Naturizmus v slovenskej próze
Drak sa vracia
-naturizmus zobrazuje človeka spojeného s prírodou ,preto autori naturizmu uplatňujú lyrizáciu vo všetkých zložkách štruktúry diela
-nastupuje v 30. rokoch 20. str. ako reakcia na odľudštenosť doby (hospodárska kríza ,nástup fašizmu smerujúci k 2. sv. vojne)
-najvýznamnejší predstavitelia: Ľudo Ondrejov,Dobroslav Chrobák,Margita Figuli,František Švantner –nadviazali na naturizmus severských,švajčiarskych,francúzskych spisovateľov
Znaky:
-redukcia deja (dej je oslabený lyrizáciou)
a)lyrizácia jazyka- metafory,prirovnania,personifikácie,kumulácia
text býva rytmizovaný a má aj melódiu
b)lyrizácia postáv- dôraz na ich psychiku ,stávajú sa mýtmi (nosia v sebe tajomstvo), majú slabé sociálne väzby,sú priestorovo zakotvené v prostredí (prostredie hôr,horských samôt,Figuli- Orava,Ondrejov- Horehronie,Chrobák-Liptov)
striktne sa delia na kladné a záporné, pričom záporné bývajú aktívnejšie
-krátke útvary, poviedky, novely
-majú charakter rozprávok
-témy: priateľstvo, láska, domov, detstvo, ľudská dôstojnosť a česť
-mužský hrdina silne individualizovaný, často rozprávačom deja, dej podáva veľmi subjektívne, býva často vyčlenený z dedinského kolektívu
-ženské hrdinky sú pasívne, odkázané na rozhodnutia svojich otcov,bratov,mužov a pod.
-v dielach je neprítomnosť historického času, funguje biologický čas
- rozdelenie sveta na „ten hore“, svet čistých morálnych hodnôt, svet mimo civilizácie a svet „tam dolu“, svet absencie morálnych hodnôt, uprednostňovanie hodnoty materiálne
-naturizmus-túži po dobre
Ľudo Ondrejov
• narodil sa v Chorvátsku; detstvo prežil v dedinke Kostiviarska pri B.Bystrici
• striedal zamestnania, bol aj úradníkom Matice slovenskej
• soc. epos Martin Nociar Jakubovie
• krátka próza aj poézia; podtitul Denník o živote a láske, o smrti a budúcnosti
• v popredí je lyrická atmosféra putovania Martina Nociara po svete; v epose sa ozýva nespokojnosť autora s pomermi spoločnosti, často sa utieka k horám, ospevuje ich krásu
• v ďaľších prácach skonkrétnil tématiku
• román Zbojnícka mladosť
• hlavná postava: Jerguš Lapin
• písal o života a zážitkoch Jerguša Lapina; opieral sa o vlastné detstvo v Kostiviarskej
• každý Jergušov zážitok tvorí osobitnú kapitolu - spolu vytvárajú jednotný celok o Jergušovom detstve; autor sa vedel vžiť do psychológie detí a zachytil reálne vzťahy medzi nimi; oživil prírodu
• román Jerguš Lapin
• hlavná postava: Jerguš Lapin
• nadviazal na Zbojnícku mladosť; zachytené je tu obdobie 1. svetovej vojny a prvé roky republiky, z mierneho dieťaťa pastiera oviec sa stáva pomstiteľ krívd
• zostupuje z hôr aby narukoval do vojny, z frontu zbehne lebo sa nechce dať zabiť za panské záujmy; často zasahuje na obranu ľudskosti, na želanie matky sa nakoniec venuje roľníctvu
• román Na zemi sú tvoje hviezdy
• voľné pokračovanie Jerguša Lapina za SNP
• kniha Africký zápisník
• kniha Príhody v divočine
Dobroslav Chrobák
• bol inžinier, prednášal na elektrotechnickej fakulte; pracoval aj v rozhlase
• tvorba- nie je rozsiahla
• zbierka noviel Kamarát Jašek (obsahuje 8 noviel)
napr. novela Návrat Ondreja Baláža
Ondro sa po 17 rokoch vracia domov do rodnej dediny. Tu však nájde svoje meno na zozname padlých.Keď príde do vlastného domu - nájde tam vlastnú ženu, ale tá ho nespoznáva, ktorá sa medzičasom
vydala. keď Ondrej vydí, že je spokojná a nič jej nechýba po rozhovore s ňou odchádza pretože nechcekaziť šťastné manželstvo.
alebo novela Poviestka
Ondrej Chomút žil so svojím vnukom Ondrišom, nemanželským dieťaťom v lese a vychovával ho tam v modlitbách. Ondriš až do svojich 17. rokov nepoznal inú osobu len svojho deda. Ale keď mal 17 stretol v lese cudzinca, ktorý mu požičal sekeru. Cudzinec si požičia koňa a povie Ondrišovi kde ho môže potom nájsť. Potom zosnová stretnutie Ondriša s dievčaťom Evou - Ondriš po prvý krát v živote vidí dievča a oslovuje ju v mužskom rode. Starcovi sa potom pohorší a nepomôže mu ani príchod Evy. Starecnakoniec zomiera. (Autor v diele často zasahuje do deja).
Drak sa vracia (podtitul Rozprávka)
Románová novela ,skladá sa z 12 kapitol a epilógu .Dielo je uvedené mottom: Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. J. Conrad: Lord Jim
Autor v tomto diele využil štylistické prvky ľudovej rozprávky a zároveň i postupy modernej prózy. Kompozícia novely je zložitá, striedajú sa v nej rôzne časové roviny, zorné uhly i osoby rozprávačov deja.
Hlavnými postavami novely sú Martin Lepiš, prezývaný Drak, Šimon Jariabek a jeho manželka Eva. Rozprávkový príbeh Draka sa odohráva v prostredí tatranskej prírody. Autor sa nezameriava na dej, ale na vnútro svojich postáv a na ich vzájomné vzťahy.
Poloslepý hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho ksebe, vychoval ho a vyučil svojmu remeslu. Keď už celkom oslepol, chlapec ho všade musel sprevádzať. Nemal možnosť zblížiť sa so svojimi rovesníkmi, stal sa z neho samotár. Deti za ním hádzali kamene a neskôr ho začali prezývať Drakom. Keď mal Drak štrnásť rokov, starý hrnčiar spadol do jamy na hlinu a zomrel. Spočiatku sa to nikomu nezdalo čudné, ale neskôr, keď sa neďaleko našla mrtvola zahrdúseného dievčaťa, začali upodozrievať Draka, že to on zabil i starého hrnčiara. Ľudia mu začali pripisovať vinu za všetko zlo- ohne, povodne, hlad a choroby- čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že má čarodejnú moc a všetci ho nenávideli. Všetci okrem Evy, ktorá sa do Draka zamilovala, chodievala za ním, celé hodiny ho sledovala pri práci.
Dedina usúdila, že Draka sa musia zbaviť. Jedného dňa našli Draka s rozbitou hlavou v jame na hlinu. Eva ho obetavo opatrovala, i keď ju za to celá dedina odcudzovala. Keď Drak vyzdravel, bez slova rozlúčky odišiel z dediny. Eve sa po jeho odchode narodil syn, ktorého vychovávala jej matka. Roky čakala na draka, a keď sa nevracal, vydala sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo bolo nešťastné, boli si cudzí, Šimon mal Evu rád, ale nedokázal jej to povedať, pretože cítil, že Eva ešte stále myslí na Draka.
Prešli roky a dedinu znova postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách. A práve vtedy sa dediny vrátil Drak. Cez jedno mal čiernu pásku, na líci hlbokú jazvu- stopy nenávisti dediny voči nemu. Chcel sa opäť usadiť vo svojom dome a venovať sa svoju remeslu- hrnčiarstvu. Potreboval si získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Drakovi nikto neveril, ale nemali inú možnosť- cestu poznal iba on. Pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. Rozhodli sa, že Draka pre istotu odprevadí i Šimon Jariabek.
Šimon s Drakom sa vybrali do hôr za stádom. (Ich cesta do hôr, záchrana stáda a návrat do dediny tvoria vlastné jadro príbehu.) Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, v horách sa však museli zdržať o niečo dlhšie, preto Drak poslal odkaz richtárovi dediny, že prídu neskôr. Šimon nedôveroval Drakovi, omylom sa nazdával, že Drak ich všetkých oklamal a predal stádo Poliakom. V noci sa potajomky vrátil do dediny a sám podpálil Drakov dom. Drak sa však už vtedy blížil aj so stádom k dedine. Úlohu splnil, slovo dodržal. Priviedol si aj životnú družku, svoju lásku, mladú Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje, a že ten, kto ju skutočne má rád, je Šimon Jariabek. Eva a Šimon si konečne našli cestu k sebe. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, Drak mu však odpustil. Z epilógu- tu už je Eva stará žena, rozprávajúca príbeh o Drakovi priadkam a svojmu vnukovi- sa dozvedáme, že odvetedy sa mali radi a žili spolu šťastne.
František Švantner
• pochádzal z Bystrice, bol učiteľom
• zbierkou noviel Malka
• novela Malka
• hlavným rozprávačom je valach
• Malka je malé, útle, ryšavé dievča, ktoré sa zapáčilo valachovi a mal sa s ňou oženiť. Zatiaľ zabili krčmára Michálka a ukradli mu 30 000 Kčs keď išiel na jarmok. Malka sa chcela pred sobášom ešte opýtať brata, ktorého valach v živote nevidel. Keď valach prišiel do koliby - našiel tam cudzieho chlapa (bol to Malkin brat) a u neho v kabáte našiel list, kde sa Malka pýta, či sa môže oženiť. Valach začal žiarliť a myslel, že cudzinec zabil krčmára a išiel ho hneď oznámiť žandárom. Potom išiel za Malkou a rozpovedal jej čo spravil, Tá sa rozbehla zachrániť brata. Keď valach príde na salaš za Malkou - nájde ju v kaluži krvi - obetovala sa za vlastného brata.
• v diele dochádza ku oživovaniu prírody a Nízkych Tatier; častá je personifikácia a metafory
• román Nevesta hôl
• vrchol lyrizovanej prózy
• Mladý hájnik sa chce oženiť so Zunov - tajomná bytosť. Na konci románu Zuna záhadne zmizne - hole si ju zobrali za nevestu. Ďalšie postavy - Tavo; vlkodlak (rozprávková bytosť)
• román Život bez konca
• viac spojené s realitou; obdobie pred I. sv. vojnou a po nej
• Hlavná hrdinka - Pavlína a jej vzťah k viacerým mužom. Vydala sa za učiteľa, ktorý prišiel do dediny učiť. Išiel na vojnu, ale tam ho zabili. Keď bol na vojne, Pavlína sa zblížila s Ervínom (kamarát z detstva) pracoval na pošte a žiarlil na jej muža. Nedoručil jej telegram kde jej muž napísal miesto a čas stretnutia a on ju tam potom čakal zbytočne. Taktiež čítal jej korešpondenciu a púšťal k nej len tie listy, ktoré sa mu hodili. Raz keď sa s ňou stretol a potom od nej odchádzal spadol do žumpy a utopil sa. Vo vrecku mu našli telegram od Pavlinkinho muža. Neskôr sa s ňou oženil Alpár lebo vedel, že jej otec - krčmár má
veľa peňazí. Alpár neskôr zistil, že Pavlínka má dieťa (s Ervínom), ktoré žije niekde inde. Alpár získal od Pavlínkinho otca peniaze (musel dokonca predať krčmu) a potom z dediny ušiel aj s frajerkou. Pavlínky sa na koniec ujal Tóno - kamarát z detstva a postaral sa o ňu.
Margita Figuli
• najskôr používala pseudonym Oľga Morena; do literatúry vstúpila ako študentka s Dobroslavom Chrobákom
prvé práce uverejňováné v časopise Živena a Slovenské pohľady; vo svojich dielach oživovala Oravu
• novela Pokušenie
• novela Tri gaštanové kone
• Opisuje lásku dvoch mladých ľudí Magdalény a Petra. Magdaléna - krásne dievča - dcéra krčmára. Peter - sirota, ktorý nejaký čas ako dieťa býval u Magdalény. Bol chudobný, tulák, skupoval drevo, chodil z dediny do dediny. Zaľúbil sa do Magdalény. Jeden deň išiel okolo domu kde Magdaléna bývala a rozhodol sa požiadať o ruku, ale Magdalénina matka to odmietla - chcela Magdalénu vydať za bohatého Jána Zápotočného - pašeráka koní, surovca, ale najbohatšieho v dedine a Magdaléna by sa stala prvou dámou v dedine. Nakoniec aj Jano požiadal Magdalénu o ruku. Magdaléna je nešťastná, lebo miluje Petra, ale nedokáže odporovať matke. Smutný Peter chce odísť z dediny, no krčmár - Magdalénin otec ho prehovorí, aby ostal do svätojánskej noci. Tejto noci sa Magdaléna s Petrom dohodli, že Magdaléna bude svadbu odkladať dovtedy pokým si Peter nepostaví dom a nepríde si po ňu s 3 gaštanovými koňmi. No za kríkmi to počul Jano a napadol Petra - súboj Peter Jana premôže a utečie. Keď sa Jano preberie znásilní Magdalénu, pretože si myslí, že takto si ho už bude musieť vziať. Peter potom stavia dom vo vlastnej dedine – pomáhajú mu všetci susedia. Trvá mu to rok. Stretol človeka, ktorý mu povedal, že Magdaléna je už vydatá. Peter ju ide pozrieť. Našiel ju na poli a videl ako sa Jano správa ku nej aj ku zvieratám. Magdaléna viedla za opraty koňa, ktorého Jano bil a týral. Kôň sa od bolesti kopal a privalil Magdalénu. Peter sa jaj vrhne na pomoc a keď ju vyslobodí Jano sa naňho vrhne - Jano v bezvedomí. Magdaléna sa bála, že sa Jano Petrovi pomstí a tak začala kričať a privolala ľudí. Potom Magdaléna vážne ochorela, ale Jano nedovolil Petrovi ani prísť sa rozlúčiť. Poprosil aj duchovného, ale nebolo to nič platné. Na druhý deň keď Peter prišiel do krčmy dozvedel sa, že Magdaléna sa z toho zázračne dostala a už sa zotavuje. Išiel sa za ňou aj s ostatnými dedinčanmi pozrieť a tam videl ako Jano týra koňa. Ten sa nakoniec rozzúril a zadlávil Jana. Nakoniec Peter odchádza aj s Magdalénou do novo postaveného domu.
• priame rozprávanie - Peter; rozprávkový charakter - dobro víťazia nad zlom, hľadanie šťastia, 3 (rozprávkové číslo) gaštanové kone, príroda sa obrátila proti zlu, vnútorný monológ
• novela Pokušenie
• téma - žena a jej problémy (aj sociálne). Autorka pokladala lásku za prvopočiatok všetkého, zaujíma ju ako láska zasiahla do života ľudí.
• novela Uzlík tepla
• matka už nemá čím nakŕmiť a zohriať svoje deti lebo muž je nezamestnaný a rozhodne sa ísť ukradnúť uhlie; je pri tom však prichytená a vracia sa domov s prázdnymi rukami
• na konci volá o pomoc boha a jeho spravodlivosť - ale zlá skúsenosť ju privedie k zúfaniu – boh nepomôže lebo neexistuje
• autorka sa vo svojich novelách snaží zachytiť životnú realitu cez rozpoploženie svojich hrdinov, samotného deja je málo, autorka sa viac venuje výberu slov, používa básnické postupy (hudobnosť, metafory)
• román Babylon
• písala ho cez II.svetovú vojnu a vyšiel v r.1946; je to historický román z obdobia Chaldejskej ríše, bol namierený proti fašizmu, dobyvačnej vojne a oslavoval životné hodnoty
• román Mladosť
• zachytené je tu detstvo autorky na Orave cez obdobie I.sv. vojny; cez oči hlavnej hrdinky opisuje svoj život
• román Arianina niť
• o mládeži
• román Víchor v nás
• problémy pracujúcich žien
Žádné komentáře:
Okomentovat