doby v ktorej žil (vznik Československa, moderná poézia)
- autor sa pohybuje medzi láskou k maličkostiam života a hravosťou na jednej strane a trpkým poznaním skutočnosti na strane druhej, zisťuje, že poézia realitu nezmení, no napriek tomu neodhadzuje ani ju ani svoj chlapčenský sen o dobrom a spravodlivom svete:
- jazyk zbierky je nepoetický


Rudolf Fabry (1915-1982)
- najvýznamnejší predstaviteľ nadrealizmu
- tvorba - bás. zbierky Vodné hodiny hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Uťaté ruky
Uťaté ruky – nekonvenčná, provokačná zbierka, ktorá znamenala nástup nadrealizmu. Pokúsil sa v nej o automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text, syntaktické skladby. Úvodná časť zbierky – prológ dokonca prečiarkol, aby dal najavo odpor a zavrhnutie klasiky. Fabry v zbierke ponúkol negativistické, provokatívne netradičné obrazy a asociácie.
- príklad automatizácie:

Často sa mi prisní prísvit cudzej krajiny
neurčité zvieratko sa obaľuje do hliny
zrkadlenie mostu tvorí oko
voda vlní nočné oko naširoko
zatiaľ prostred púšte tíchnu hračky
vata postriekaná krvou pláva nad obláčky
fosforeskujúce hniezdo osvetľuje si svoj pád
materstvo cudzieho vtáka rozmetáva vodopád
(Rudolf Fabry: Tri sny - Uťaté ruky)

Ja je niekto iný - - zbierka 2 pásiem :
1.pásmo – Prvé stretnutie s Féneom – dominuje minulosť(najmä súvislosti s 2. svetovou vojnou), tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, apokalyptické obrazy. Básnik je tu pasívny a víťazí zlo.
2.pásmo – Druhé stretnutie s Féneom – zamerané je na prítomnosť a budúcnosť, tragickosť tu nahradil harmóniou, neobmedzenou dôverou v budúcnosť. Básnik tuší v lepší život, koniec vojny, je aktívny a víťazí tu dobro (féneo sa musí utiahnuť na hrad)
- Féneo je vybájnená postava. Raz je to diabol inokedy básnikov dvojník.


Ja je Niekto iný.
Féneo je Niekto iný.
Féneo je ja
a Ja je Féneo!
(Rudolf Fabry – Ja je niekto iný)

Základná charakteristika nadrealizmu v slovenskej medzivojnovej poézii:
1. Snaha o novátorstvo – chceli dokázať nové rytmické a obrazotvorné vlastnosti slovenčiny
2. Svoju poéziu predstavovali ako poéziu nového videnia
3. Hlavné témy (motívy) : katasrofizmus ako apokalyptické vízie, svety a obraz sveta , do ktorého sa neoplatilo narodiť . Dominoval motív smrti, tmy , samoty a opustenosti.
4. Využívanie poznatkov z ostatných oblastí ľudskej tvorivosti a vedeckého bádania, napr. z psychológie, z filmu, z výtvarného umenia, z filozofie (používanie terminológie mnohých vedných disciplín)
5. Odmietanie tradičných hodnôt, ktoré reprezentovalo hlavne meštianstvo. Naopak veľmi ostro vystúpili proti fašizmu a ľudstvu (rozhodovalo, kto je „väčší Slovák“)
6. Vyzdvihnutie ľudských práv
7. Torba na základe psychického automatizmu bez kontroly rozumu, logiky , z toho však vyplývalo, že básne boli výrazovo stereotypné (využívali sa opakovacie figúry a syntaktické konštrukcie)
8. Opájanie sa tzv. kŕčovitou krásou a šokujúcim obrazom ako protikladom tradične chápaným ideálom krásy
9. Polytématickosť textu – mnohovýznamovosť, mnohonámetovosť, nadrealistická báseň vyzerá ako prúd motívov, základným stavebným materiálom básne nie je metafora a symbol, ale slovo ako skutočnosť sama o sebe (pokiaľ ide o metaforu, tak vzniká genitívnou väzbou 2. pods. mena = genitívna metafora)
10. Dominancia voľného verša, interpunkcia sa nevyznačuje
11. Nepravidelné strofy, asociatívna metóda pri tvorbe básnických obrazov, Apollinairovské písmo.


Rudolf Dilong (1905 – 1986)
- františkánsky mních, vedúca osobnosť katolíckej moderny
- tvorba je rozsiahla, písal poéziu(viac ako 100 zbierok), prózu, drámu, diela:
zbierky Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte, lazy – sála z nich radosť, optimizmus, vitalizmus. Stvárnil v nich tému dediny a sedliackeho spôsobu života)
zbierky Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník – ovplyvnené sú poetizmom a surrealizmom
zbierka Ja svätý František – vyznačuje sa hlbokou náboženskou inšpiráciou
- v rokoch Slovenskej republiky sa jeho tvorivá aktivita rozvinula. Napísal zbierku Gardisti, na stráž!, v ktorej oslávil nový režim. V iných bás. zbierkach sa objavili motívy smrti, krvi, vojnových lazaretov, spomienkové motívy, myšlienky na rodná Oravu a detstvo.

katolícka moderna
- vznik 30. roky 20. storočia, tvorila ju skupina katolíckych kňazov, ktorých básne odrážajú vplyv symbolizmu a avantgardných smerov (najmä poetizmu a surrealizmu)
- vedúce osobnosti - Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Karol Strmeň
- prevládali 3 témy: náboženstvo, národ a rodný kraj.