V pozadí odmietnutai

V pozadí odmietnutai bola však snaha včleniť slovenských katolíkov do celouhorského rámca, ktorý mal reprezentovať práve maďarský Spolok sv. Štefana v Pešti. Preto dr. Andrej Radlinský odovzdal záležitosti okolo založenia Spolku sv. Vojtecha do rúk činiteľom Banskobystrického biskupstva (biskup Štefan Moyses, Juraj Slotta, a i.), ktorí sa pokúsili na základe nových stanov utvoriť Jednotu svätovojtešskú s češtinou vo funkcii úradného jazyka. Sám dr. Andrej Radlinský sa po nástupe na faru v Kútoch (1861) odhodlal na nový pokus. Prepracované stanovy predložil na schválenie na schôdzi Šaštinského dekanátu v Brodskom (19. mája 1862), odkiaľ pokračovali úradnou cestou do Ostrihomu. Ostrihomský prímas vymenoval komisiu, ktorá mala preskúmať otázku založenia Spolku sv. Vojtecha (15. januára 1863) a zvolal prípravný výbor do Trnavy (8. apríla 1863), no ani tentoraz rokovania nepriniesli úspešný výsledok a celá záležitosť na niekoľko rokov utíchla. Len z času na čas prichádzali do Ostrihoma nové petície. Roku 1864 nitriansky kanonik Juraj Tvrdý naliehavo žiadal ostrihomského arcibiskupa, aby schválil stanovy SSV. Vo svojom liste pripomenul, že aj kráľ schválil Maticu slovenskú a finančne ju podporil. Odpoveď vrchonosti bola však stále záporná.
Roku 1867 sa zúčastnil dr. Andrej Radlinský na všeslavianskom zjazde v Moskve. To dalo podnej redaktorovi maďarského časopisu "Magyar állam", aby dr. Andreja Radlinského verejne napadol ako vlastizradcu. Dr. Andrej Radlinský zažaloval redaktora Lónkayho pre nactiutrhačstvo a žiadal verejnú satisfakciu. Redaktor Lónkay vedel, že súd prehrá. Požiadal teda o pomoc ostrihomského arcibiskupa Jána Simora. Ten dôkladne zvážil situáciu a vybadal, že verejné pojednávanie Lónkayho záležitosti bude veľmi nepríjemné nielen pre redakciu časopisu "Magyar állam", ale aj pre vydávateľa tohto časopisu, i pre cirkevnú vrchnosť. Predvolal si dr. Andreja Radlinského a prejavil ochotu schváliť stanovy SSV v prípade, že dr. Andrej Radlinský stiahne žalobu proti redaktorovi Lónkaymu. Dr. Radlinský ochotne priniesol veľkú osobnú obetu v prospech slovenského ľudu. Z dlhoročného zápolenia o schválenie SSV vyšiel napokon víťazne.
Nová iniciatíva zo slovenskej strany vyšla potom zo schôdzky v Kútoch (26. mája 1868). Podporil ju dr. Andrej Radlinský súkromným listom ostrihomskému prímasovi, kde mu osvetlil význam založenia Spolku pre katolíckych Slovákov. Prímas poveril generálneho vikára Henrika Szajbélyho, aby zostavil výbor 12 kňazov zo všetkých slovenských biskupstiev, ktorý by sa zišiel v Trnave.

Trinásť rokov trval boj o Spolok sv. Vojtecha, trinásť rokov dr. Andrej Radlinský a jeho najvernejší húževnate pracovali i verili... Napokon dňa 14. decembra 1869 rokoval Spolkový výbor o stanovách i celej budúcej činnosti Spolku sv. Vojtecha. Výbor svoje rozhodnutia potvrdil aj zápisnicou a poslal všetko na schválenie. Dňa 8. júla 1870 boli napokon stanovy potvrdené a vikár Henrik Szajbély z poverenia ostrihomského arcibiskupa zvolal prvé a zakladajúce valné zhromaždenie do Trnavy. Toto valné zhromaždenie sa uskutočnilo v Trnave dňa 14. septembra 1870 a tento deň je vlastne dňom úradného začiatku Spolku sv. Vojtecha. Od tohto dňa sa rozvíjala činnosť, pôsobilo vydavateľstvo, žil Spolok sv. Vojtecha.
Tento šťastný zvrat priniesol veľkú radosť nášmu ľudu. Do 500 ľudí zhromaždených na valnom zhromaždení dňa 14. septembra 1870 spievalo od radosti, ďakovalo modlitbami a prosilo. Po správe dr. Andreja Radlinského o neúmornej práci za Spolok sv. Vojtecha predložil všetko na vyúčtovanie. Po voľbe predsedu (Henrik Szajbély), podpredsedu (Štefan Závodník), správcu (Juraj Slotta), tajomníka (Pavol Novák), pokladníka (Ján Juriga), účtovníka (Ján Palárik) a hlavného jednateľa (Ján Blaho), bol zvolený 60-členný výbor. Je iróniou, že dr. Andrej Radlinský sa stal "čestným podpredsedom".
Toto boli tie ťažké a niekedy aj kruté a bolestné začiatky Spolku sv. Vojtecha. Nasledovala práca a i naďalej neustála borba. Nepriazeň k Spolku sv. Vojtecha neochabla, ale prejavovala sa takmer súvisle na valných zhromaždeniach v Trnave i mimo (Nitra), v útokoch tlače (panslávi, rozbíjači, cáristi, nepriatelia...) proti funkcionárom Spolku sv. Vojtecha.
Nedá sa opísať vytrvalosť, trpelzlivosť a vernosť k Spolku sv. Vojtecha, ani mená celej plejády oddaných funkcionárov, výborníkov i všetkých verných členov.
Spolok sv. Vojtecha si vzal za cieľ šíriť dobrú slovenskú a katolícku tlač, modlitebné knižky, učebnície; no jedným z hlavných cieľov bol aj preklad a vydanie Svätého písma. Ročne bol vydávaný kalendár Pútnik svätovojtešský pre členov a časom aj podielové knihy pribudli.