Obyvatelia východného Slovenska nestali nečinní v tomto diani separatistov. Začali organizovať miestne národné rady, ktoré boli v spojení s centrálnou Slovenskou národnou radou v Turčianskom sv. Martine. Na východnom Slovensku takouto významnou radou bola v Solivare pri Prešove. Táto Solivarská národná rada v snahe zamedziť separatistické iniciatívy vyslala k hlavnému protagonistovi Viktorovi Dvorcsákovi 100 člennú delegáciu s cieľom prinútiť ho k rezignácii pokiaľ ide o jeho ďalšie politické aktivity. Za pripojenie východného Slovenska k novej ČSR v Solivare zorganizovali dňa 15. decembra 1918 veľkú manifestáciu, ktorou zároveň deklarovali jednotu s martinskou Slovenskou národnou radou.
Medzi kňazmi Košickej diecézy boli národne orientovaní kňazi, ktorí sa hlásili k myšlienke spoločného štátu Čechov a Slovákov, a privítali jeho vznik v roku 1918. Z nich najviac agilným v tejto sfére bol farár v Ňaršanoch (dnes Ražňany, okres Sabinov). Na svojej fare zorganizoval verejné politické zhromaždenie, ktoré malo za cieľ zmobilizovať tie sily na východe Slovenska, ktoré sa hlásili k spoločnému štátu ČSR. Toto zhromaždenie sa zišlo na priestranstve pred farskou budovou v Ňaršanoch (Ražňanoch) dňa 17. decembra 1918. Farár Štefan Onderčo ho zorganizoval po predchádzajúcom stretnutí s Andrejom Hlinkom v Ružomberku. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté, že Andrej Hlinka vyšle na východné Slovensko rečníkov, ktorí by svojími vystúpeniami na viacerých zhromaždeniach na východe Slovenska povzbudili ľudí ku kladnému postoju vo vzťahu k novému štátu ČSR. Andrej Hlinka aj vyslal na východ Slovenska niektorých rečníkov; boli medzi nimi: dr. J. Holubek, Ján Šols, Ladislav Žuffa, Karol Hušek a Ing. Jano Burian. Títo všetci v polovici decembra 1918 pricestovali na východ Slovenska a dňa 15. decembra 1918 vystúpili na verejnom zhromaždení v Solivare. Lenže po tomto vystúpení ich zaistili maďarskí vojaci a deportovali do Košíc. Z tohto dôvodu sa nemohli dostaviť na verejné zhromaždenie do Ňaršan (Ražnian), a tak s príhovorom vystúpil vtedy iba 18 ročný začínajúci rečník Karol Sidor. Sám neskôr spomínal na priebeh tohto zhromaždenia takto: "...na farský dvor dochádzal celý rad saní a na nich veľký počet roľníkov z celého okolia. Ľud zaujal veľký priestor na farskom dvore a videl som aj desiatky maďarských žandárov s vlajúcimi kohútimi perami za zelenými vyleštenými klobúkmi. Veď nezabúdajme, že boli sme vtedy na území, ktoré bolo obsadené ešte tam vladnúcimi Maďarmi."
Žádné komentáře:
Okomentovat