Otázka selekcie a diagnostikovania viacerých chýb

5. Otázka selekcie a diagnostikovania viacerých chýb
Aby mohli byť špec. vých. a vzdel. , ale aj iné potreby súvisiace s procesom rozvíjania osobnosti saturované, je ich najskôr identifikovať špec. ped. diagnostikou. Čím skôr sa proces diagnostiky začne, tým skôr prebehne ich identifikácia a následne ich uspokojovanie. Umocní sa tým predpoklad pozitívneho účinku edukácie, stimulácie či korekcie na proces rozvíjania osobnosti viacnásobne postihnutého. Diagnostika má byť čo najvčasnejšia, ale je zložité sledovať a správne hodnotiť veľmi variabilné príznaky u VNP, ktoré sa menia vekom a vývinom jednotlivca, hlavne v ranných vývinových štádiách. Naviac, prístupných je pomerne málo diagnostických metodík a techník, uplatniteľných práve v prípade VNP.

Z hľadiska závažnosti kombinovaných postihnutí je treba zvážiť :
Kvalitatívne hľadisko – určenie postihnutia (vady), ktoré ovplyvňuje iné stihnutie a jeho prejavy posilňuje.
Kvantitatívne hľadisko – je treba identifikovať stupne a rozsah dvoch najzávažnejších postihnutí v kombinácii, posúdiť školskú zrelosť a načrtnúť výchovnú, vzdelávaciu a socializačnú prognózu.

Pri diagnostikovaní VNP s použiteľné 3 základné okruhy diagnostických aktivít:
Diag. aktivity vychádzajúce zo všeobecne platných noriem
Diag. aktivity vychádzajúce z kritérií určených pre vymedzenie určitých skupín objektov diagnostiky
Diag. aktivity vychádzajúce z autentickosti indivídua ako objektu diagnostiky (funkcionálna diagnostika).
V prípade VNP majú najširšie uplatnenie práve diagnostické aktivity posledného okruhu.
Takýto diagnostický a hodnotiaci prístup k prejavom a výkonom VNP by sa mal vyznačovať:
• orientácia najmä na praktické schopnosti a zručnosti jednotlivca, ktoré s potrebné pre jeho nezávislý život a umožňujú mu prežívať úspech v reálnom svete.
• Prejavy a výkony jednotlivca vo všetkých funkčných oblastiach hodnotiť so zreteľom na ich procesuálny charakter, nevnímať ich ako nemenný stav
• Prejavy a výkony jednotlivca sledovať a hodnotiť pri dôraznom uvedomení si jeho súčinnosti s okolitým svetom.
• Pripraviť podklady na navrhnutie takých postupov intervencie, ktoré u daného jednotlivca budú úspešné.
• Špecifikovať také metódy a techniky trvalého monitorovania prejavov a výkonov jednotlivca, ktoré môžu mať priaznivý dopad aj na jeho liečebný proces.