Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

5. Európsky klasicizmus

Európsky klasicizmus

Klasicizmus je umelecký smer v 17., 18. a včasnom 19. storočí, ktorý rozvíjal
Vznikol v 17. storočí, uplatnil sa v Taliansku a vo Francúzsku, v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmklasické umenie antiky a renesancie, najmä kompozičné a výrazové zásady.us Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku.
Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachticov a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicizmus súvisel s racionalizmom novým filozofickým videním sveta, ktoré podnietilo slobodné myslenie a rozvoj vied.
Rozum a racionálne hodnotenie vecí sa stáva aj základom názorov na umenie. Tento sloh je charakteristický normovanou krásou, pričom vzorom dokonalosti bolo antické a renesančné umenie.

Znaky klasicizmu:
•Vracia sa k antickým ideálom – nadčasové zobrazenie človeka a prírody. Napodobovanie prírody je nemenné.
•Má pevné normy pre umenie (pravidlá ako písať) – silná absolutistická moc vtlačila tvorbe jednotný ráz. Chápanie rozumu a prírody sa často prispôsobovalo potrebám dvornej spoločnosti.
•Požadoval rozumový poriadok, lásku videl v pravde a pravdu v zobrazení prírody
•Klasicizmus sa rozdeľoval na vysoké a nízke žánre. Vysoké (óda, elégia, epos, tragédia) spracovali vznešené námety. Zobrazovali život vyšších vrstiev (vládcovia, veľmoži). Námety pochádzali z antických dejín. Nízke (bájka, satira, komédia) mali námety zo života nižších vrstiev (meštianstvo) zo súčasnosti.
•Dodržiavala sa jednotka času (príbeh sa odohral za 24hod.), jednota miesta (príbeh sa odohral na 1 mieste) a jednota deja (nesmel mať vedľajšie motívy zameranie na jeden dej)
•Myslenie sa oslobodzuje od náboženského myslenia vďaka racionalizmu
•Postavy nemajú jednotlivé. črty, ktorými sa ľudia odlišujú, ale sa vytvárajú všeobecné črty – typy postáv (Cid – statočný, Harpagon – lakomec). A má konflikt medzi citom a povinnosťou, povinnosť víťazí.
•Využívanie časomerného veršovaného systému (prozódia)
•Využíva sa viazaná a neviazaná reč
Znaky drámy- má záväznú kompozíciu: úvodná časť – expozícia, zauzľovanie deja – kolízia, vyvrcholenie - kríza, dejový obrat – peripetia, katastrofa – tragické riešenie konfliktu. Prežívaním deja tragédie sa u diváka dosahuje katarzia (duševná očista).
Tragédia (z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom) je jeden z druhov dramatických diel, je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.

Komédia (z gréckeho slova komoedia = rituálna pieseň spievaná na oslavu Dionýza) je jedným z divadelným žánrov.
Na rozdiel od tragédie, postavy komédie sú zo skromných pomerov, komédia má šťastné rozuzlenie a jej zámerom je rozosmiať divákov. Venuje sa každodennej realite ľudí.



Porovnanie Cid a Lakomec

Cid
Autorom je francúzsky dramatik Pierre Corneille. Je to dráma, v ktorej sa dostáva do konfliktu láska a povinnosť, čo je základný klasicistický konflikt. Cid ako hlavná postava je typický hrdina klasicizmu. Používa vznešený jazyk a viazanú reč. Novosť Cida v porovnaní s dovtedy bežnou dramatickou tvorbou spočíva v tom, že hra bola bez vedľajších epizód, vystupoval v nej malý počet osôb a dej i psychologická kresba charakterov sa sústreďovali na jediný cieľ.

Lakomec
Lakomec je najznámejším dielom J. B. Moliéra. Hlavný hrdina tejto komédie Harpagon – skupáň a lakomec je typ človeka, ktorého cieľom je honba za majetkom. Sluha mu musí strážiť majetok, lebo sa bojí jeho odcudzenia. Harpagonova dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom a syn Kleant miluje chudobnú Marianu. Tú si však chce zobrať za ženu Harpagon. Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu so starnúcim boháčom Anselmom. Keď zistí, že sa mu stratili peniaze, ktoré ukryl jeho šibalský sluha, je ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek. Po ubezpečení, že sa mu skrinka s peniazmi vráti a že Valér a Mariana sú Anselmovými deťmi, dáva súhlas na ich svadby.



Osvietenstvo
Osvetenstvo vzniklo koncom 17. storočia v Nizozemsku a vo Veľkej Británii. Odtiaľ preniklo do Francúzka, kde zažilo svoj vrchol. V Taliansku a Nemecku sa prejavilo neskôr.
Základnou črtou osvietenstva bolo vyzdvihovanie rozumu. Človek, nie Boh, sa dostával do popredia úvah.
Osvietenci sa snažili presadiť rovnosť pred zákonom, slobodu podnikania, zabezpečenie vlastníctva, zmenu trestného práva, podporu vedy a techniky, slobodu tlače, spravodlivé vyberanie daní. Osvietenstvo sa prejavilo i v hudbe, sochárstve, architektúre a maliarstve.

Charakteristika: Súhra rozumu a citu, kuz ktorým osvietenci dospeli v
umeleckých koncepciách:
1.Staršia-ešte klasicistická zdôrazňuje rozum-racionálny prvok.
2.mladšia- preromanticka, uprednostňuje ľudský cit a inštinkt.

FÁZY-
1.1720-1820: tolerančný patent. Upevňovanie národno-uvedomovacích procesov.

2.1820-1835: Spolupráca katolíkov a evanjelikov,úsilie o zjednotenie.Vznik spolku milovníkov reči a literatúry v Pešti.

3.1835-1843: Definitívne vyriešenie otázky spisovného jazyka. Aktivitu preberajú evanjelici, nástup Štúrovcov.

4.1843-1848: Dva medzníky
a,kodifikácia spisovnej slovenčiny
b,kultúrna osvetová činnosť , zásluhou národne uvedomelých vzdelancov.



Ján Kollár –Slávy dcéra

(1. krát: r. 1824: 3 spevy + predspev, r. 1832: 5 spevov + predspev)
- jeho prvá básnická zbierka vyšla r. 1822 - Básne Jána Kollára - už v tejto zbierke básnik vyjadroval lásku k Míne a zároveň lásku k vlasti. Táto skladba sa stala základom pre básnickú skladbu Slávy dcéra. V zbierke je najvýznamnejšia báseň Vlastenec, kt. bola cenzúrou zakázaná a stala sa zákl. predspevu

Prědzpěv:
- z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky najsilnejšia stránka skladby, pretože básnik v ňom reaguje na neutešenú skutočnosť, v kt. sú nútení žiť Slovania

- prostredníctvom lyrického hrdinu smúti nad osudom Slovanov, hovorí o Nemcoch ako o príčine vš. útlaku, no zároveň hovorí aj o zradcoch pochádzajúcich z radov Slovanov

- neostáva však iba pri žalostnom obraze prítomnosti, ale vyslovuje vieru v radostnú, šťastnejšiu budúcnosť

- napísaný je časomerným elegickým distichonom (žalospevný dvojverš), kt. sa skladá z hexametra (šesťstopový verš) a pentametra (päťstopový verš)

- pozostáva zo sonetov, kt. sú usporiadané do piatich spevov:

1. spev - Sála
- spomína si na obd., kt. prežil v Yenne, na obd. sv. lásky k Míne

2. spev - Labe, Rén, Vltava
- v sprievode Milka (slovanský boh) prechádza po krajoch obývaných Slovanmi, opisuje ich históriu a neutešenú súčasnosť

3. spev - Dunaj
- prichádza na Slovensko
, kde ho krivdy páchané na jeho národe nútia k náreku
- zároveň načrtáva východisko z neradostnej situácie, a to zjednotenie Slovanov

4. spev - Lethe
- (v gr. mytológii rieka zabudnutia)
- u Kollára - slovanské nebo
- po slovanskom nebi básnik prechádza spolu s údajne mŕtvou Mínou a stretávajú tu významných slovanských dejateľov

5. spev - Acheron
- (rieka vzdychov)
- u Kollára - slovanské peklo
- autor po ňom prechádza a stretáva nepriateľov Slovanov
- myšlienková rovina skladby pozostáva z 2 častí:
1. časť - ľúbostná zložka
- inšpirovaná Kollárovou nešťastnou láskou, kde sv. milú spravil dcérou Bohyne slávy a spojil v nej vš. cnosti a krásy slovanských diev -> Mína = ideál

2. časť - vlastenecká zložka
- vzišla z lásky k vlasti
- vlasť nechápe ako územie, ale to, čo každý nosí v srdci (mravy, reč, myseľ)
- zároveň kritizuje biedne postavenie Slovanov a verí v lepšiu a slávnu budúcnosť
- lásku k vlasti a k Míne rozdeľuje (Mlčím, váham - vtom do hrude ruku vnorím, srdce vyrvem z nej a rozlomím: „Berte," vravím.

„Vlasti pol, po tebe, Mína.")
- lyricko-epická skladba Slávy dcéra zohrala významnú úlohu v časoch neslobody Slovanov, pomáhala zjednocovať a posilňovala Slovanov v boji za lepšiu budúcnosť.



Ján Hollý- Svatopluk

V tomto epose autor zachytáva obdobie Franskej ríše, historické údaje a fakty prispôsobuje hlavnej myšlienke diela - aktualizuje. Ospieval osudy veľkomoravského kráľa. Os deja tvoria víťazné boje brániacich sa vojsk Veľkej Moravy proti útočiacim Nemcom.

Dej:
- 1.spev :
Svätopluk, kráľ Slovákov, v žalári, kam ho dali Nemci, lebo ho podozrievali, prosí Boha o vyslobodenie. Je vypočutý, Boh posiela svojho posla ku Karolmanovi s rozkazom, aby Svätopluka z väzenia pustil. Rozhodne sa dať Svätoplukovi Rastislavovu krajinu za istých podmienok.

- 2.spev :
Krajina sa chystá na vojnu, ktorá sa blíži.

- 3.spev :
Černoboh, symbol diabla, sa hnevá na Svätopluka, že dal spáliť jeho modlu a vystupuje z pekla. Premení sa na kňaza a navádza ľud. Ten je však od Konštantína a Metoda poučený o pravom náboženstve, a tak ho vysmejú. Černoboh kuje pomstu.

- 4.spev :
Černoboh prichádza na Devín k Slavomírovi a berie na seba Rastislavovu podobu. Vo sne mu vykresluje, aká hrôza ho čaká, keď sa dostane Svätopluk na trón. Černoboh taktiež zvolá svojich druhov a burcujú pohanských Slovanov k hnevu a zlosti, len čo vypukne vojna.

- 5.spev :
Ľudomír sa vracia domov. Slavomír mu povie, čo mu vyjavil Rastislav vo sne. Všetci si myslia, že Svätopluk tiahne proti nim a chcú s ním ísť do vojny. Ľud sa tiež dvíha a spoločne tiahnu...

- 6.spev :
V tomto speve je báj o príchode Slovanov do Európy, ich zvyky a spôsob života.

- 7.spev :
Karolman dáva Svätoplukovi osobitne pre neho ukovanú výzbroj. Svätopluk ide za vojskom. Povzbudzuje vojakov k udatnosti.

- 8.spev :
Černoboh vidí, že vojsko sa blíži k Devínu, a tak burcuje svojich druhov, aby im prekážku postavili - čo sa aj stane. Svätopluk tiahne s Nemcami. Vojská bojujú. Svätopluk nenápadne vezme polovicu svojho vojska a napadne Slovákov zboku, čo nečakali. Slováci sa vystrašení utiahnu na Devín.

- 9.spev :
Svätopluk je s Nemcami, lebo nemal na výber - inak by bol zostal v žalári do smrti. Prichádza sám za Slavimírom na Devín a chce, aby ho vyhlásili za kráľa. Odmietajú, že radšej všetci umrú. Svätopluk im vykresľuje svoju ťažkú situáciu. Všeslav nakoniec navrhne, že nech sa Svätopluk opäť vráti k Slovanom a stane sa kráľom. Všetci súhlasia. Rozzúrení Nemci tiahnu na Devín.

- 10.spev :
Autor vykresľuje boje na Devíne. Slováci sú odvážni, Nemci nakoniec prehrávajú a tiahnu naspäť. Britwald, ich veliteľ, je nazlostený a vracia sa do tábora.

- 11.spev :
Černoboh vyčíňa, a tak Konštantín prosí Boha, aby ho zastavil, do pekla poslal. Boh pomôže - zošle Michala. Svätopluk vyšle zvedov k Nemcom, aby vedel ich plány. Tí sa vracajú s tým, že Nemci ležia v stanoch a na boj pripravení zavčas rána majú vytiahnuť na bojisko.

- 12.spev :
Ešte ani slnko nevyšlo, už sa vojská stretávajú a tvrdo bojujú. Padlí sú na oboch stranách. Svätoplukove vojsko začína vyhrávať, a tak Britwald vyzve na súboj samotného Svätopluka. Bojujú spolu, až nakoniec Svätopluk Britwalda porazí. Svätopluk neskôr zakladá veľké kráľovstvo Slovákov.

Kompozícia:
12 nepomenovaných spevov, na začiatku každého je obsah. Bernolákovčina, inverzia, veľká epická šírka. Rozsiahly a podrobný dej. Autor využíva propozíciu - naznačenie deja.

4.1. Slovenský barok

Slovenský barok

nepriaznivé spoločenské podmienky:
o upevňovanie feudalizmu - narastajúci hospodársky a spoločenský úpadok, sociálny útlak
o turecké vpády a protihabsburské povstania
o protestantská, najmä evanjelická reformácia a katolícka protireformácia - tento náboženský boj
priniesol i pozitívum, a to rozvoj kultúry a školstva, t.j. aj literatúry + záujem o slovenské dejiny
a úcta k slovenskému jazyku
delenie slovenskej barokovej literatúry:
o náboženská - žánre: modlitby, kázne, duchovné básne, náboženské polemiky, školské hry
katolícka
evanjelická

o svetská
• šl'achtická á meštiacka - príležitostné, ľúbostné, zábavné básne, didakticko-reflexívne
(mravoučné) básne; próza memoárová, cestopisná, popularizačná, vedecká,
národnoobranná; v ,jazyku vedy" -latinčina, nemčina
• l'udová - sociálna piesne, zbojnícke, jánošíkovské, vojenské, regrútske piesne,
v slovakizovanej češtine a v nárečovom jazyku



Náboženská baroková poézia
prvý tlačený katolícky spevník Cantus catholici - Písne katholické (jezuita Benedikt Szčllôsi, rodák z Rybníka nad Hronom)

evanjelický spevník Cithara sanctorum - Písné duchovní staré i nové (Juraj Tranovský)



Svetská baroková poézia - didakticko-reflexívna (mravoučná)

Peter Benický - Slovenské verše (člen zemianstva, evanjelik; k svojim poddaným mal dobrý vzťah)

o v slovakizovanej češtine; hovorí o ľudských chybách a prednostiach, uvažuje nad vrtkavosťou
šťastia, odsudzuje skorumpovateľnosť úradníkov, vyzdvihuje vzdelanie, odporúča pracovitosť,
ironizuje pretvárku, povyšuje sedliakov, smeje sa zo zbabelosti šľachticov
Hugolín Gavlovíč - Valaská škola - mravúv stodola (člen františkánskej rehole)

o vyše 1200 básní - mravných ponaučení; čerpal zo životnej múdrosti a skúsenosti pastierov;
pranieruje opilstvo, kritizuje pánov a boháčov, vyzdvihuje význam vzdelania, vyslovuje odpor
k vojne, vyzýva k viere v Boha; písal slovakizovanou češtinou; využíva aj anekdotickosť



Svetská baroková próza - memoáre, cestopisy = itineráre, denníky
znaky: dokumentárnosť, poučnosť, náboženská agitačnosť ,(občas) zábavnosť

Štefan Pilárik - Los Pilárika Štepána- o jeho tureckom zajatí

Ján Simonides - Väzenie, vyslobodenie a putovanie - pre evanjelickú vieru bol nútený pochodovať na galeje do Neapola

Daniel Krman - Itinerarium - skúsenosti z ciest po Európe

Móric August Beňovský - Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského



Baroková vedecká literatúra - odborná próza
Matej Bel - polyhistor; "veľká ozdoba Uhorska", rodák z Očovej
o Hístoricko - zemepisná vedomost' o novom Uhorsku (v spolupráci s kartografom Samuelom
Mikovínim, v latinčine) - encyklopedické dielo; opisuje uhorské stolice



Baroková popularizačná literatúra - chvály a obrany slovenského národa
Daniel Sinapius - Horčička - zbierka prísloví Nový trh latinsko-slovenský

Ján Baltazár Magin - Ostne ... alebo Obrana - odpoveď na spis maďarského profesora Bencsika, ktorý znevážil minulosť i prítomnosť Slovákov a Slovanov

4. Barok

Barok

posledné obdobie stredovekej literatúry (po humanizme a renesancii, pred klasicizmom)
svetový barok: 16. - 18. storočie
slovenský barok: 1650 - 1780
spoločenské a politické podmienky:
o feudalizmus a kresťanstvo
o súperenie panovníckych rodov o moc (30-ročná vojna)
o turecké vpády
o živelné pohromy (choroby, cholerové a morové epidémie)
o náboženské spory katolíkov a protestantov (reformácia a protireformácia)
o silný sociálny útlak
"Vanitas vanitatum" = "Márnost' nad márnost''': latinské heslo, ktoré vystihuje atmosféru doby:
o v ľuďoch: beznádejnosť a pesimizmus
o strata renesančnej dôvery v pozemské hodnoty, návrat v transcendentálnosť
o ťaživá atmosféra doby, strach zo smrti, ale aj vzrušenie z toho, čo si ešte môžu na zemi užiť -
v literárnej tvorbe sa to prejavilo ako:
• prehnaná dekoratívnost' (špan. slovo barocco = perla nepravidelného tvraru)
• pompéznosť (nádhera)
• patetickost' (nadnesenosť) - všetko s cieľom zapôsobiť na zmysly človeka
barokové antitézy:
o túžba po večnom živote - strach zo smrti
o nádej na vykúpenie - hrôza z večného zatratenia
o protiklady v literárnom. štýle:
• vysoký, pompézny štýl (= gongorizmus, podľa španielskeho barokového spisovateľa
menom Luis de Góngora) - zložité básnické figúry trópy
• nízky, jednoduchý ľudový štýl



Svetový barok - prehľad autorov a tvorby
Torquato Tasso (tal.) - Oslobodený Jeruzalem - epos o prvej križiackej výprave

John Milton (angl.) - duchovné eposy: Stratený raj; Raj znovu nájdený; písal aj o slobodnej demokracii a mnoho pedagogických spisov

Luis de Góngora (špan.) - "gongorizmus" - vysoký štýl plný zložitej obraznosti, symboliky, učenosti _ a rôznych komplikovaných efektov

Hans Christoffel von Grimmelshausen (nem.) - román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus -
o naivnom chlapcovi, ktorý sa počas 30-ročnej vojny stane vojakom, žije dobrodružne, nakoniec ochorie a znovu sa vracia k Bohu ako pustovník: na opustenom ostrove

Jan Amos Komenský (čes.)
- pansofista = vševed; písal v latinčine
nábožensko-filozofické dielo Labyrint sveta a ráj srdce
- pedagogické spisy Didactica magna (Veľká didaktika)
- učebnice: Brána jazykov otvorená, Svet v obrazoch, Informatórium školy materské

3. Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia:
Je to nové myšlienkové, spoločenské, kultúrne a umelecké hnutie. Cieľom je obrodenie človeka v duchu antických ideálov, znovuzrodenie antiky. Vzniká v Taliansku
Tento názor súvisí s:
1. Rozvoj meštiactva a rodiacej sa buržoázie.
2. Zámorské objavy
3. Rozličné vynálezy (kompas, strelné zbrane, kníhtlač)
4. Heliocentrický názor (M. Kopernik, G. Galilei)

Znaky: odmietanie hlbokej stredovekej náboženskej ideológie, obrátenie človeka k ľudskému, svetskému, pozemskému životu. Do popredia sa dostáva právo človeka na plné, prirodzené a radostné prežívanie života, láska ku kráse a prírode.
Racionalizmus – rozumové chápanie a úcta k rozumu
Senzualizmus – uznávanie zmyslového poznania
Individualizmus – zdôrazňovanie významu jednotlivca

a) Humanistická literatúra: silné napodobňovanie antických diel v obsahu aj vo forme, používa sa ešte latinčina, neskôr národné jazyky. Literatúra sa obmedzuje na školské a národné knihy a vyznačuje sa zložitou poetikou.
b) Renesančná literatúra: od študovania antiky sa dostávajú autori k zobrazovaniu radostného, zmyslového, prirodzeného života. Používajú sa len národné jazyky. Literatúra má národnejší charakter a má jednoduchšiu poetiku.

Talianska literatúra: najväčší rozvoj v 14. až 16. storočí. DANTE ALIGHIERI napísal veľkú epickú báseň Božská komédia. Delí sa na tri časti: Peklo, Očistec, Raj.
Peklom a Očistcom ho sprevádza Vergílius, Rajom ho sprevádza milovaná Beatrice
Vergílius je symbol pozemského poznania a vedomia, Beatrice je symbolom nadpozemskej dokonalosti. Do pekla umiestnil všetkých bohatých, dokonca aj kráľov a pápežov. Do raja umiestňuje vlastencov, ktorí statočne bojovali za pravdu.
GIOVANNI BOCCACIO – patrí k zakladateľom talianskej renesančnej prózy. Dekameron: obsahuje 100 noviel, ktoré si vyrozpráva za 10 dní 10 mladých ľudí, ktorí ušli pred morom z Florencie. Autor tu zdôrazňuje mnohé ľudské vlastnosti (kladné i záporné), všetko zobrazuje so zhovievavým úsmevom, niekedy zachádza až do satiry a irónie.
FRANCESCO PETRARCA: Sonety pre Lauru.
NICCOLÓ MACHIAVELLI: Vladár, Mandragora.


Francúzska literatúra:
FRANCOIS VILLON : Malý testament, Veľký testament.
FRANCOIS RABELAIS : Gargantua a Pentagruel.


Španielska literatúra: k populárnym žánrom patrila komédia, jej zakladateľom bol LOPE DE VEGA(Ovčí prameň), vo svojich komédiách kritizoval súčasnosť.( Učiteľ tanca )
MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA: jeho vrcholné dielo je Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha: zámerom bolo zosmiešniť rytierske romány a kritika španielskej feudálnej spoločnosti. Hlavnou postavou je Don Quijote, potulný a pomätený rytier. Pomocou neho autor odkrýva obraz upadajúcej španielskej monarchie. Jeho protikladom je Sancho Panza, je to sedliak, sprevádza Don Quijota, predstaviteľ prostého ľudu, ktorý uvažuje reálne.


Anglická literatúra: najvýznamnejšou postavou bol WILLIAM SHAKESPEARE.
Jeho divadelné hry sa delia na:
a) Komédie: Hrdinovia bojujú o svoje osobné šťastie, ukazujú sa prirodzené vzťahy medzi ľuďmi.
Diela: Skrotenie zlej ženy, Sen noci Svätojánskej, Benátsky kupec, Veselé panie z Windsoru, Komédia plná omylov, Mnoho kriku pre nič.

b) Tragédie: Zobrazujú konflikty čistej ľudskosti, dobra s podlosťou a zlom.
Diela: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear.

c) Historické drámy: Henrich VI., Richard III:

Rómeo a Júlia: Ide o tragédiu dvoch mladých ľudí, ktorí pochádzajú z rozvadených rodín (Montekovcov a Capuletovcov), ktoré sa nenávidia a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obetami svojich detí..

Hamlet: je to tragédia. Ústredná postava je syn dánskeho kráľa, Hamlet, ktorý sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil jeho vlastný brat – Claudius, aby sa zmocnil vlády a vzal si za ženu kráľovu manželku. Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní, popri vinníkoch zomierajú aj nevinní.

GEOFFREY CHAUCER: Canterburské poviedky.

Slovenská literatúra: spoločenské pomery: turecké vpády, protireformačné boje, založenie Academie Istropolitana, vznik kníhtlačiarne v Prešove. V školstve sa používa latinčina, čeština sa používa ako náboženský jazyk
Literárny humanizmus: JAKUB JAKOBEUS: písal v latinčine. Napísal epicko-reflexívnu báseň:
Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa: úcta k slávnej minulosti Slovákov.
Rôzne témy: historické piesne, ľúbostná poézia, duchovná poézia
Renesančná poézia: Píseň o modrom kameni, Divíně a Zvolene, Píseň o sigetském zámku
Renesančná dráma: PAVOL KYRMEZER: Komédia česká o bohatci a Lazarovi:
spracúva biblický námet. Komédia nová o vdově: biblický námet, ale je sociálne kritická. Poukazuje na nespravodlivosť, útlak, úžerníctvo, biedu, úplatkárstvo.
Rozvíja sa aj ústna ľudová slovesnosť (povesti, piesne, rozprávky).


Hamlet
Divadelná hra/dráma
Miesto deja/obdobie: Dánsko/ 12. storočie
Hlavné postavy:
• princ Hamlet (syn zosnulého a synovec terajšieho kráľa)
• Horatio (Hamletov priateľ)
• Claudius (dánsky kráľ )
• Polonius (hlavný kráľovský radca)
• Laertes (Poloniov syn)
• Ofélia (Poloniová dcéra)

O dráme Hamlet....
Dráma Hamlet patrí k najznámejším divadelným hrám na svete. Je to reprezentatívne dielo svojho obdobia. Dej Hamleta je založený na motíve vraždy a pomsty. Odohráva sa na hrade Elsinor v Dánsku. Spočiatku je hra osobnou tragédiou princa Hamleta, lebo trpí pocitom nespravodlivosti. Hamlet je tragédia v piatich dejstvách.

Hlavná postava: Hamlet
Hamlet má veľmi zložitú a osobitú povahu. Je to intelektuál, melancholik, burič, váhavec, pomstiteľ, maniak, hrdina kladný i záporný, možno tiež schizofrenik. Často sa aj on sám takto nazýva. Jedno je však isté. Je to muž myšlienky, ktorý sa pod tlakom okolností musí zmeniť na muža činu.

Prvé dejstvo...
Hviezdnatá noc, chladno. Na hradbách hradu Elsinor sa prechádzajú stráže. Francisco s Bernardom sa striedajú. Prichádza Horatio a Marcellus. Zaujímajú sa, či aj dnešnú noc sa zjavila „tá vec“, duch od hlavy po päty odetý v pancieri a v ruke zviera maršalskú paličku. Na zjavenie nečakajú dlho. Horatio sa odváži spýtať „kto je?“. No Duch bez slova zmizne. Myslí si, že upozorňuje na nebezpečenstvo ktoré hrozí štátu. Duch sa zjavuje ešte raz, no vzápätí mizne. Ráno. Do poradnej siene vstupuje dánsky kráľ Claudius, kráľovná Gertrúda, Polonius, Laertes, Valtemand, Cornilius a kráľovskí radcovia. Všetci sú odetí v pestrých odevoch akoby prichádzali z korunovácie. Posledný vstupuje Hamlet, odetí v čiernom so sklopenými očami. Kráľ Gertúdu pojíma za manželku. Hamletovi sa to nepáči, pripomína matke ako ju otec ľúbil, „veď ani vánok nesmel ofúknuť jej tvár“. Všetci sa rozchádzajú. Horatio sa prihovára Hamletovi. Hovorí mu o Duchovi, o jeho podobe na zosnulého kráľa. Hamlet sa rozhodne stráviť noc na hradbách. Izba v Poloniovom dome. Vstupuje syn Laertes a dcéra Ofélia. Neskôr prichádza Polonius. Požehnáva synovi a dáva mu dobré rady na cestu do Francúzka. Ofélia sa zveruje o Hamletovej náklonnosti k nej. Otcovi sa to nepozdáva. Radí jej, aby išla vlastnou cestou. Plošina na baštách. Na veži odbíja dvanásť hodín. Hamlet stojí spolu s Horatiom a Marcellom na hradbách. Zjavuje sa Duch. Hamlet sa mu prihovára. Duch mu naznačuje, aby šiel za ním. Otvorené priestranstvo na úpätí hradného múru. Duch sa mu prihovára slovami: „Čuj, už sa blíži zas čas, keď do mučivých sírnych plameňov sa musím odobrať. Mňa neľutuj, lež dobre počúvaj čo ti vyjaviť chcem. Musíš pomstiť to, čo počuješ. Ak si mal kedy svojho otca rád, pomsti tú hnusnú bezohľadnú vraždu.“ Hamlet, prekvapený správou sa chce dozvedieť viac. Duch mu vyrozpráva pravdu. „Medzi ľuďmi sa povráva, že ma usmrtil had, keď som odpočíval v záhrade a zaspal. Ale pravda je taká, že vlastný brat, kráľ Claudius, nalial mi do uší jed, ktorý ma usmrtil. Pomsti túto bratovraždu, no proti matke nič nepodnikaj. Nechaj ju –tŕňom a nebu, čo jej v hrudi vyrástli a jednostaj ju bodajú-. Duch mizne.

Druhé dejstvo...
Prijímacia dvorana na hrade. Vstupuje kráľ, kráľovná, Rosencrantz, Guildenstern a sprievod. Radia sa ako pomôcť Hamletovi. Začal sa správať ako šialený, niečo mu zatemňuje myseľ. Polonius porozprával, ako sa správa k jeho dcére Ofélii. Polonius tiež priniesol Hamletovi listy, ktoré jej písal. Pochválil sa ako zakázal Ofélii sa s ním stretávať. Vchádza Hamlet ostatní odchádzajú. Pristupuje k Poloniovi a rozpráva sa s ním. Hamletove reči sú zmätené, naráža na nečestnosť, chamtivosť a intrigy. Tvrdí, že Dánsko je väzenie. Polonius sa pri rozhovore stále viac presviedča o Hamletovej šialenosti. Do hradu prichádzajú potulný herci. Hamlet ich privíta a požiada, aby zahrali obecenstvu hru Gonzagovo zavraždenie, no so zmenou deja, obsahu a slov. Hra tak naznačuje vraždu jeho otca, ktorú spáchal Claudius.

Tretie dejstvo...
Predsieň pred prijímacou dvoranou. Vstúpi kráľ a Polonius. Za nimi ide Ofélia. Keďže ešte nezistili dôvod Hamletovho šialenstva, dohodnú sa, že ho vyskúšajú. Všetci sa skryjú za záves, iba Ofélia sa ostáva modliť. Do predsiene vstupuje Hamlet a vraví:„Byť, a či nebyť – kto mi odpovie,čo šľachtí ducha viac: či trpne znášaťstrely a šípy zlostnej Šťasteny,či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho zdolať?“ Ofélia vstane z kľačadla a prihovára sa mu. Hamlet si pripomenie, že ide o úskok. Pýta sa jej:„Si počestná?, si krásna?“Ofélia nerozumie, no Hamlet pokračuje:„Ak si počestná a krásna, musíš si dávať pozor,aby sa ti počestnosť nedostala do rozporu s krásou.“Ofélia:„Môže mať krása lepšiu spoločníčku, ako jepočestnosť, princ?“Hamlet:„To sotva, lebo skôr krása z počestnosti urobí kupliarku, než počestnosť pretvorí krásu na svoj obraz.“Hamlet sa Ofélii neustále vysmieva, uráža jej cnosti a posiela ju do kláštora. Potom odchádza. Ofélia si kľakne a opäť sa modlí. Spoza závesu sa prikradnú kráľ a Polonius. Rozhodnú sa poslať ho preč z kráľovstva- do Anglicka. Veľká sieň na hrade. Miestnosť je pripravená na predstavenie. Hamlet upozorní hercov aby si dali záležať na výstupe. Horatia poverí sledovaním kráľa počas deja. Chce si byť istý, že je to vrah. Hamlet si ľahne k Oféliinym nohám. Herci zahrali divadlo presne tak, ako si to princ želal. Horatio dáva Hamletovi za pravdu. Kráľ sa po predstavení odoberie do svojej komnaty. Predsieň s kľačadlom. Kráľ sa prechádza sem a ta. Po chvíli si kľakne. Hamlet vstúpi do dvorany; keď zbadá kráľa zastaví sa. Približuje sa k nemu. Vytasí meč, no váha. Nechce byť vrahom. Zasunie meč späť do pošvy. Kráľovnina komnata. V izbe je Gertrúda a Polonius. Dohodli sa, že Polonius sa schová za záves a vypočuje si jej rozhovor so synom. Hamlet čoskoro prichádza. Chce sa s matkou porozprávať, no tá mu nerozumie. Myslí si, že ju chce zavraždiť. Zvolá o pomoc. Záves sa pohne, Hamlet chytí meč a bodne cez záves. K jeho nohám spadne mŕtvy Polonius. Kráľovná mu vraví:„Aký to nerozvážny, hnusný čin.“Hamlet“„Tak ako zabiť kráľa, milá mať,a jeho brata za muža si vziať.“Matka nechápala a tak jej Hamlet povedal pravdu, čo mu povedal Duch. Neverila mu. Označuje ho za blázna. Hamlet ju stále presviedča. Potom vezme mŕtveho Polonia a odíde. Kráľovná so vzlykotom sa hodí na posteľ.

Štvrté dejstvo...
Gertrúda povie Claudiovi čoho sa Hamlet dopustil. Kráľ rozkáže, nech Rosencrantz a Guildenstern nájdu Poloniovo telo a uložia ho do kaplnky.S kráľovnou zvolávajú radu, aby rozšírili túto správu. Hamlet záhadne vysvetľoval kam mŕtve telo uložil. Vraví:„Tá mŕtvola je tam, kde je kráľ, ale kráľ nie jetam, kde je mŕtvola. Kráľ je vec – Vec ničomná.“ Kráľ si nechá Hamleta zavolať. Povie mu, nech si zbalí veci. Ešte dnes večer ho dovezú do prístavu a on odíde do Anglicka. Hamlet mu poďakuje. Kráľ sa ho pýta prečo ďakuje, keď pozná ich zámery.Hamlet:„Vidím cheruba, ktorý ich vidí. Nuž hor sado Anglicka.“Ukloní sa„Zbohom, milá matka!Kráľ:„Tvoj milujúci otec, Hamlet.“Hamlet:„Ba matka – otec a matka sú muž a žena, muža žena sú jedno telo, a teda matka.“Obráti sa k svojím strážcom.„Nuž hor´ sa do Anglicka.“Odchádzajú. Na hrad prichádza Laertes. Chce sám hovoriť s kráľom. Obviňuje ho z vraždy. Kráľ sa s ním porozpráva, všetko mu rozpovie, o Hamletovej šialenosti, vražde, ako ho poslali preč. Horatiovi odovzdajú moreplavci list. Píše Hamlet ako sa dostal na pirátsku loď čo ich prepadla. Káže mu, aby odovzdal listy kráľovi. V listoch pre kráľa Hamlet píše o svojom neočakávanom a čudnom návrate. Laertes sa dohodne s kráľom na pláne. Vyzve tak Hamleta na súboj, aby mu dal to, čo si podľa neho zaslúži – smrť. Aby sa však nestalo niečo nečakané, hrot kordu namočí do jedu. S plačom vstupuje do miestnosti kráľovná.„Žiaľ žiaľu stúpa, bože, na päty.Laertes, sestra sa ti utopila.Keď vence zo žihliav plietlana vŕbe, ktorá nad vodou sa skláňa.Zlomil sa zlostný konár a zrútilasa do plačúcich vĺn aj s kvetmi.“

Piate dejstvo...
Cintorín. Dvaja hrobári sa chystajú kopať hrob. Hamlet sa pri nich pristaví a dá sa s nimi do reči. Dozvie sa, že hrob kedysi patril jeho dvornému šašovi, teraz tu pochovávajú utopenú ženu. Na cintorín vchádza sprievod: v otvorenej truhle leží Oféliina mŕtvola, za ňou Laertes, kráľ, kráľovná, dvorania a kňaz v kamži a talári. Hamlet sa schová pod tis a všetko pozoruje. Laertes skočí do hrobu za Oféliou, Hamlet vystúpi z úkrytu, skočí za Laetom a zápasí s ním. Sluhovia ich roztrhnú a obaja vyjdú z hrobu. Chvíľu sa hádajú. Ukončia pohreb a odídu. Hradná dvorana. Hamlet sa rozpráva s Horatiom ako sa dostal späť domov. Vstúpi Osric, drobný dvoran čudáckeho zovňajšku. Odovzdáva Hamletovi odkaz od kráľa. Chváli, ba priam ospevuje Laertove kvality šermovania. Hovorí, že kráľ uzavrel vysokú stávku. Laertes vyzýva Hamleta na súboj, a ak by to bolo možné, hneď teraz. Hamlet súhlasí. Miestnosť pripravili na súboj. Všetci sa usadia. Zápas sa začne. Hamlet sa predtým ospravedlní súperovi slovami:„Čo vykonal soma čím som vzbúril vašu česť a citto – vyhlasujem – bolo šialenstvo.“Súboj sa začal. Kráľ naoko podporoval Hamleta. Matka si pripíja na jeho odvahu, no z pohára určeného pre Hamleta. Ten bol otrávený. Laertes s Hamletom ďalej bojujú. Otrávený kord prerazil Hamletov kryt a zľahka ho zraní. V súboji na blízko si vymenia kordy. Hamlet hlboko zraní Laerta. Obaja padnú. Laertes sa prizná, že otrávil kord. Kráľovná medzitým padla mŕtva na zem. Hamlet otráveným kordom prebodne kráľa. Donúti ho vypiť otrávené víno. Kráľ umiera. Laertes sa Hamletovi ospravedlní a obaja umrú. Vstúpi Fortinbras, anglický poslovia a ďalší. Keď to uvidí, prikáže sluhom, aby Hamleta vyniesli za smútočného pochodu. Potom zadunia salvy z diel. Koniec

2. Stredoveká literatúra

Stredoveká literatúra
(5 storočie n.l. – koniec 15 storočia)

Nastupuje v Európe po zániku Rímskej ríše, kedy sa vývoj antickej kultúry prerušil. Na východe pokračovala neprerušená literárna tradícia starých ázijských kultúr.

Charakter doby:

V stredoveku existovala feudálna spoločnosť, pričom výhradné postavenie v spoločnosti mala cirkev a šlachta. Pracovnou silou spoločnosti však bola najnižšia vrstva poddanstva.
Základnou ideológiou v Európe je kresťanstvo. Človek bol v stredoveku chápaný ako súčasť vyššieho poriadku, do ktorého nemá právo zasahovať. Meradlom všetkého bol Boh. Život človeka na Zemi je chápaný ako prechodné štádium, skutočné hodnoty a štastie nájde až v posmrtnom živote, ako to hlásala Biblia – transcendentálnosť (nadpozemskosť).
V arabskom svete sa rozvíja a expanduje ideológia islamu.

Heslo doby:
ORA ET LABORA ! (Modli sa a pracuj!)

Diferenciácia literatúry:
feudálna náboženská feudálna svetská mestská svetská

Žánre:
náboženská pieseň, motlit- eposy – hrdinské, rytierske, kronika, fablió (ver-
ba, žalm, legenda, hagio- lúbostná romanca... šované povied ky s
grafia (životopisy svätých), témou mesta)
mystérium (náboženské di-
vadlo), exemplum (príkla-
dy mravného života svä-
tých), hymna...

Znaky stredovekej literatúry:
- najvýznamnejší inšpiračný a tématický zdroj je Biblia
- dôležitosť formy pred obsahom a žánrový synkretizmus (miešanie lit. žánrov a druhov)
- anonymita – pôvodnosť diela nie je podstatná, autorov väčšinou nepoznáme, miesto a doba vzniku sa len odhaduje
- alegória (skrytý zmysel) a použivanie ustálených symbolov (čísla, zvieratá...)
- imitácia (napodobňovanie v obsahu i forme, hojná citácia), autori sa nesnažili o jedinečnosť
- parafrázovanie (obmienanie textov)
- topika (nezmenená parafráza a opakovanie sa stalo zaužívaným, topickým)
- do 12. storočia je literatúra písaná iba v rečiach, ktoré uznávala cirkev (latinčina, gréčtina, staroslovienčina)


Ideály hrdinu:

Rytier:
- najmä vo svetskej literatúre písanej v národných jazykoch
- pobožný a oddaný človek
- ochota položiť svoj život za panovníka
- kódex rytiera – čestnosť a galantnosť

Svätec:
- hrdina náboženskej literatúry písanej prevažne po latinsky
- hlboko veriaci a oddaný Bohu
- asketický nemajetný spôsob života
- po smrti často koná zázraky


Európske literatúry:
Francúzska - Pieseň o Rolandovi – hrdinský epos
Tristan a Izolda – ľudová povesť
Anglická - Beowulf – staroanglický epos
Španielska - Pieseň o Cidovi – hrdinský epos
Nemecká - Pieseň o Nibelungoch – hrdinský verš. epos
Ruská - Slovo o pluku Igorovom – staroruský epos
Česká - Kronika česká – kronika o dejinách českých krajín


Zaujímavosti:
- hrdinské eposy, básne a iné boli často šírené ľudovými spevákmi – vo Francúzsku to boli trubadúri, v Nemecku minnesängri, v slovanských krajoch igrici
- v 10.-16. storočí boli najčastejším útvarom staroruskej literatúry byliny
- v umení prevládal gotický smer a románsky štýl
- v 15. storočí po objave kníhtlače sa prvotlače označovali ako inkunábuly



Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500)

Veľkomoravské obdobie
(približne do roku 1000):
- misijná činnosť solúnskych bratov Konštantína/Cyrila (Filozofa) a Metoda od roku 863
- vypracovanie najstaršieho lit. slovanského jazyka staroslovienčiny a zároveň jeho šírenie na našom a okolitom území – zásluha týchto bratov
- vzniká aj prvé písmo hlaholika a neskôr je prepracované ich žiakmi na cyriliku
- obhajoba slovanského jazyka pred „trojjazyčníkmi“, ktorí v tej dobre považovali za liturgický jazyk iba latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu
- literatúra sa diferencuje na pôvodnú a prekladovú


Konštantín a Metod preložili:
omšovú knihu – misál, evanjeliá z Nového zákona, modlitebnú knihu – breviár, zbierku žalmov – žalmár, spevník, občiansky zákonník a časti Starého zákona

Pôvodnú literatúru tvoria diela:
Konštantín – Proglas

Charakter diela: Najstaršia slovanská báseň – hymnus, veršovaný predspev k staroslovienskemu svätému Evanjeliu

Obsah diela: Chválospev a obhajoba slovanskej knižnej vzdelanosti ako aj obhajoba práva Slovanov na vlastný jazyk – na možnosť počúvať slová kresťanskej náuky vo svojom jazyku, ako aj schopnosť osvojiť si písmená, teda gramotnosť.

Znaky diela:
- viazanosť na biblické a kresťanské motívy
- synkretizmus – je napísaná obrazným štýlom, popretkávaná citáciami
- citácie z Biblie
- aliterácia a anafora
- alegorické vyjadrovanie

Moravsko-panónské legendy – (Legenda - epický žáner s náboženskou tematikou. Obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými prvkami a motívmi. Opisovala reálnu historickú udalosť, ktorá obsahuje jednu vec nie celkom realistickú)


Gorazd – Život sv. Metoda

Charakter diela: Nie je to legenda v pravom slova zmysle, pretože je krátka, epická, vecná a má málo legendových čŕt a niet v nej prvkov zázračnosti

Obsah diela: Autor opisuje Metodove účinkovanie na Veľkej Morave, jeho útrapy, životné skúsenosti až napokon jeho smrť, blahoslavenú tisíckami Slovanov, ktorého si nesmierne vážili.

Znaky diela:
- autor sa pridržiava konkrétnych faktov
- dielo obsahovalo historické dokumenty a faktografické materiály
- má básnicky záver – vzývanie Metoda


Kliment – Život sv. Konštantína

Charakter diela: Legenda skladajúca sa z 18 kapitol, podobne ako dielo Gorazdove nejde jednoznačne o legendu.

Obsah diela: Autor sa sústredil na vykreslenie jeho detstva, štúdia, činnosti, múdrosti. Vyzdvyhoval jeho nadanie a odboj voči trojjazyčníkom. V diele zachýtáva aj spoločenskú situáciu na Veľkej Morave.

Znaky diela:
- dielo obsahuje veľa životopisných faktov
- autor vyzdvihuje hlavne jeho racionálne schopnosti, neidealizuje ho ako svätca, zázraky a vnuknurtia sú len ojedinelé
- dielo je písané vznešeným rétorickým štýlom (synkretizmus)
- dielo obsahuje biblické citácie, číselnú symboliku, rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, podobenstvá, idealistickú charakteristiku postáv a dramatické dialógy – mnohé zo znakov stredovekej kresť. literatúry



Obdobie po roku 1000:

- zánik Veľkej Moravy a príchod maďarských kmeňov, preberajú kultúrne hodnoty od Slovanov
- Slovensko súčasťou Uhorska, kultúra naberá cirkevný ráz, literárnym jazykom sa stáva latinčina alebo slovakizovaná čeština
- významné strediská kultúry sú kláštori, mestské domy a univerzity
- vývoj slovenskej lit. brzdí feudálna rozdrobenosť krajiny

Písané v latinčine:

Maurus – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi

Jednoduchý rozprávačský štýl s prostriedkami a znakmi stredovekej lit. – symbolika čísel, dvojčlenná slovná kumulácia a kontrastné obrazy. Je plná zázrakov, hlavný hrdinovia konajú nadprirodzené činy a sú príkladmi asketického života.

Legendy o sv. Štefanovi

Dielo o úsilí o upevnení kresťanstva v Uhorsku, zároveň vykreslujú boje s maďarskými kniežatami.

Písané v slovakizovanej češtine:

- ovplyvnené živými stykmi Slovenska s českými krajinami

Diela:

Žilinská mestská kniha (mestská kronika)
Vitaj, milý Spasiteľu (hymnická pieseň) a iné

Ero ‚Chabarček‘ Chabrecek

1.1. Antická dráma

Antická dráma

Vyvinula sa z lyricko-epických zborových piesní, na oslavu boha Dioníza (boh vína). Zborové piesne obsahovali epické rozprávanie, sprevádzané tancom. Prechod k dráme nastal, keď sa pred zbor postavila postava, ktorá dej predvádzala.
Veľký pokrok nastal zásluhou dramatika Aischyla, ktorý dosadil druhého herca a tak vznikol dialóg. Sofokles pridal tretieho herca. Hercami boli vždy iba muži, a každý herec stvárňoval viacero postáv.
Znaky antickej drámy:
Jednota deja, miesta a času.
Vnútorná kompozícia:
Expozícia - Kolízia – Kríza – Peripetia – Katastrofa
Konflikt:
Postoj jednotlivca k božským a ľudským zákonom. (Morálny)
Funkcia drámy:
Každá dráma mala vyvolať v divákovi katarziu – očistenie od zlých úmyslov, súcit a bázeň.
Úloha zboru v gréckej tragédii:
1. Vyvolával atmosféru
2. Vyjadroval city a nálady postáv
3. Objasňoval problémy



Sofokles -Antigona
Lit. druh: Dráma
Lit. žáner: Tragédia
Námet: Staroveké grécke mesto Téby v 5 stor. pred Kristom
Téma: Boj za zákony ochraňujúce základné ľudské práva, ktoré boli hrubo porušené.
Kompozícia: rozčlenenie na 5 dejstiev + epilóg
Konflikt: Postoj hlavných postáv k božským a ľudským zákonom.

Obsah:
Antigona, dcéra zosnulého kráľa Oidipa, sa zveruje svojej sestre Isméne so svojím smelým plánom: chce napriek príkazu kráľa Kreóna a hrozby smrti v prípade jeho porušenia pochovať brata Polyneika, ktorý bol vyhlásený za vlastizradcu a nechaný napospas zveri, zatiaľ čo jeho brat Eteoklos má byť pochovaný so všetkými poctami a posvätnými obradmi. Obidvaja pritom spáchali rovnaký zločin: v deň otcovej smrti sa navzájom prebodli kopijami. Antigona nabáda sestru, aby jej pomohla. A keďže Isména nemá toľko odvahy, aby porušila kráľov rozkaz, Antigona sa sama vydáva na cestu na bratovým telom a v noci ho tajne pochová. Pri práci ju však pristihne strážca a privádza ju pred kráľa Kreóna, aby pykala za svoj zločin. Kreón obviňuje zo spoluvinníctva aj Isménu a obe odsúdi na smrť. Haimón, kráľov syna zároveň aj Antigonin snúbenec, prehovára svojho otca, aby obidve ženy ušetril. Zároveň mu zvestuje, že všetci obyvatelia Téb tajne oslavujú Antigonu a jej čin. Lenže pyšný a hrdý Kreón je rozhodnutý nikým sa nedať ovplyvniť. Nakoniec však povolí a ušetrí Isménu. Jej sestra však bude zaživa pochovaná vo vlastnej hrobke.

Kreóna v deň popravy prichádza varovať veštec Teiresias pred veľkým nešťastím. Ak zabije Antigonu, bude musieť platiť jedným z vlastnej krvi. Kráľ veštcovi uverí a ponáhľa sa k hrobke, do ktorej nechal zavrieť nešťastnú dievčinu. Keď sluhovia hrobku otvoria, uzrú hrôzu: Antigona zaškrtená vlastným závojom, pri nej plačúci Haimón, ktorý sa rozhodol zomrieť so svojou nevestou zavrúc sa spolu s ňou do hrobky. Napokon, nahnevaný na otca i na seba, sa prebodne mečom. Kreón sa nešťastný vracia s telom svojho milovaného syna so paláca, kde nachádza mŕtvu manželku, ktorá sa dozvedela o smrti syna Haimóna a vo veľkom smútku a žiali si vzala život. Kráľ, otrasený sériou nešťastí, prizná svoju vinu a trpko ju oľutuje.

Charakteristika hlavných postáv:

Antigona: Dcéra Oidipa , mala rada obi dvoch svojich bratov rovnako a nechcela žiadneho uprednostňovať . Bola spravodlivá a mala pevnú vôľu bojovať za pravdu až do smrti . Pravda bola pre ňu dôležitejšia ako vlastný život .Svoj čin tvrdo obhajovala , pretože sa nebála trestu a obhajovala niečo čo bolo pre ňu a česť jej rodiny dôležité a bola to pravda.
Isména: Antigonina sestra , ktorá sa spočiatku bála ale neskôr obhajovala čin svojej sestry a bola pripravená zaňho pykať.
Kreón: Thébsky kráľ. Vyvyšoval svoje zákony nad božské. Keď ho upozornili na chybu ,nechcel si ju priznať a keď ju niekto napravil tak ho dal zatknúť. Nedával na nikoho rady. Tu sa prejavila jeho tvrdohlavosť a neústupnosť . Keď mu veštba vyveštila postih rodiny, neveril, presvedčil ho až rozhovor s Náčelníkom zboru.
Haimon: Syn Kreona a Eurydiky , snúbenec Antigony videl , že jeho otec robí chybu a neváhal mu to povedať. Tu sa prejavila jeho odvaha. Keď otec odmietol jeho názor pre nízky vek, nikdy nestratil nádej, až do chvíle keď uvidel Antigonu mŕtvu .
Teiresias: Slepý veštec , ktorého predpovede sa vždy vyplnili a ktorý prišiel varovať kráľa Kreona , lebo jeho čin si pobúril bohov . Slová volil veľmi rozvážne aby nepobúril kráľa .

1. Antická literatúra

Antická literatúra

• Staroveká grécka literatúra
• Staroveká rímska literatúra

Starovekí Gréci (a po nich Rimania) sú tvorcami 1. európskej literatúry.
Grécka literatúra je pôvodná a rímska je nepôvodná (napodobňuje grécku).

Gréci vytvorili všetky 3 základné druhy slovesného umenia:
1. epiku
2. lyriku
3. drámu
Inšpiračným zdrojom pre slovesné umenie bola:
• mytológia (bájoslovie)
• história

Veľká časť gréckej literatúry (aj rímskej) bola určená na verejné, masové potreby (slávnosti, bohoslužby, politické aj športové zhromaždenia).
Všetky takéto akcie (divadelné predstavenia, recitačné preteky, spevácke preteky) sa konali na amfiteátroch.

Všetky tieto kultúrne aktivity slobodného gréckeho občana vysoko povznášali a formovali jeho umelecký vkus, aby sa mohol priblížiť občianskemu ideálu a tím bola harmonická osobnosť žijúca v súlade s božskými a ľudskými zákonmi formovaná lyricky aj duchovne, čomu zodpovedá ideál kalokagatia.

Starovekí gréci sú tvorcami antickej filozofie, ktorá prešla veľkým vývojom v týchto stupňoch:
Prírodná filozofia - Tales (voda)
Anaximenes (vzduch)
Herakleitos (oheň)
Demokritos (atómy)
Klasické obdobie - Sokrates
Platón
Aristoteles
Helenistické obdobie- Epikuros
Zenón
Homér - bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea - najstarších pamiatok starogréckej mytológie




Antická literatúra rímska
Vznikla napodobňovaním gréckej literatúry, prebrala žánre a za najlepšie obdobie v dejinách rímskej literatúry považujeme Zlaté obdobie, čo bolo za vlády cisára Augusta.
V lyrike to boli:
• Quintus Horácius Flaccus
• Albius Tibullus
• Titus Lucrécius Carus

V epike to boli:
• Publius Vergíilius Maro
• Publius Ovídius Naso

Rozvíja sa historiografia (dejepisectvo):
• Gaius Julius Caesar
• Publius Cornelius Tacitus

Rozvíja sa Rečníctvo – Cicero

Rozvíja sa filozofia – Marcus Aurélius

Publius Vergilius Maro – najlepší rímsky básnik (poeta doctus = básnik učený). Venoval sa literatúre a roľníctvu. Žil na vidieku a obdiv k vidieckemu životu vyjadril v dielach Bucolica (pastierske idyly) a Georgica(roľnícke idyly). Vrcholné dielo jeho tvorby je epos Eneis.

Publius Ovídius Naso – druhý najvýznamnejší básnik. Básnik mesta obklopený v Ríme slávou a blahobytom. Jeho tvorba sa člení na :
• Ľúbostnú (lyrickú) poéziu – Umenie milovať, Lieky proti láske, ľúbostné spevy (Amóres) a Listy Heroín.
• Veršovaná epika s mytologickými námetmi – Metamorfózy (zveršoval viac ako 250 gréckych bájí a povestí, v ktorých je light motív premeny), Orfeus a Eurydika.
• Osobná a príležitostná lyrika napísaná vo vyhnanstve – Žalospevy, Listy z Pontu (Listy z Čierneho mora).

Quintus Horacius Flaccus – najväčší básnik príležitostnej poézie. Bol prívržencom epikurovskej filozofie hlásajúcej heslo Carpe diem (užívaj dňa). Napísal zbierky: Ódy, Satiry, Listy.

Epos – Veľká veršovaná epická forma, ktorá rozpráva o významných udalostiach v chronologickom slede vo viacerých dejových líniách. V hlavnej dejovej línii vystupujú hlavný hrdina (hrdinovia), ktorí sa vyznačujú mimoriadnymi vlastnosťami a konajú mimoriadne činy dôležité pre osud celého národa. Jednotlivé časti eposu sú epizódy. Tie retardujú (spomaľujú dej). Epizódami nadobúda dielo epickú šírku.
Kompozícia eposu: -Propozícia (krátke naznačenie deja)
-Invokácia (vzývanie múz)
-In medias res (priame vkročenie do deja)

Óda je oslavná pieseň alebo rozsiahla lyrická báseň. Najskôr bol tento útvar použitý v starovekej poézii a mal pevnú štruktúru. Oslavuje hrdinu, predmet, osobu, vlasť, múdrosť, lásku atď. Vyniká nadnesenosťou a pátosom, oslavným spôsobom sa vyjadruje o nejakej téme (radosť, mladosť, sloboda, príroda, národ alebo nejaká významná osoba). Patrí do reflexívnej alebo úvahovej lyriky.

Selanka alebo idyla je epická báseň stredného rozsahu, ktorej námetom je vidiecky, najmä pastiersky život. Obraz života je spravidla idealizovaný. Selanka má svoj pôvod v antickej literatúre (Teokritos)

Elégia je lyrický žáner, žalospev. Má pochmúrny charakter, je smutná, melancholická.
Spoločenská lyrika je to úvaha o citových problémoch, ale aj o udalostiach spoločnosti, v ktorej autor žije, pracuje a ktoré sa ho rovnako citovo dotýkajú.

Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á. Súbor mýtov sa nazýva mytológia či bájoslovie. Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom). Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy. Rozdeľujeme do niekoľkých skupín: 1. báje o pôvode neba a zeme, 2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov 3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení, 4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.

Bájka je veršovaná (básnická) alebo neveršovaná (prozaická) malá epická žánrová forma. Najčastejšie čerpá zo života zvierat, tie sú nositeľmi ľudských vlastností, obsahuje mravné poučenie, využíva inotaj a personifikáciu, satiru. Je to epický žáner, príbeh v ktorom vystupujú zvieratá alebo rastliny, prostredníctvom ich konania autor zosmiešňuje a kritizuje nepekné vlastnosti ľudí, cieľom bájky je podať mravné poučenie - ponaučenie alebo sa vysmiať zlému. Poučenie má na začiatku alebo na konci!!!

20, William Shakespeare

William is consideret to be the greatest dramatist all over the world.
He was born in Stratford upon Avon in 1564 as a son of a glove-maker.
He attended local grammar school.
At the age of 18 he married Ann Hathaway who was 8 years older (they have 2 daughters and one son who died when he was 11).
Later he went to London and joined a group of actors.
First he wrote and adapted older plays, after he started to write his own plays and he was very succesful.
Finally he bought the Globe Theatre in London.
After his son´s death he came back to Stratford.
He died on the same day (23 rd of April) as he was born in 1616.

WORK: 37 plays and number of sonnets

commedies: „As You Like Itt, „Much Ado About Nothing“,“ The Merry Wives of Windsor“, „The Merchant of Venice“, „The Two Gentlemen of Verona“,“ The Winter's Tale“, „The Taming of the Shrew“
tragedies: „Romeo and Juliet“, „Macbeth“, „Hamlet“, „King Lear“, „Othello“
history plays: „Henry V“, „Richard III“, „Julius Caesar“


Modal verbs with Past infinitive

☺ vyjadřují pravděpodobnost, jistotu, výčitek, pochybnost

He can´t have done it. – To nemohl udělat. (pochybnost)
Who could have done it. – Kdo to mohl udělat. (pochybnost menší)
He may have done it. – Asi to udělal. (možná)
He might have done it. – Mohl to udělat (ale neudělal – výčitka)
He must have done it. Určitě to udělal. (jistota)
He needn´t have done it. – Nemusel to udělat (ale udělal – zbytečnost)

(He didn´t have done it. – Nemusel to udělat – tudíž to neudělal)


Další zdroje o tomto tématu naleznete zde:
William Shakespeare
WILLIAM SHAKESPEARE (1564-1616)
William Shakespeare
Články na hledaný výraz "William Shakespeare" naleznete na bezuceni.cz

19, Holiday in the U.S.A.

19, Holiday in the U.S.A.

New Year´s celebration – big celebration, drink alcohol, meet with friends and relatives
the 3 rd Monday in January - Martin Luther King´s Day – he was a black clergyman
(duchovní) who fought for cival rigihts of black people. He was
killed in 1968.
the 3 rd Monday in February – Presidents´ Day – all former American presidents are
remember
Easter – Christians celebrate Christ´s death and his return to life (resurrection – zmrtvýchvstání)
2 nd Sunday in May – Mother´s Day – children give their mother small gifts or card
the 4 th Monday in May – Memorial Day – all people killed in all wars are remebered
the 4 th July – Independence Day – birthday of the USA (1776)
the 12 th October – Columbus Day – his arrival in Maerika (1492) is remembered
the 31 th October – Halloween – watching horror movies; people hanging sceleton, cadavers a
ghosts into the window and they expose pumpkin with candle
the 4 th Thursday in November – Thanksgiving Day – the first settler (Pilgrim Fathers – otcové
poutníci) are remembered (1620). A family holiday with roat
turkey and aplle or pumpkin pie
the 25 th December - Christmas – they decorated tree, baked sweet, gave gifts, hanging stocking
and lights (punčochy). Santa Claus is a popular mythological figure often
associated with bringing gifts at Christmas for children.
New Year´s Eve


Časové věty (Temporal Clauses)

☺ vedlejší věty uvozené časovými spojkami: when, after, before, as soon as
☺ budoucnost se po nich vyjadřuje přítomným časem: As soon as he comes I will call you (v hlavní větě budoucí čas zůstává)
☺ till, until – dokud ne (záporná spojka) – následující sloveso bude kladné
☺ např.: I will stay here till he comes. – Zůstanu tady dokud nepřijde.

18, The U.S.A. – History

18, The U.S.A. – History

About 1000 - first settlers were Vikings.
Till 1400 – the only inhabitants (jediní obyvatelé) native Indians (domorodí Indiáni).
12. October 1492 – Christopher Columbus arrived in America.
1607 – the first British colony – Jamestown (now Virginia).
1620 – first oversea settler – „Pilgrim Fathers“ came on the ship Mayflower.
During the 17 th century – a lof of colonies originated – Dutch, French, British....
4 th July 1776 – Declaration of Independence (most important day – birthday of the U.S.A.) – written mainly by Thomas Jefferson.
Civil War between the North and the South followed – it lasts about 60 years (boj o otroky).
1863 – Abraham Lincoln declared „Emancipation Resolution“ = slavery was abolished (otroctví bylo zrušeno).
After the Civil war – a great technological progress – the U.S.A. became the most powerfull state in the world. (They changed Great Britain).
24. October 1929 – stock market crash; „Great Depression“ followed
After the WW II. a long period of „Cold War“ with the Soviet Union started.
2 nd half of the 20 th century – marked with war conflicts – Corea, Vietnam, Irague etc.

Presidents: for example
1, George Washington – the first president of the U.S.A.; he was the president two times
3, Thomas Jefferson – he was the main author of Declaration of Independence
16, Abraham Lincoln – he was the president two times, he was killed in the theatre
26, Theodore Roosevelt – he is still the youngest president of the U.S.A.
35, John Fitzgerald Kennedy - very popular president, he was shot in 1963
40, Ronald Regan
43, George Walker Bush -
44, Barack Obama - he is the first African American to hold the office, before he was Senator
from Illinois


Věty podmínkové – If clauses

☺ vedlejší věty uvozené podmínkovými spojkami: if, providing a supposing (za předpokladu) in case that (v případě že), on condition that (za podmínky že)

3 typy podmínkového souvětí:
a) if = jestliže
☺ po if – budoucnost vyjádřená přítomným časem, v hlavní větě budoucí čas
☺ If I have time I will call you. – Jestliže budu mít čas, zavolám ti.

b) if = kdyby
☺ po if – minulý čas, v hlavní větě přítomný kondicionál
☺ If I had time I would call you. – Kdybych měl čas, zavolal bych ti.

c) neskutečná podmínka
☺ po if – předminulý čas, v hlavní větě minulý kondicionál
☺ If I had had time I would have called you. – Kdybych býval měl čas, býval bych ti zavolal.

17, London

17, London

The capitol of the United Kingdom.
The 9 th largest city in the world – more than 12 million people („Great London“)
Situated on the river Thames in south-east England.
Originally it was a Roman Settlement (osada).
In the 19 th century it was the largest city in the world and the most important economic and political centre.
London has hosted the Summer Olympics twice, in 1908 and 1948. In July 2005 London was chosen to host the Games in 2012, which will make it the first city in the world to host the Summer Olympics three times.

NOW
Economic, political and culture centre of Great Britain
3 airports (Heathrow is the busiest airport in the world for international traffic)
The London underground is the oldest in the world ( it has 11 lines, is 418 km long) and most expansive metro system in the world, dating from 1863.

PLACE OF INTEREST:

The most famous London churches – St. Paul´s Cathedral (barocue), and Westminster Cathedral (gothic).
A great number of parks in London – Hyde Park, St. James´ Park, Green Park.
Most famous shopping centres is Oxford Street and Picadilly Circus.

THE TOWER – was built in the 11th century, it was a royal palace, after prison and now it´s a
museum
TOWER BRIDGE – one of the most famous symbols of London, it opens in the middle for
chips to go throw
THE BRITISH MUSEUM – the largest museum in the world
BUCKINGHAM PALACE – the residence of the Queen
THE HOUSE OF PARLIAMENT – neogothic style
WHITEHALL – the street with govermental offices
DOWNING STREET No. 10 – the official residence of the Prime Minister


Vazba předmětu s infinitivem

☺ po slovesech vyjadřující přání, rozkaz... – He ordered us to come.
☺ po slovesech smyslového vnímání (see, hear...) a let + make (ve významu přimět, přinutit), po nich se píše infinitiv bez „to“ – I saw him come. a He made us do it.

Vazba podmětu s infinitivem

☺ zejména po slovesech „seen“ a „appear“ – It seems that he is ill He seems to be ill.
☺ ve spojeních: it is said – říká se, it is known – ví se
He is said to be rich. a They are known to live in Prague.

16, Holidays in the UK

16, Holidays in the UK

New Year´s celebration - big celebration, drink alcohol, meet with friends and relatives
14th February - St. Valentine - people in love send each other Valentine cards and small gifts
Easter - we decorated eggs, Christains celebrate Christ´s death and his return to life (ressurection).
2nd Sunday in May - Mother´s Day - children give their mother small gifts or cards
In June – official celebrations of Queen´s birthday (she was born in April but because of bad spring weather it´s celebrated later).
31st of October - Halloween – the eve of all saints day, the night of fun and games, children wear funny or strange costumes, knock at neighbour´s doors, say „Trick or Treat“ and get some sweets or small money.
11th of November - Remembrance Day – those who were Miller in wars are remembered
25th December - Christmas Day (the main day) – in the morning children open their presents, at noon have family traditional dinner (roast turkey and Christmas pudding).
26 th December – Boxing Day – in the past people give thein servants gifts or money in boxes
New Year´s Eve - big celebration, drink alcohol...


Nepravidelná slovesa – Irregular Verbs

☺ slovesa, která netvoří minulý čas a trpné příčestí, ale mají své vlastní tvary
3 typy:
a) 3 různé tvary: write – wrote – written
b) 2 různé tvary: come – came – come
c) stejný tvar: put – put - put