Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

3. Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia:
Je to nové myšlienkové, spoločenské, kultúrne a umelecké hnutie. Cieľom je obrodenie človeka v duchu antických ideálov, znovuzrodenie antiky. Vzniká v Taliansku
Tento názor súvisí s:
1. Rozvoj meštiactva a rodiacej sa buržoázie.
2. Zámorské objavy
3. Rozličné vynálezy (kompas, strelné zbrane, kníhtlač)
4. Heliocentrický názor (M. Kopernik, G. Galilei)

Znaky: odmietanie hlbokej stredovekej náboženskej ideológie, obrátenie človeka k ľudskému, svetskému, pozemskému životu. Do popredia sa dostáva právo človeka na plné, prirodzené a radostné prežívanie života, láska ku kráse a prírode.
Racionalizmus – rozumové chápanie a úcta k rozumu
Senzualizmus – uznávanie zmyslového poznania
Individualizmus – zdôrazňovanie významu jednotlivca

a) Humanistická literatúra: silné napodobňovanie antických diel v obsahu aj vo forme, používa sa ešte latinčina, neskôr národné jazyky. Literatúra sa obmedzuje na školské a národné knihy a vyznačuje sa zložitou poetikou.
b) Renesančná literatúra: od študovania antiky sa dostávajú autori k zobrazovaniu radostného, zmyslového, prirodzeného života. Používajú sa len národné jazyky. Literatúra má národnejší charakter a má jednoduchšiu poetiku.

Talianska literatúra: najväčší rozvoj v 14. až 16. storočí. DANTE ALIGHIERI napísal veľkú epickú báseň Božská komédia. Delí sa na tri časti: Peklo, Očistec, Raj.
Peklom a Očistcom ho sprevádza Vergílius, Rajom ho sprevádza milovaná Beatrice
Vergílius je symbol pozemského poznania a vedomia, Beatrice je symbolom nadpozemskej dokonalosti. Do pekla umiestnil všetkých bohatých, dokonca aj kráľov a pápežov. Do raja umiestňuje vlastencov, ktorí statočne bojovali za pravdu.
GIOVANNI BOCCACIO – patrí k zakladateľom talianskej renesančnej prózy. Dekameron: obsahuje 100 noviel, ktoré si vyrozpráva za 10 dní 10 mladých ľudí, ktorí ušli pred morom z Florencie. Autor tu zdôrazňuje mnohé ľudské vlastnosti (kladné i záporné), všetko zobrazuje so zhovievavým úsmevom, niekedy zachádza až do satiry a irónie.
FRANCESCO PETRARCA: Sonety pre Lauru.
NICCOLÓ MACHIAVELLI: Vladár, Mandragora.


Francúzska literatúra:
FRANCOIS VILLON : Malý testament, Veľký testament.
FRANCOIS RABELAIS : Gargantua a Pentagruel.


Španielska literatúra: k populárnym žánrom patrila komédia, jej zakladateľom bol LOPE DE VEGA(Ovčí prameň), vo svojich komédiách kritizoval súčasnosť.( Učiteľ tanca )
MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA: jeho vrcholné dielo je Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha: zámerom bolo zosmiešniť rytierske romány a kritika španielskej feudálnej spoločnosti. Hlavnou postavou je Don Quijote, potulný a pomätený rytier. Pomocou neho autor odkrýva obraz upadajúcej španielskej monarchie. Jeho protikladom je Sancho Panza, je to sedliak, sprevádza Don Quijota, predstaviteľ prostého ľudu, ktorý uvažuje reálne.


Anglická literatúra: najvýznamnejšou postavou bol WILLIAM SHAKESPEARE.
Jeho divadelné hry sa delia na:
a) Komédie: Hrdinovia bojujú o svoje osobné šťastie, ukazujú sa prirodzené vzťahy medzi ľuďmi.
Diela: Skrotenie zlej ženy, Sen noci Svätojánskej, Benátsky kupec, Veselé panie z Windsoru, Komédia plná omylov, Mnoho kriku pre nič.

b) Tragédie: Zobrazujú konflikty čistej ľudskosti, dobra s podlosťou a zlom.
Diela: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear.

c) Historické drámy: Henrich VI., Richard III:

Rómeo a Júlia: Ide o tragédiu dvoch mladých ľudí, ktorí pochádzajú z rozvadených rodín (Montekovcov a Capuletovcov), ktoré sa nenávidia a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obetami svojich detí..

Hamlet: je to tragédia. Ústredná postava je syn dánskeho kráľa, Hamlet, ktorý sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil jeho vlastný brat – Claudius, aby sa zmocnil vlády a vzal si za ženu kráľovu manželku. Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní, popri vinníkoch zomierajú aj nevinní.

GEOFFREY CHAUCER: Canterburské poviedky.

Slovenská literatúra: spoločenské pomery: turecké vpády, protireformačné boje, založenie Academie Istropolitana, vznik kníhtlačiarne v Prešove. V školstve sa používa latinčina, čeština sa používa ako náboženský jazyk
Literárny humanizmus: JAKUB JAKOBEUS: písal v latinčine. Napísal epicko-reflexívnu báseň:
Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa: úcta k slávnej minulosti Slovákov.
Rôzne témy: historické piesne, ľúbostná poézia, duchovná poézia
Renesančná poézia: Píseň o modrom kameni, Divíně a Zvolene, Píseň o sigetském zámku
Renesančná dráma: PAVOL KYRMEZER: Komédia česká o bohatci a Lazarovi:
spracúva biblický námet. Komédia nová o vdově: biblický námet, ale je sociálne kritická. Poukazuje na nespravodlivosť, útlak, úžerníctvo, biedu, úplatkárstvo.
Rozvíja sa aj ústna ľudová slovesnosť (povesti, piesne, rozprávky).


Hamlet
Divadelná hra/dráma
Miesto deja/obdobie: Dánsko/ 12. storočie
Hlavné postavy:
• princ Hamlet (syn zosnulého a synovec terajšieho kráľa)
• Horatio (Hamletov priateľ)
• Claudius (dánsky kráľ )
• Polonius (hlavný kráľovský radca)
• Laertes (Poloniov syn)
• Ofélia (Poloniová dcéra)

O dráme Hamlet....
Dráma Hamlet patrí k najznámejším divadelným hrám na svete. Je to reprezentatívne dielo svojho obdobia. Dej Hamleta je založený na motíve vraždy a pomsty. Odohráva sa na hrade Elsinor v Dánsku. Spočiatku je hra osobnou tragédiou princa Hamleta, lebo trpí pocitom nespravodlivosti. Hamlet je tragédia v piatich dejstvách.

Hlavná postava: Hamlet
Hamlet má veľmi zložitú a osobitú povahu. Je to intelektuál, melancholik, burič, váhavec, pomstiteľ, maniak, hrdina kladný i záporný, možno tiež schizofrenik. Často sa aj on sám takto nazýva. Jedno je však isté. Je to muž myšlienky, ktorý sa pod tlakom okolností musí zmeniť na muža činu.

Prvé dejstvo...
Hviezdnatá noc, chladno. Na hradbách hradu Elsinor sa prechádzajú stráže. Francisco s Bernardom sa striedajú. Prichádza Horatio a Marcellus. Zaujímajú sa, či aj dnešnú noc sa zjavila „tá vec“, duch od hlavy po päty odetý v pancieri a v ruke zviera maršalskú paličku. Na zjavenie nečakajú dlho. Horatio sa odváži spýtať „kto je?“. No Duch bez slova zmizne. Myslí si, že upozorňuje na nebezpečenstvo ktoré hrozí štátu. Duch sa zjavuje ešte raz, no vzápätí mizne. Ráno. Do poradnej siene vstupuje dánsky kráľ Claudius, kráľovná Gertrúda, Polonius, Laertes, Valtemand, Cornilius a kráľovskí radcovia. Všetci sú odetí v pestrých odevoch akoby prichádzali z korunovácie. Posledný vstupuje Hamlet, odetí v čiernom so sklopenými očami. Kráľ Gertúdu pojíma za manželku. Hamletovi sa to nepáči, pripomína matke ako ju otec ľúbil, „veď ani vánok nesmel ofúknuť jej tvár“. Všetci sa rozchádzajú. Horatio sa prihovára Hamletovi. Hovorí mu o Duchovi, o jeho podobe na zosnulého kráľa. Hamlet sa rozhodne stráviť noc na hradbách. Izba v Poloniovom dome. Vstupuje syn Laertes a dcéra Ofélia. Neskôr prichádza Polonius. Požehnáva synovi a dáva mu dobré rady na cestu do Francúzka. Ofélia sa zveruje o Hamletovej náklonnosti k nej. Otcovi sa to nepozdáva. Radí jej, aby išla vlastnou cestou. Plošina na baštách. Na veži odbíja dvanásť hodín. Hamlet stojí spolu s Horatiom a Marcellom na hradbách. Zjavuje sa Duch. Hamlet sa mu prihovára. Duch mu naznačuje, aby šiel za ním. Otvorené priestranstvo na úpätí hradného múru. Duch sa mu prihovára slovami: „Čuj, už sa blíži zas čas, keď do mučivých sírnych plameňov sa musím odobrať. Mňa neľutuj, lež dobre počúvaj čo ti vyjaviť chcem. Musíš pomstiť to, čo počuješ. Ak si mal kedy svojho otca rád, pomsti tú hnusnú bezohľadnú vraždu.“ Hamlet, prekvapený správou sa chce dozvedieť viac. Duch mu vyrozpráva pravdu. „Medzi ľuďmi sa povráva, že ma usmrtil had, keď som odpočíval v záhrade a zaspal. Ale pravda je taká, že vlastný brat, kráľ Claudius, nalial mi do uší jed, ktorý ma usmrtil. Pomsti túto bratovraždu, no proti matke nič nepodnikaj. Nechaj ju –tŕňom a nebu, čo jej v hrudi vyrástli a jednostaj ju bodajú-. Duch mizne.

Druhé dejstvo...
Prijímacia dvorana na hrade. Vstupuje kráľ, kráľovná, Rosencrantz, Guildenstern a sprievod. Radia sa ako pomôcť Hamletovi. Začal sa správať ako šialený, niečo mu zatemňuje myseľ. Polonius porozprával, ako sa správa k jeho dcére Ofélii. Polonius tiež priniesol Hamletovi listy, ktoré jej písal. Pochválil sa ako zakázal Ofélii sa s ním stretávať. Vchádza Hamlet ostatní odchádzajú. Pristupuje k Poloniovi a rozpráva sa s ním. Hamletove reči sú zmätené, naráža na nečestnosť, chamtivosť a intrigy. Tvrdí, že Dánsko je väzenie. Polonius sa pri rozhovore stále viac presviedča o Hamletovej šialenosti. Do hradu prichádzajú potulný herci. Hamlet ich privíta a požiada, aby zahrali obecenstvu hru Gonzagovo zavraždenie, no so zmenou deja, obsahu a slov. Hra tak naznačuje vraždu jeho otca, ktorú spáchal Claudius.

Tretie dejstvo...
Predsieň pred prijímacou dvoranou. Vstúpi kráľ a Polonius. Za nimi ide Ofélia. Keďže ešte nezistili dôvod Hamletovho šialenstva, dohodnú sa, že ho vyskúšajú. Všetci sa skryjú za záves, iba Ofélia sa ostáva modliť. Do predsiene vstupuje Hamlet a vraví:„Byť, a či nebyť – kto mi odpovie,čo šľachtí ducha viac: či trpne znášaťstrely a šípy zlostnej Šťasteny,či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho zdolať?“ Ofélia vstane z kľačadla a prihovára sa mu. Hamlet si pripomenie, že ide o úskok. Pýta sa jej:„Si počestná?, si krásna?“Ofélia nerozumie, no Hamlet pokračuje:„Ak si počestná a krásna, musíš si dávať pozor,aby sa ti počestnosť nedostala do rozporu s krásou.“Ofélia:„Môže mať krása lepšiu spoločníčku, ako jepočestnosť, princ?“Hamlet:„To sotva, lebo skôr krása z počestnosti urobí kupliarku, než počestnosť pretvorí krásu na svoj obraz.“Hamlet sa Ofélii neustále vysmieva, uráža jej cnosti a posiela ju do kláštora. Potom odchádza. Ofélia si kľakne a opäť sa modlí. Spoza závesu sa prikradnú kráľ a Polonius. Rozhodnú sa poslať ho preč z kráľovstva- do Anglicka. Veľká sieň na hrade. Miestnosť je pripravená na predstavenie. Hamlet upozorní hercov aby si dali záležať na výstupe. Horatia poverí sledovaním kráľa počas deja. Chce si byť istý, že je to vrah. Hamlet si ľahne k Oféliinym nohám. Herci zahrali divadlo presne tak, ako si to princ želal. Horatio dáva Hamletovi za pravdu. Kráľ sa po predstavení odoberie do svojej komnaty. Predsieň s kľačadlom. Kráľ sa prechádza sem a ta. Po chvíli si kľakne. Hamlet vstúpi do dvorany; keď zbadá kráľa zastaví sa. Približuje sa k nemu. Vytasí meč, no váha. Nechce byť vrahom. Zasunie meč späť do pošvy. Kráľovnina komnata. V izbe je Gertrúda a Polonius. Dohodli sa, že Polonius sa schová za záves a vypočuje si jej rozhovor so synom. Hamlet čoskoro prichádza. Chce sa s matkou porozprávať, no tá mu nerozumie. Myslí si, že ju chce zavraždiť. Zvolá o pomoc. Záves sa pohne, Hamlet chytí meč a bodne cez záves. K jeho nohám spadne mŕtvy Polonius. Kráľovná mu vraví:„Aký to nerozvážny, hnusný čin.“Hamlet“„Tak ako zabiť kráľa, milá mať,a jeho brata za muža si vziať.“Matka nechápala a tak jej Hamlet povedal pravdu, čo mu povedal Duch. Neverila mu. Označuje ho za blázna. Hamlet ju stále presviedča. Potom vezme mŕtveho Polonia a odíde. Kráľovná so vzlykotom sa hodí na posteľ.

Štvrté dejstvo...
Gertrúda povie Claudiovi čoho sa Hamlet dopustil. Kráľ rozkáže, nech Rosencrantz a Guildenstern nájdu Poloniovo telo a uložia ho do kaplnky.S kráľovnou zvolávajú radu, aby rozšírili túto správu. Hamlet záhadne vysvetľoval kam mŕtve telo uložil. Vraví:„Tá mŕtvola je tam, kde je kráľ, ale kráľ nie jetam, kde je mŕtvola. Kráľ je vec – Vec ničomná.“ Kráľ si nechá Hamleta zavolať. Povie mu, nech si zbalí veci. Ešte dnes večer ho dovezú do prístavu a on odíde do Anglicka. Hamlet mu poďakuje. Kráľ sa ho pýta prečo ďakuje, keď pozná ich zámery.Hamlet:„Vidím cheruba, ktorý ich vidí. Nuž hor sado Anglicka.“Ukloní sa„Zbohom, milá matka!Kráľ:„Tvoj milujúci otec, Hamlet.“Hamlet:„Ba matka – otec a matka sú muž a žena, muža žena sú jedno telo, a teda matka.“Obráti sa k svojím strážcom.„Nuž hor´ sa do Anglicka.“Odchádzajú. Na hrad prichádza Laertes. Chce sám hovoriť s kráľom. Obviňuje ho z vraždy. Kráľ sa s ním porozpráva, všetko mu rozpovie, o Hamletovej šialenosti, vražde, ako ho poslali preč. Horatiovi odovzdajú moreplavci list. Píše Hamlet ako sa dostal na pirátsku loď čo ich prepadla. Káže mu, aby odovzdal listy kráľovi. V listoch pre kráľa Hamlet píše o svojom neočakávanom a čudnom návrate. Laertes sa dohodne s kráľom na pláne. Vyzve tak Hamleta na súboj, aby mu dal to, čo si podľa neho zaslúži – smrť. Aby sa však nestalo niečo nečakané, hrot kordu namočí do jedu. S plačom vstupuje do miestnosti kráľovná.„Žiaľ žiaľu stúpa, bože, na päty.Laertes, sestra sa ti utopila.Keď vence zo žihliav plietlana vŕbe, ktorá nad vodou sa skláňa.Zlomil sa zlostný konár a zrútilasa do plačúcich vĺn aj s kvetmi.“

Piate dejstvo...
Cintorín. Dvaja hrobári sa chystajú kopať hrob. Hamlet sa pri nich pristaví a dá sa s nimi do reči. Dozvie sa, že hrob kedysi patril jeho dvornému šašovi, teraz tu pochovávajú utopenú ženu. Na cintorín vchádza sprievod: v otvorenej truhle leží Oféliina mŕtvola, za ňou Laertes, kráľ, kráľovná, dvorania a kňaz v kamži a talári. Hamlet sa schová pod tis a všetko pozoruje. Laertes skočí do hrobu za Oféliou, Hamlet vystúpi z úkrytu, skočí za Laetom a zápasí s ním. Sluhovia ich roztrhnú a obaja vyjdú z hrobu. Chvíľu sa hádajú. Ukončia pohreb a odídu. Hradná dvorana. Hamlet sa rozpráva s Horatiom ako sa dostal späť domov. Vstúpi Osric, drobný dvoran čudáckeho zovňajšku. Odovzdáva Hamletovi odkaz od kráľa. Chváli, ba priam ospevuje Laertove kvality šermovania. Hovorí, že kráľ uzavrel vysokú stávku. Laertes vyzýva Hamleta na súboj, a ak by to bolo možné, hneď teraz. Hamlet súhlasí. Miestnosť pripravili na súboj. Všetci sa usadia. Zápas sa začne. Hamlet sa predtým ospravedlní súperovi slovami:„Čo vykonal soma čím som vzbúril vašu česť a citto – vyhlasujem – bolo šialenstvo.“Súboj sa začal. Kráľ naoko podporoval Hamleta. Matka si pripíja na jeho odvahu, no z pohára určeného pre Hamleta. Ten bol otrávený. Laertes s Hamletom ďalej bojujú. Otrávený kord prerazil Hamletov kryt a zľahka ho zraní. V súboji na blízko si vymenia kordy. Hamlet hlboko zraní Laerta. Obaja padnú. Laertes sa prizná, že otrávil kord. Kráľovná medzitým padla mŕtva na zem. Hamlet otráveným kordom prebodne kráľa. Donúti ho vypiť otrávené víno. Kráľ umiera. Laertes sa Hamletovi ospravedlní a obaja umrú. Vstúpi Fortinbras, anglický poslovia a ďalší. Keď to uvidí, prikáže sluhom, aby Hamleta vyniesli za smútočného pochodu. Potom zadunia salvy z diel. Koniec

Žádné komentáře:

Okomentovat