Maďarizácia spôsobila, že ku koncu 19. storočia slovenské mestá úplne strácajú svoj národný charakter. Nitra, Banská Bystrica, Žilina, Trenčín, Košice a ostatné mestá i mestečká sa stávajú "oázami maďarstva v hornom Uhorsku". Strediskom slovenského života a neoficiálnym hlavným mestom Slovenska v tom čase bol Turčiansky Sv. Martin, malé stredoslovenské mestečko, ktoré v r. 1880 malo iba 2.847 obyvateľov.
Po zatvorení Matice slovenskej a slovenských gymnázií význam Turčianskeho Sv. Martina v národnom živote Slovákov iba vzrástol. Tu vychádzala väčšina slovenských časopisov, tu bolo najväčšie sústredenie uvedomelých slovenských národovcov. V skromnej podobe sa tu slovenský národný život udržiaval aj v období národnostného útlaku. Vonkajšími prejavmi tohto života boli nepolitické združenia a spolky, ako napr. Živena (založená r.1869), Knihtlačiarsky účastinársky spolok (zal. 1869), Slovenský spevokol a ochotnícke divadlo (1872), Tatra banka (1884), Muzeálna spoločnosť (1893).
Spolky poskytovali možnosti ľudovýchovnej a národnoosvetovej práce a okolo nich sa snovali aj nitky spoločensko-národného života. Ku koncu storočia sa z týchto podujatí vyvinuli tzv. augustové slávnosti, ktoré obyčajne trvali tri dni. Boli to akési výročné púte uvedomelých Slovákov. Počas slávností sa konalo valné zhromaždenie Živeny a neskôr aj Muzeálnej spoločnosti, ochotníci predviedli Urbánkove hry, recitovali básne (od r. 1884 nechýbala Vajanského báseň Ja som pyšný, že som Slovák...), spevokol prispel k programu výberom ľudových piesní a tancov. Okrem toho augustové slávnosti boli vítanou príležitosťou spoločenských stretnutí Slovákov z celého Uhorska.
Žádné komentáře:
Okomentovat