Nepochopenie Štúrovej motivácie

Nepochopenie Štúrovej motivácie, prečo posmrtným dielom odporučil Slovákom pravoslávie a ruštinu ako spisovný jazyk, viedlo až k otvo¬renému podozreniu z úpravy jeho textu ruskými vydavateľmi (Albert Pražák). Opakujúce sa pochybnosti o autorstve spisu vyústili v roku 1931 do dôslednej analýzy a porovnania všetkých dovtedy známych opisov diela. Na základe vedeckej analýzy ho potom v nemeckom origináli vydal Josef Jirásek v pražskom vydavateľstve . Zásahy ruských editorov sa nepotvrdili. Interpretácia diela a autorove pohnútky napísať ho však naďalej komplikovali celkové chápanie Štú¬rovho videnia budúcnosti sveta a Slovanov zvlášť.
Dielo bolo na Slovensku takmer neznáme, resp. jeho poznanie sa zakladalo na opakovaní niekoľkých téz vytrhnutých z kontextu. Po ra¬kúsko-uhorskom vyrovnaní sa možnosti Slovanov habsburskej monar¬chie vzájomne spolupracovať komplikovali, pretože akákoľvek kultúr¬na, edičná či spolková činnosť dostávala nálepku politického panslavizmu. Záujem o dielo v Rusku práve v tomto období spôsobil problematické chápanie jeho zmyslu. Čiastočne sa tak dialo cez ruskú optiku, pretože slovenskí čitatelia nepoznali originál, ale len slovenské preklady ruských recenzií. Navyše podtitul spisu, v preklade" posolstvo Slovanom z brehov Dunaja", zvádzal k vnímaniu diela ako Štúrovho politického testamentu . Podľa týchto vytrhnutých téz Štúrovo posolstvo spočívalo v odporúčaní, aby sa Slovania spojili s Ruskom, prijali ruštinu a pravoslávie. Štúr ne¬určil nijaký časový termín, v ktorom by sa jeho odporúčania mali usku-točniť. Z kontextu však možno usudzovať, že by to nemalo byť v bez¬prostrednej budúcnosti, ale až po demokratizácii pomerov v Rusku. Ruština sa mala stať spoločným jazykom kultúrnej výmeny, ale jednot¬livé národné slovanské jazyky sa mali ďalej rozvíjať a zveľaďovať. Na¬priek týmto podmienkam, ktoré Štúr v texte uviedol, sa na dlhé obdo¬bie udomácnila len zjednodušená a účelová interpretácia diela, podľa ktorej odporúčal Slovanom zjednotiť sa s Ruskom, prijať ruštinu a pravoslávie.
Štúr sám v Rusku nikdy nebol, ale od 30. rokov sledoval ruskú lite¬ratúru a mal možnosť stretnúť sa s viacerými návštevníkmi, študentmi, vedcami, slavistami z Ruska, ktorí prechádzali Bratislavou, Viedňou či Prahou a zámerne vyhľadávali priamo Štúra alebo lýceum či redakciu jeho novín. Aj pod vplyvom týchto stretnutí napísal už začiatkom 40. rokov článok Azya a Europa čili určení Ruska v ohledu na Azyi, v ktorom tvrdil, že Rusko má veľký potenciál zohrať významnú úlohu za podmie¬nok, že sa "duch slovanský v Rusku ešte viac rozšíri. Keď sa pokrok slobody aj tam zjaví, vykoná táto zem dielo veľké a dôležité pre Slovanstvo a rozhodujúce pre svet." Z podmienky vnútorného pretvorenia Ruska smerom k slobode a ústavnosti ako nevyhnutného prvého kro¬ku na ceste Slovanov k Rusku a Ruska k Slovanom, neustúpil ani ne¬skôr, keď koncipoval Slovanstvo a svet budúcnosti.
V období prvej svetovej vojny sa na oboch stranách frontu propa¬gandisticky využívali tézy o odvekom zápase Germánstva a Slovanstva. Neodvratným dôsledkom tohto zápasu bol vojenský konflikt, kde Ne¬mecko a Rusko stáli na opačnej strane frontových línií. V duchu takejto propagandy mohli Slovania uspieť v odvekom zápase len vtedy ak sa podobne ako predtým Germáni, zomknú do jednej ríše - slovanského súštátia okolo Ruska. Počas druhej svetovej vojny nastala opäť renesan¬cia podobných názorov. Ovplyvnili aj vznik práce Vladimíra Clementi¬sa Slovanstvo kedysi a teraz. V kapitole venovanej Štúrovi stručne zre-kapituloval dovtedajšie vnímanie jeho spisu v slovenskom politickom myslení resp. úvahy spochybňujúce či potvrdzujúce jeho autorstvo. Pod vplyvom prežitej vojny V. Clementis postavil Rusko do pozície majáka, ktorý Slovákom svietil cez smutné mračná politického života a svetla, ktoré živilo ich nádeje a dvíhalo klesajúceho ducha. Podľa Clementisových slov základy dôvery v Rusko položil u nás práve Štúr. Hoci jeho spis bol u nás málo známy, vzhľadom na celistvosť koncepcie, akú v ňom Štúr predložil, považoval Clementis za odôvodnené hovoriť o slaviano¬filstve aj na Slovensku a vnímať Slovanstvo a svet budúcnosti ako slo¬venskú transformáciu koncepcie slavianofilstva.