LITERÁRNE PRÚDY PO ROKU 1945
Otrasné udalosti vojny ovplyvnili aj tematickú podobu umenia, najmä literatúry. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými, v literatúre socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový). Po roku 1945 popri realizme začali v západoeurópskej i americkej literatúre vznikať nové prúdy a umelecké smery.
EXISTENCIALIZMUS
vznikol vo Francúzsku po 2. sv. vojne
je myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka
znaky:
- rieši otázky ľudskej existencie, bytia človeka
- v centre pozornosti – jedinec – autor vykresľuje jeho život, vzťahy k iným
- autor rozoberá pocity, zážitky
- hľadá odpovede na otázky o zmysle ľudského života
- dôraz sa nekladie na dej, zameriava sa na tienisté stránky jestvovania
- postavy sú väčšinou v hraničnej situácií
- pocit úzkosti, strachu, tiesne nepokoja
- postavy chcú dosiahnuť osobnú slobodu a nezávislosť, musia sa rozhodnúť o niečom vážnom
- štýl je vecný, strohý, diela vyznievajú pesimisticky
- náhoda ovplyvňuje život človeka
Neorealizmus
je smer umenia (literatúra, hudba, maliarstvo, film a pod.) a filozofie na začiatku 20. storočia nadväzujúci na východiská realizmu. Zdôrazňuje nevyhnutnosť budovania základných poznatkov špeciálnych vied.
Neorealizmus vznikol v Taliansku koncom 2 svetovej vojny. Najviac sa uplatnil vo filme, ale aj v iných odvetviach umenia, teda aj v literatúre. Neorealistickí autori popisujú predovšetkým skutočnosť ktorá je otrasná, napríklad periférie veľkomiest (či život roľníkov na juhu Talianska – typické pre Tal.) Diela sú kritické. Používajú bežný hovorový jazyk , dialekt a slang.
Magický realizmus
- využíva tradičné realistické videnie sveta, často sa viaže na skutočné osobnosti
- zmiešava tragické s komickým a drsné s poetickým - nedá sa rozlíšiť sen od skutočnosti
- diela do seba absorbujú folklór (mýty, legendy, rozprávky), postava môže lietať
- nevyužívajú typizáciu postáv – hrdina vymykajúci sa priemeru, zmietaný citmi, vášňami, no navonok často pôsobí pasívne
Socialistický realizmus;
každý iný smer je považovaný za dekadentný = úpadkový
- uvoľnenie nastáva v 50.-60. rokoch po páde kultu osobnosti (= smrti Stalina) Socialistický realizmus vznikol ako umelecký dôsledok revolučného vývinu robotníckej triedy, nástupom proletariátu, utvorením a rozvojom socialistického spoločenského zriadenia. Filozofickým a politickým východiskom socialistického realizmu bol marxizmus-leninizmus. Úlohou a cieľom bolo podporovať boj proletariátu za víťazstvo socialistického spoločenského poriadku
Znaky tvorby J. P. SARTRA v poviedke Múr
Hlavní hrdinovia sú vyčlenení so spoločnosti, alebo sa oni sami vyčleňujú. Symbolicky stavajú medzi seba a spoločnosť múr. Izolujú sa a nechcú žiť podľa meštiackych predstáv, chcú žiť podľa vlastných. Autori zobrazujú človeka ako izolovaného jedinca, ktorý nie je spokojný sám zo sebou ani so spoločnosťou. Je to jedinec, ktorý nevie komunikovať so spoločnosťou. Pochybujú, že človek si je schopný svoj vlastný osud riadiť dám. Ľudia sú manipulovaní, kladú si otázku či život má zmysel. Tragický dej – život je absurdný a nezmyselný.
-odmieta Boha, boží plán
-človek je sám slobodný
-spoločnosť je nepriateľ človeka, núti ho robiť daj veci ktoré on sám nechce
-psychika, vnútro postáv
-hrdinovia na okraji spoločnosti
-hrdinovia častokrat v hraničnych situáciách
Žádné komentáře:
Okomentovat