Porovnanie postoja autorov slovenského realizmu k dedinskému človeku, Kukučín, Tajovský, Timrava – Ťapákovci
Martin Kukučín
- v jeho dielach - dedinské prostredie, jeho zvyky a tradície, ale najmä dedinský človek, ktorého zobrazoval s chápavým a láskavým humorom, je ešte zhovievavý k jeho nedostatkom- alkoholizmu, susedskej závisti...
- verí v zdravé jadro človeka a teda aj v nápravu jeho chýb.
- Neprebudený – hlavná téma – dedina, dedinský človek, ale jeho pohľad sa prehlbuje, je oveľa kritickejší a psychologickejší.
Jozef Gregor Tajovský
- zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení bohatstvom ľudského citu, zároveň boli pracovití a čestní – sluhovia, učni, siroty.
- kritizuje tých, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili vlastnou vinou, kritizuje alkoholizmus
- kritizuje sociálne pomery na dedine, útlak.
- útočí proti slovenskej pasivite, odnárodňovaniu
- tvorí monografické poviedky – ako portrétista – pozornosť sústreďuje na postavu ( na jej utrpenie, biedu, súcití s ňou ), nie na dej.
Poviedková tvorba
- postavy sú biedni a chudobní ľudia a autor s nimi súcití
- autor stavia príbeh na jednej charakteristickej črte hrdinu
- postavy majú vysokú morálku ( robotníci, vdovy, bankoví úradníci, osirené deti, sluhovia, učni )
- rozprávačom býva autor alebo jedna z postáv, čo dodáva príbehu na dôveryhodnosti
- väčšina poviedok je monografického typu, jeden príbeh – jedna postava
- filozoficky vychádza z kresťanského humanizmu, pritom si uvedomuje, že pomáhať ľuďom na základe ľudomilného skutku nestačí
- téma – slovenská dedina zobrazená so všetkými sociálnymi neduhmi- bieda, hlad, alkoholizmus, proletarizácia vidieku, zlé medziľudské vzťahy, choroby, slovenská pasivita, nezdravé myslenie, odnárodňovanie, neochota prijať vzdelanie
Divadelná tvorba
- téma – slovenská dedina so spoločenskými predsudkami a sociálnou nerovnosťou
Božena Slančíková – Timrava
- kritickosť, ktorá je najtvrdšia zo všetkých realistov
- neidealizuje
- veľmi silná psychologizácia
- pomalý spád deja
- silná autobiografickosť
Ťapákovci
- literárny druh – epika
- literárny žáner – novela
- námet – slovenská dedina v Novohrade, začiatok 20. storočia
- téma – osud rodiny Ťapákovcov, ktorá žije v nezdravom prostredí, zaostalým spôsobom života, ktorý im však vyhovuje, lebo sú leniví, zaostalí a každú novotu vnímajú ako zásah do ich slobodného života
- osud dvoch hlavných ženských hrdiniek
- Anča – zmija, mrzáčka
- Ťapákovie sestra
- jedna z najkomplikovanejších a najtragickejších postáv
- po chorobe v detstve ostala mrzáčka, nemôže chodiť, posúva sa len po
kolenách a dlaniach
- pre toto postihnutie sa hnevá na celý svet. Osobné nešťastie ju robí zlou až
krutou. Vo vnútri je však veľmi citlivá, tajne ľúbi bratranca Jana, no je si
vedomá, že ona nikdy nebude prežívať ľúbostné šťastie.
- Iľa – kráľovná – manželka najstaršieho z bratov, preto gazdiná
- vzdelanejšia ako ženy v dedine, je babicou
- túži po kultúrnejšom spôsobe života a preto chce zmeniť zvyky Ťapákovcov,
keďže však všetko kritizuje, najskôr si z nej robia posmech a potom sa s ňou
hádajú
- konflikt – vyplýva z konzervatívneho, zaostalého spôsobu života a názorov Ťapákovcov
oproti modernejším názorom Ili
- Anča – zmija - Iľa
- Anča – vnútorný, uvedomuje si, že Iľa má v mnohom pravdu, ale je zlá, bráni
sa
- Iľa - rodina Richtárovcov – žije kultúrnejšie, ale je slúžka
- Paľo – zradiť bratov - nezradiť
- idea – odsúdenie zaostalosti, neochoty prispôsobiť sa novým „ trendom“, výsmech
lipnutia na tradíciách
- zaostalosť podčiarkuje – charakteristika postáv
- „ u Ťapákov nie je zvykom odpovedať na každú reč“
- „ Ťapákovcom prúdi v žilách nie krv, ale cmar akýsi“
- „ že sú ako pavúci“
- ich zaostalosť charakterizuje autorka samotným priezviskom
- v nárečí znamenalo slovo „ Ťapa“ ťarbavá žena
„ Ťapák“ ťarbavý muž
- dej – Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym životom. V jednom dome sa tlačia šestnásti. Štyria ženatí bratia s manželkami a ďeťmi, nevydatá sestra a slobodný brat. Sú leniví, pomalí, málovravní, novoty ich nezaujímajú, za každú cenu sa držia tradícií. Z Ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy. Anča, tridsaťročná stará dievka prezývaná pre uštipačnosť zmija a Iľa, pre povýšenecké správanie označovaná za kráľovnú. Anča je najtragickejšia postava. Autorka sa snažila preniknúť do vnútra ťažko skúšanej ženy krásnej tváre, ale zohaveného tela. Iľa robila v dedine babicu, absolvovala dvojmesačný kurz a preto si osobovala právo zmeniť život Ťapákovcov. Obe ženy mali v rodine prakticky rovnaké postavenie, lebo ich nikto nemal rád, ale najviac sa nenávideli ony dve. Iľa z pozície gazdinej rozkazovala ostatným, čo Anču nesmierne popudzovalo. Keď Iľa videla, že Ťapákovcami nepohne a nedokáže ich presvedčiť o stavbe nového domu, rozhodla sa, že zachráni aspoň Paľa a svoje manželstvo. Po vyhrážkach, že odíde, to nakoniec aj urobila a zamestnala sa u učiteľov, odkiaľ sledovala dianie u Ťapákovcov. Jej muž Paľo odišiel na tri týždne z domu, aby si splnil svoj dávny sen, kúpil ovce a išiel s nimi na pašu. Zdalo sa, že mu Iľa nechýba, ani po návrate domov ju nevyhľadal. Dohovoril mu bratranec Jano Fuzákovie a potom ju Paľo navštívil. Poškriepili sa, ale po čase sa udobrili. Iľa si musela vybrať medzi dvomi zamestnaniami, vybrala si babicu. K rodičovskému domu si postavili s Paľom izbu. Iľa dosiahla, čo chcela.
Žádné komentáře:
Okomentovat