Naturalizmus v tvorbe Zolu, Jégeho a Vámoša
Naturalizmus- Literárny a umelecký štýl, ktorý vznikol vo Francúzsku v 60tych rokoch 19. storočia (najznámejším predstaviteľom bol É. Zola).
-odvodené od latinského slova „natura“ -príroda
Spisovatelia naturalisti sa snažili prekonať kritický realizmus a dosiahnuť verné napodobenie skutočnosti najmä metódou kopírovania. Literatúra mala byť podľa nich „správou o živote“ a nie výplodom spisovateľovej fantázie.
Boli presvedčení, že ľudská povaha je produktom dedičnosti a prostredia. Dôraz kládli na biologickú podstatu človeka. Ich hrdinovia boli determinovaní prostredím a vlastnými biologickými impulzmi. Autori sa nevyhýbali ani takým témam, ktoré boli predtým považované za spoločenské tabu. Často zobrazovali nižšie spoločenské triedy (robotníci, proletariát, mestská chudoba, zločinci a pod.)
-je to metóda umeleckého stvárnenia skutočnosti, vychádza z filozofie pozitivizmu a prírodovedného darwinizmu, ktorý hovorí, že človek je obmedzený a ovplyvnený svojou biologickou podstatou, ale zároveň aj prostredím v ktorom sa vyvíja a žije
-využíva sa najmä v literatúre, kde sa spisovateľ stáva len pozorovateľom a registrátorom faktov, sústreďuje sa len na temné, negatívne stránky života a využíva drastické až kruté scény, hrubé až vulgárne výrazy
-Zo slovenských prozaikov uplatnili naturalizmus v tvorbe L. N. Jégé a Gejza Vámoš
Émile Zola (1840 – 1902)
-Francúzsky prozaik, najvýznamnejší z predstaviteľov naturalizmu
-svoje pozorovacie schopnosti chcel využiť nato, aby vytvoril podobný románový cyklus ako Balzac, ale situovaný do nových spoločenských podmienok Francúzska v 2. polovici 19. storočia
-dielo : experimentálny román: teória, ktorú predniesol na vedeckom kongrese a vysvetlil v nej znaky NATURALIZMU
: románový cyklus Rougon-Maquartovci - obsahuje 20 románov, v ktorých vystupuje 32 hlavných postáv a vyše 1000 vedľajších postáv. Stal sa obrazom života francúzskej spoločnosti Zachytáva v nich rôzne sociálne prostredia a kritizuje dravosť a bezcharakternosť francúzskej spoločnosti.
-najznámejšie romány z cyklu :
Brucho Paríža
Zabijak
Nana
Ľudská beštia
Germinal
Štastie dám
Ladislav Nádaši-Jégé (1866- 1940)
-bol prvým slovenským spisovateľom, ktorý uplatnil vo svojich prózach zásady naturalizmu.
-rodák z D. Kubína. Študoval medicínu v Prahe. Potom pracoval ako lekár v rodnom meste.
-svoje prvé krátke prózy začal uverejňovať pod menom Ján Grob v sk. časopisoch. Odmlčal sa na 30 rokov a do literatúry opäť vstúpil v roku 1918 pod pseudonymom Jége
-v dielach hľadal odpoveď na filozofické otázky typu kto je človek, prečo má toľko zlých vlastností
-predstaviteľ uvedomelého naturalizmu. Nejde mu o pravdivosť zobrazenia, ale o zobrazenie individuálnych ľudských osudov uprostred historickej skutočnosti
-romány a novely s historickou tematikou: romány Adam Šangala, Svätopluk a novely Magister rytier Donč, Wienawskieho legenda, Jaríkovský kostol
-spája v nich princípy kritického realizmu a naturalizmu
-román Adam Šangala dodnes patrí k najlepším historickým prózam slovenskej literatúry. Jeho dej sa odohráva v 17. storočí, v čase náboženských bojov a protireformácie. Opisuje trpké osudy mladého Adama. Jeho otca obesia za pytliactvo a Adam sa rozhodne opustiť rodnú Oravu a odísť do sveta. Základom románu sú príbehy, ktoré zažije na ceste z Oravy do Žiliny, v Žiline na panskom kaštieli, na ceste do Trnavy a v Trnave. Kniha končí nečakaným zvratom- po 5 rokoch šťastného manželstva, keď sa už zdalo že Adamove dobrodružstvá sa skončili a všetko sa obrátilo na dobré, Adama odsúdia a popravia.
-autobiografický román Cesta životom, spoločenský román Alina Orságová z vysokoškolského prostredia
Gejza Vámoš
-predstaviteľom prózy, ktorej znaky majú vlastné originálne špecifiká:
1. epický príbeh ustupuje do pozadia
2. psychologická kresba postáv už nie je výrazná
3. do popredia sa dostávajú filozofické myšlienky, úvahy postáv, ktoré sú silne ovplyvnené:
nihilizmom, skepticizmom, pesimizmom
-postavy nie sú zakorenené v príbehu ani sociálne, ani historicky
-Prehľad tvorby: zb. noviel Editino očko- zbierku venoval svojim sestrám a preto majú novely aj autobiografický charakter. Vychádzajú z expresionizmu a naturalizmu, v duchu ktorého autor vníma človeka ako ustavičný boj medzi racionálnym a pudovým, pričom víťazí pudové
román Atómy Boha – najexpresionistickejšie dielo v medzivojnovej literatúre vôbec a podľa kritikov aj najnihilistickejšie. Zameriava sa na tragiku ľudského osudu. Lekár Zurian sa v snahe vyliečiť infekčnú chorobu nainfikuje a robí pokusy sám na sebe. Pararelne s týmto dejom sa vyvíja ľúbostný vzťah Zuriana a Medúzy. V závere obaja páchajú samovraždu- neriešiteľnosť spoločenských a mravných problémov, ktoré v románe naznačuje.
novela Jazdecká legenda –drsný humor, satira a irónia. Základnú dejovú líniu tvorí príbeh zo života 4 lekárov počas jazdeckého výcviku. Objektom autorovej kritiky sú krutí dôstojníci a zbytočne tvrdá, bezohľadná vojenská drezúra
román Odlomená haluz - posledné Vámošove dielo. Podáva obraz o živote židovskej menšiny posledných rokoch Rakúsko-uhorskej monarchie (pred 1. sv . vojnou a po nej). Odlomenou haluzou sú symbolizovaný odpadlíci židovskej viery
Žádné komentáře:
Okomentovat