Európsky klasicizmus
Klasicizmus je umelecký smer v 17., 18. a včasnom 19. storočí, ktorý rozvíjal
Vznikol v 17. storočí, uplatnil sa v Taliansku a vo Francúzsku, v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmklasické umenie antiky a renesancie, najmä kompozičné a výrazové zásady.us Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku.
Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachticov a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicizmus súvisel s racionalizmom novým filozofickým videním sveta, ktoré podnietilo slobodné myslenie a rozvoj vied.
Rozum a racionálne hodnotenie vecí sa stáva aj základom názorov na umenie. Tento sloh je charakteristický normovanou krásou, pričom vzorom dokonalosti bolo antické a renesančné umenie.
Znaky klasicizmu:
•Vracia sa k antickým ideálom – nadčasové zobrazenie človeka a prírody. Napodobovanie prírody je nemenné.
•Má pevné normy pre umenie (pravidlá ako písať) – silná absolutistická moc vtlačila tvorbe jednotný ráz. Chápanie rozumu a prírody sa často prispôsobovalo potrebám dvornej spoločnosti.
•Požadoval rozumový poriadok, lásku videl v pravde a pravdu v zobrazení prírody
•Klasicizmus sa rozdeľoval na vysoké a nízke žánre. Vysoké (óda, elégia, epos, tragédia) spracovali vznešené námety. Zobrazovali život vyšších vrstiev (vládcovia, veľmoži). Námety pochádzali z antických dejín. Nízke (bájka, satira, komédia) mali námety zo života nižších vrstiev (meštianstvo) zo súčasnosti.
•Dodržiavala sa jednotka času (príbeh sa odohral za 24hod.), jednota miesta (príbeh sa odohral na 1 mieste) a jednota deja (nesmel mať vedľajšie motívy zameranie na jeden dej)
•Myslenie sa oslobodzuje od náboženského myslenia vďaka racionalizmu
•Postavy nemajú jednotlivé. črty, ktorými sa ľudia odlišujú, ale sa vytvárajú všeobecné črty – typy postáv (Cid – statočný, Harpagon – lakomec). A má konflikt medzi citom a povinnosťou, povinnosť víťazí.
•Využívanie časomerného veršovaného systému (prozódia)
•Využíva sa viazaná a neviazaná reč
Znaky drámy- má záväznú kompozíciu: úvodná časť – expozícia, zauzľovanie deja – kolízia, vyvrcholenie - kríza, dejový obrat – peripetia, katastrofa – tragické riešenie konfliktu. Prežívaním deja tragédie sa u diváka dosahuje katarzia (duševná očista).
Tragédia (z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom) je jeden z druhov dramatických diel, je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.
Komédia (z gréckeho slova komoedia = rituálna pieseň spievaná na oslavu Dionýza) je jedným z divadelným žánrov.
Na rozdiel od tragédie, postavy komédie sú zo skromných pomerov, komédia má šťastné rozuzlenie a jej zámerom je rozosmiať divákov. Venuje sa každodennej realite ľudí.
Porovnanie Cid a Lakomec
Cid
Autorom je francúzsky dramatik Pierre Corneille. Je to dráma, v ktorej sa dostáva do konfliktu láska a povinnosť, čo je základný klasicistický konflikt. Cid ako hlavná postava je typický hrdina klasicizmu. Používa vznešený jazyk a viazanú reč. Novosť Cida v porovnaní s dovtedy bežnou dramatickou tvorbou spočíva v tom, že hra bola bez vedľajších epizód, vystupoval v nej malý počet osôb a dej i psychologická kresba charakterov sa sústreďovali na jediný cieľ.
Lakomec
Lakomec je najznámejším dielom J. B. Moliéra. Hlavný hrdina tejto komédie Harpagon – skupáň a lakomec je typ človeka, ktorého cieľom je honba za majetkom. Sluha mu musí strážiť majetok, lebo sa bojí jeho odcudzenia. Harpagonova dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom a syn Kleant miluje chudobnú Marianu. Tú si však chce zobrať za ženu Harpagon. Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu so starnúcim boháčom Anselmom. Keď zistí, že sa mu stratili peniaze, ktoré ukryl jeho šibalský sluha, je ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek. Po ubezpečení, že sa mu skrinka s peniazmi vráti a že Valér a Mariana sú Anselmovými deťmi, dáva súhlas na ich svadby.
Osvietenstvo
Osvetenstvo vzniklo koncom 17. storočia v Nizozemsku a vo Veľkej Británii. Odtiaľ preniklo do Francúzka, kde zažilo svoj vrchol. V Taliansku a Nemecku sa prejavilo neskôr.
Základnou črtou osvietenstva bolo vyzdvihovanie rozumu. Človek, nie Boh, sa dostával do popredia úvah.
Osvietenci sa snažili presadiť rovnosť pred zákonom, slobodu podnikania, zabezpečenie vlastníctva, zmenu trestného práva, podporu vedy a techniky, slobodu tlače, spravodlivé vyberanie daní. Osvietenstvo sa prejavilo i v hudbe, sochárstve, architektúre a maliarstve.
Charakteristika: Súhra rozumu a citu, kuz ktorým osvietenci dospeli v
umeleckých koncepciách:
1.Staršia-ešte klasicistická zdôrazňuje rozum-racionálny prvok.
2.mladšia- preromanticka, uprednostňuje ľudský cit a inštinkt.
FÁZY-
1.1720-1820: tolerančný patent. Upevňovanie národno-uvedomovacích procesov.
2.1820-1835: Spolupráca katolíkov a evanjelikov,úsilie o zjednotenie.Vznik spolku milovníkov reči a literatúry v Pešti.
3.1835-1843: Definitívne vyriešenie otázky spisovného jazyka. Aktivitu preberajú evanjelici, nástup Štúrovcov.
4.1843-1848: Dva medzníky
a,kodifikácia spisovnej slovenčiny
b,kultúrna osvetová činnosť , zásluhou národne uvedomelých vzdelancov.
Ján Kollár –Slávy dcéra
(1. krát: r. 1824: 3 spevy + predspev, r. 1832: 5 spevov + predspev)
- jeho prvá básnická zbierka vyšla r. 1822 - Básne Jána Kollára - už v tejto zbierke básnik vyjadroval lásku k Míne a zároveň lásku k vlasti. Táto skladba sa stala základom pre básnickú skladbu Slávy dcéra. V zbierke je najvýznamnejšia báseň Vlastenec, kt. bola cenzúrou zakázaná a stala sa zákl. predspevu
Prědzpěv:
- z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky najsilnejšia stránka skladby, pretože básnik v ňom reaguje na neutešenú skutočnosť, v kt. sú nútení žiť Slovania
- prostredníctvom lyrického hrdinu smúti nad osudom Slovanov, hovorí o Nemcoch ako o príčine vš. útlaku, no zároveň hovorí aj o zradcoch pochádzajúcich z radov Slovanov
- neostáva však iba pri žalostnom obraze prítomnosti, ale vyslovuje vieru v radostnú, šťastnejšiu budúcnosť
- napísaný je časomerným elegickým distichonom (žalospevný dvojverš), kt. sa skladá z hexametra (šesťstopový verš) a pentametra (päťstopový verš)
- pozostáva zo sonetov, kt. sú usporiadané do piatich spevov:
1. spev - Sála
- spomína si na obd., kt. prežil v Yenne, na obd. sv. lásky k Míne
2. spev - Labe, Rén, Vltava
- v sprievode Milka (slovanský boh) prechádza po krajoch obývaných Slovanmi, opisuje ich históriu a neutešenú súčasnosť
3. spev - Dunaj
- prichádza na Slovensko
, kde ho krivdy páchané na jeho národe nútia k náreku
- zároveň načrtáva východisko z neradostnej situácie, a to zjednotenie Slovanov
4. spev - Lethe
- (v gr. mytológii rieka zabudnutia)
- u Kollára - slovanské nebo
- po slovanskom nebi básnik prechádza spolu s údajne mŕtvou Mínou a stretávajú tu významných slovanských dejateľov
5. spev - Acheron
- (rieka vzdychov)
- u Kollára - slovanské peklo
- autor po ňom prechádza a stretáva nepriateľov Slovanov
- myšlienková rovina skladby pozostáva z 2 častí:
1. časť - ľúbostná zložka
- inšpirovaná Kollárovou nešťastnou láskou, kde sv. milú spravil dcérou Bohyne slávy a spojil v nej vš. cnosti a krásy slovanských diev -> Mína = ideál
2. časť - vlastenecká zložka
- vzišla z lásky k vlasti
- vlasť nechápe ako územie, ale to, čo každý nosí v srdci (mravy, reč, myseľ)
- zároveň kritizuje biedne postavenie Slovanov a verí v lepšiu a slávnu budúcnosť
- lásku k vlasti a k Míne rozdeľuje (Mlčím, váham - vtom do hrude ruku vnorím, srdce vyrvem z nej a rozlomím: „Berte," vravím.
„Vlasti pol, po tebe, Mína.")
- lyricko-epická skladba Slávy dcéra zohrala významnú úlohu v časoch neslobody Slovanov, pomáhala zjednocovať a posilňovala Slovanov v boji za lepšiu budúcnosť.
Ján Hollý- Svatopluk
V tomto epose autor zachytáva obdobie Franskej ríše, historické údaje a fakty prispôsobuje hlavnej myšlienke diela - aktualizuje. Ospieval osudy veľkomoravského kráľa. Os deja tvoria víťazné boje brániacich sa vojsk Veľkej Moravy proti útočiacim Nemcom.
Dej:
- 1.spev :
Svätopluk, kráľ Slovákov, v žalári, kam ho dali Nemci, lebo ho podozrievali, prosí Boha o vyslobodenie. Je vypočutý, Boh posiela svojho posla ku Karolmanovi s rozkazom, aby Svätopluka z väzenia pustil. Rozhodne sa dať Svätoplukovi Rastislavovu krajinu za istých podmienok.
- 2.spev :
Krajina sa chystá na vojnu, ktorá sa blíži.
- 3.spev :
Černoboh, symbol diabla, sa hnevá na Svätopluka, že dal spáliť jeho modlu a vystupuje z pekla. Premení sa na kňaza a navádza ľud. Ten je však od Konštantína a Metoda poučený o pravom náboženstve, a tak ho vysmejú. Černoboh kuje pomstu.
- 4.spev :
Černoboh prichádza na Devín k Slavomírovi a berie na seba Rastislavovu podobu. Vo sne mu vykresluje, aká hrôza ho čaká, keď sa dostane Svätopluk na trón. Černoboh taktiež zvolá svojich druhov a burcujú pohanských Slovanov k hnevu a zlosti, len čo vypukne vojna.
- 5.spev :
Ľudomír sa vracia domov. Slavomír mu povie, čo mu vyjavil Rastislav vo sne. Všetci si myslia, že Svätopluk tiahne proti nim a chcú s ním ísť do vojny. Ľud sa tiež dvíha a spoločne tiahnu...
- 6.spev :
V tomto speve je báj o príchode Slovanov do Európy, ich zvyky a spôsob života.
- 7.spev :
Karolman dáva Svätoplukovi osobitne pre neho ukovanú výzbroj. Svätopluk ide za vojskom. Povzbudzuje vojakov k udatnosti.
- 8.spev :
Černoboh vidí, že vojsko sa blíži k Devínu, a tak burcuje svojich druhov, aby im prekážku postavili - čo sa aj stane. Svätopluk tiahne s Nemcami. Vojská bojujú. Svätopluk nenápadne vezme polovicu svojho vojska a napadne Slovákov zboku, čo nečakali. Slováci sa vystrašení utiahnu na Devín.
- 9.spev :
Svätopluk je s Nemcami, lebo nemal na výber - inak by bol zostal v žalári do smrti. Prichádza sám za Slavimírom na Devín a chce, aby ho vyhlásili za kráľa. Odmietajú, že radšej všetci umrú. Svätopluk im vykresľuje svoju ťažkú situáciu. Všeslav nakoniec navrhne, že nech sa Svätopluk opäť vráti k Slovanom a stane sa kráľom. Všetci súhlasia. Rozzúrení Nemci tiahnu na Devín.
- 10.spev :
Autor vykresľuje boje na Devíne. Slováci sú odvážni, Nemci nakoniec prehrávajú a tiahnu naspäť. Britwald, ich veliteľ, je nazlostený a vracia sa do tábora.
- 11.spev :
Černoboh vyčíňa, a tak Konštantín prosí Boha, aby ho zastavil, do pekla poslal. Boh pomôže - zošle Michala. Svätopluk vyšle zvedov k Nemcom, aby vedel ich plány. Tí sa vracajú s tým, že Nemci ležia v stanoch a na boj pripravení zavčas rána majú vytiahnuť na bojisko.
- 12.spev :
Ešte ani slnko nevyšlo, už sa vojská stretávajú a tvrdo bojujú. Padlí sú na oboch stranách. Svätoplukove vojsko začína vyhrávať, a tak Britwald vyzve na súboj samotného Svätopluka. Bojujú spolu, až nakoniec Svätopluk Britwalda porazí. Svätopluk neskôr zakladá veľké kráľovstvo Slovákov.
Kompozícia:
12 nepomenovaných spevov, na začiatku každého je obsah. Bernolákovčina, inverzia, veľká epická šírka. Rozsiahly a podrobný dej. Autor využíva propozíciu - naznačenie deja.
Žádné komentáře:
Okomentovat