Avantgardné smery svetovej literatúry zo začiatku 20. storočia a ich uplatnenie v slovenskej medzivojnovej poézii. Kubizmus, futurizmus, surrealizmus, poetizmus. Pásmo. Apollinaire, Fabry, Novomeský, Dilong.
Spoločensko - historické pomery
- 20. storočie = storočie kontrastov, na jednej strane katastrofické vojenské konflikty, rasistické a náboženské problémy, na druhej túžba o ľudskej slobode, sociálnej spravodlivosti (ľavicová politika), spoločenskej rovnosti a demokracii
- zmena politických systémov, zánik ríši, vznik nových štátov, šírenie útočného nacionalizmu, rivalita medzi európskymi – výsledok 1.svetová vojna
Literatúra, umelecké smery
- začiatok 20. st. - nové avantgardné smery, ktoré boli živelnou revoltou proti ustáleným hodnotám, konvenciám, voči meštiackemu životnému štýlu, konzervatívnemu umeleckému vkusu (antitradicionalizmus) 19.storočia
- avantgarda (z fr. L´avant-garde = predvoj) - označenie viacerých protitradičných umeleckých smerov prvej polovici 20. storočia. Avantgarda odmieta sociálnu nespravodlivosť, charakteristická je politicky ľavicová orientácia a kolektivizmus, vymedzovanie záväzného programu (manifesty smerov), združovanie sa do skupín a spolkov, vôľa k experimentovaniu, tzn. tvarové a obsahové hľadanie (kaligramy, pásmo)
- pluralita smerov, pre literatúru sú najvýznamnejšie – futurizmus, kubizmus, kubofuturizmus, dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus, surrealizmus, konštruktivizmus – je ich veľa
1. Futurizmus (z lat. futurus - budúci)
- Taliansko, zakladateľ Tommaso Marinetti
- obdiv k modernému svetu, mestskej civilizácie, výdobytkov vedy a techniky, rýchlych áut
- poézia strojov, napodobňovanie zvukov lietadiel, áut, strojov = kakofónia
- zvukomalebnosť, citoslovcia, slovesá (dynamickosť, rýchlosť), zrušená interpunkcia
2. Kubizmus (z lat. cubus - kocka)
- Francúzsko, najskôr sa prejavil vo výtvarnom umení, zakladateľ Pablo Picasso, ktorý do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary
- literárny kubizmus – zdôrazňovanie obrazov alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie
- voľné radenie myšlienok, úprava básní do tvaru podľa námetu (básne v tvare holubice, hodiniek, hviezdy)
3. Kubofuturizmus
- spojenie kubizmu a futurizmu zakladateľ Guillaume Apollinaire
- nový veršový útvar pásmo (polytématická báseň bez interpunkcie, spontálny prúd predstáv, voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma, striedajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou)
- polytématickosť, prelínanie časových rovín, prúd predstáv, dôraz na grafickú podobu textu
Guillaume Apollinaire (1880 – 1918)
- francúzsky básnik, prozaik, dramatik, umelecký kritik
- propagoval kubizmus, zakladateľ kubofuturizmu, autor názvu umeleckého smeru surrealizmu
- najvýznamnejšie básnické zbierky:
Kaligramy – básne - obrazy, usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rozmanitých tvarov podľa obsahu básne, napr. hviezda, býk (spojil poéziu s maliarstvom)
Alkoholy – obsahuje báseň Pásmo – lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rozličných miest, niet medzi nimi priameho vzťahu. Každá strofa je samostatným myšlienkovým celkom - motívom, takéto voľné spájanie obrazov nazývame asociatívnou metódou. Stavia vedľa seba protikladné javy: sen a skutočnosť, radosť i smútok, reálne i nereálne, racionálne i iracionálne. Chcel dokázať, že medzi týmito vecami nie sú presné hranice, preto vo svojich dielach odstránil interpunkciu. Chcel dokázať, že aj v literatúre sa dá komponovať tak isto ako v kubistickom maliarstve.
Celú noc kľačíte v kaplnke internátu
Zatiaľ čo večná a ľúbezná hladina ametystová
Krúti sa okolo blýskavej glórii Krista
To je tá zbožňovaná ľalia ľalia plná krásy
To je tá nehasnúca fakľa s červenkastými vlasmi
To je ten nachový a bledý syn sedembolestnej ženy
To je ten strom všetkými modlitbami preplnený
To je ten dvojitý stĺp cti a večnosti
To je tá šesťramenná hviezda pravá
To je Boh čo v piatok umiera a v nedeľu z hrobu vstáva
To je ten Kristus ktorý lepšie než letec k nebu vzlieta
A drží trvalo výškový rekord sveta
Zrenicu Kristu oka
Dvadsiata zrenica storočí v tej si on poradí
Na vtáka zmenení náš vek ako Ježiš do vzduchu vyletí
A diabli v temnotách dvíhajú hlavy aby ho uvideli
Napodobňovanie Šimona mága pripísať by mu chceli
Kričia keď vie lietať nech je záletník
Má samých anjelov pri sebe krásny aviatik
Ikaros Enoch Apolón z Thyany Eliáš sa k nemu družia
Okolo prvého aeroplánu krúžia..
(G. Apollinaire: Alkoholy – Pásmo, úryvok)
4. Dadaizmus (z fr. dada – koníček, záľuba)
- Švajčiarsko, zakladateľ Tristan Tzara, reakcia na nezmyselnú vojnu
- poézia nezmyslov, priblíženie k detskej reči: vypúšťanie hlások, komolenie slov
- odmietanie malomeštiackych hodnôt
- hlásanie nezlučiteľnosti umenia s logikou, absolútnej slobody, anarchie v živote a kultúre
5. Surrealizmus/Nadrealizmus (z fr. sur - nad + real - skutočný)
- Francúzsko, reakcia na vojnu.
- je založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí
- odmietanie opisovať skutočnosť - bola skľučujúca, inšpiráciu autori hľadali vo svojom podvedomí, predstavách a ilúziách. Predstavy a sny bezprostredne zaznamenávali pomocou psychického automatizmu - činnosť umelcovej psychiky bez kontroly logiky a rozumu.
6. Expresionizmus (z fr. expression - výraz)
- Nemecko
- vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je bezmocne stratený v odľudštenom svete
- autori podrobili skutočnosť neúprosne analýze, Zveličoval záporné javy, skutočnosť zachytávali v grotesknej alebo karikatúrnej podobe, v poézii uprednostňovali baladu
- prejavil sa viac v próze a dráme
- vplyv naturalizmu (detailné opisy aj tých najodpudivejších scén), realizmu (diela zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti) a romantizmu (postavy túžia po lepšom a krajšom živote, po láske a častým kompozičným postupom je kontrast)
- psychologizácia, psychika postáv stojí nad dejom
- subjektívnosť autora
7.Poetizmus
- Česko, zakladateľ Karel Teige v 30. rokoch 20.storočia
- slovenská medzivojnová literatúra – predstaviteľ Laco Novomeský
- zdôrazňovanie aktívneho vzťahu k životu a hľadanie krásy v jednoduchých veciach
- využívanie citových a fantazijných schopností umelcov
- východisko/ inšpirácia – dadaizmus, jeho hravosť, rozumom nekontrolovateľné voľné asociácie
- základný básnický útvar je pásmo
- hlavný vyjadrovací prostriedok je metafora
- ďalšie znaky – sklon k paródii a zľahčovanie, cestovanie, obľúbenosť ľudovej zábavy, opojenie naivným umením.
8.Konštruktivizmus (z lat. constructere – budovať, skladať)
- ZSSR, vychádzal z geometrickej abstrakcie
- presadzovanie všedných životných javov do literatúry = predmetnosť
- dôraz na funkčnosť, ideovosť umenia – protiklad dadaizmu a surrealizmu
- dynamika, oslavnosť
9.Impresionizmus (z lat. impressio – dojem)
- zachytáva okamžitý dojem nezaťažený racionálnym ani empirickým poznaním
- bezprostrednosť, spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť každodenného sveta, citovosť, lyrický jazyk bohatý na básnické prostriedky
- poézia – eufonickosť, farebné asociácie, próza je lyrizovaná, v dráme sú prítomné náladové a lyrické prvky
SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ POÉZIA (1918-1945)
- uplatnenie avantgardných smerov v slovenskej medzivojnovej poézii – pluralitný model literárneho vývoja = rôznorodosť umeleckých štýlov, smerov, tém...
- básnici vítajú príchod nových čias (poetizmus, vitalizmus), vyrovnávajú sa so zážitkami z vojny
- rastú preklady súčasných svetových autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to pomáha zmenšiť tradičné zaostávanie za modernými literárnymi smermi
- orientačný prehľad štýlov, skupín a ich predstaviteľov poézii:
- realizmus (3.vlna) – Janko Jesenský, Martin Rázus, Štefan Krčméry - bez avantgardy
- vitalizmus – Ján Smrek
- symbolizmus (neosymbolizmus) – Emil Boleslav Lukáč
- poetizmus – Valentín Beniak, Laco Novomeský
- proletárska poézia (ľavičiari, DAVisti) – Laco Novomeský, Fraňo Kráľ
- surrealizmus – Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Július Lenko, Vladimír Reisel
- katolícka moderna – Rudolf Dilong, Janko Silan
- impresionizmus – Laco Novomeský
Ladislav Novomeský (1904 – 1976)
- zakladateľ slovenskej modernej poézie, predstaviteľ poetizmu, impresionizmu, proletárskej poézie
- znaky jeho poetizmu:
1.motívy – hlavný motív je sociálny potom diaľky a ich vábenie, život a jeho protipól smrť, poslanie
poézie, mier a vojna, španielska revolúcia
2.básnické postupy – pohrávanie sa so slovami, spájanie abstraktu s konkrétnou osobou
3.lexika – všetky vrstvy slovnej zásoby – poetizmy, termíny, používa množstvo vlastných názvov, cudzie slová
- tvorba – 2 obdobia:
1. 20. - 40. roky – bás. zbierky Nedeľa, Romboid, Svätý za dedinou
2. 60. – 70. roky- poémy Vila Tereza, Do mesta 30minút, zbierka Stamodtiaľ a iné
Nedeľa
- debutová zbierka
- vyjadruje poéziu mesta a na svet sa tu díva očami urobenej slúžky, prostitútky, na ktorú nečaká láska, ale pohlavná choroba, chlapca chorého na TBC a nenávidí súcit
- vyjadruje dezilúziu z doby v ktorej žil (vznik Československa, moderná poézia)
- autor sa pohybuje medzi láskou k maličkostiam života a hravosťou na jednej strane a trpkým poznaním skutočnosti na strane druhej, zisťuje, že poézia realitu nezmení, no napriek tomu neodhadzuje ani ju ani svoj chlapčenský sen o dobrom a spravodlivom svete:
- jazyk zbierky je nepoetický
Rudolf Fabry (1915-1982)
- najvýznamnejší predstaviteľ nadrealizmu
- tvorba - bás. zbierky Vodné hodiny hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Uťaté ruky
Uťaté ruky – nekonvenčná, provokačná zbierka, ktorá znamenala nástup nadrealizmu. Pokúsil sa v nej o automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text, syntaktické skladby. Úvodná časť zbierky – prológ dokonca prečiarkol, aby dal najavo odpor a zavrhnutie klasiky. Fabry v zbierke ponúkol negativistické, provokatívne netradičné obrazy a asociácie.
- príklad automatizácie:
Často sa mi prisní prísvit cudzej krajiny
neurčité zvieratko sa obaľuje do hliny
zrkadlenie mostu tvorí oko
voda vlní nočné oko naširoko
zatiaľ prostred púšte tíchnu hračky
vata postriekaná krvou pláva nad obláčky
fosforeskujúce hniezdo osvetľuje si svoj pád
materstvo cudzieho vtáka rozmetáva vodopád
(Rudolf Fabry: Tri sny - Uťaté ruky)
Ja je niekto iný - - zbierka 2 pásiem :
1.pásmo – Prvé stretnutie s Féneom – dominuje minulosť(najmä súvislosti s 2. svetovou vojnou), tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, apokalyptické obrazy. Básnik je tu pasívny a víťazí zlo.
2.pásmo – Druhé stretnutie s Féneom – zamerané je na prítomnosť a budúcnosť, tragickosť tu nahradil harmóniou, neobmedzenou dôverou v budúcnosť. Básnik tuší v lepší život, koniec vojny, je aktívny a víťazí tu dobro (féneo sa musí utiahnuť na hrad)
- Féneo je vybájnená postava. Raz je to diabol inokedy básnikov dvojník.
Ja je Niekto iný.
Féneo je Niekto iný.
Féneo je ja
a Ja je Féneo!
(Rudolf Fabry – Ja je niekto iný)
Základná charakteristika nadrealizmu v slovenskej medzivojnovej poézii:
1. Snaha o novátorstvo – chceli dokázať nové rytmické a obrazotvorné vlastnosti slovenčiny
2. Svoju poéziu predstavovali ako poéziu nového videnia
3. Hlavné témy (motívy) : katasrofizmus ako apokalyptické vízie, svety a obraz sveta , do ktorého sa neoplatilo narodiť . Dominoval motív smrti, tmy , samoty a opustenosti.
4. Využívanie poznatkov z ostatných oblastí ľudskej tvorivosti a vedeckého bádania, napr. z psychológie, z filmu, z výtvarného umenia, z filozofie (používanie terminológie mnohých vedných disciplín)
5. Odmietanie tradičných hodnôt, ktoré reprezentovalo hlavne meštianstvo. Naopak veľmi ostro vystúpili proti fašizmu a ľudstvu (rozhodovalo, kto je „väčší Slovák“)
6. Vyzdvihnutie ľudských práv
7. Torba na základe psychického automatizmu bez kontroly rozumu, logiky , z toho však vyplývalo, že básne boli výrazovo stereotypné (využívali sa opakovacie figúry a syntaktické konštrukcie)
8. Opájanie sa tzv. kŕčovitou krásou a šokujúcim obrazom ako protikladom tradične chápaným ideálom krásy
9. Polytématickosť textu – mnohovýznamovosť, mnohonámetovosť, nadrealistická báseň vyzerá ako prúd motívov, základným stavebným materiálom básne nie je metafora a symbol, ale slovo ako skutočnosť sama o sebe (pokiaľ ide o metaforu, tak vzniká genitívnou väzbou 2. pods. mena = genitívna metafora)
10. Dominancia voľného verša, interpunkcia sa nevyznačuje
11. Nepravidelné strofy, asociatívna metóda pri tvorbe básnických obrazov, Apollinairovské písmo.
Rudolf Dilong (1905 – 1986)
- františkánsky mních, vedúca osobnosť katolíckej moderny
- tvorba je rozsiahla, písal poéziu(viac ako 100 zbierok), prózu, drámu, diela:
zbierky Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte, lazy – sála z nich radosť, optimizmus, vitalizmus. Stvárnil v nich tému dediny a sedliackeho spôsobu života)
zbierky Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník – ovplyvnené sú poetizmom a surrealizmom
zbierka Ja svätý František – vyznačuje sa hlbokou náboženskou inšpiráciou
- v rokoch Slovenskej republiky sa jeho tvorivá aktivita rozvinula. Napísal zbierku Gardisti, na stráž!, v ktorej oslávil nový režim. V iných bás. zbierkach sa objavili motívy smrti, krvi, vojnových lazaretov, spomienkové motívy, myšlienky na rodná Oravu a detstvo.
katolícka moderna
- vznik 30. roky 20. storočia, tvorila ju skupina katolíckych kňazov, ktorých básne odrážajú vplyv symbolizmu a avantgardných smerov (najmä poetizmu a surrealizmu)
- vedúce osobnosti - Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Karol Strmeň
- prevládali 3 témy: náboženstvo, národ a rodný kraj.
Žádné komentáře:
Okomentovat