Rok 1848

Je treba konštatovať, že rok 1848 sa stal rokom revolúcií vo viacerých krajinách Európy. Začalo sa to v januári 1848 na Sicílii a odtiaľ sa revolúcia rozšírila na Francúzsko. Tamojší obyvatelia boli sklamaní politikou Ľudovíta Filipa. Vo februári vypukla revolúcia a po pouličných bojoch na barikádach v Paríži zmietla monarchiu a dňa 24. februára 1848 nastolila republiku. Dňa 13. marca 1848 zasiahla revolúčna vlna aj Viedeň. Rakúsky kancelár knieža Metternich, ktorý kontroloval svojím policajným aparátom politiku Habsburskej ríše počas napoleonských vojen a po nich, musel náhle odstúpiť. Keďže v rámci monarchie žili mnohé národy, ktoré sa okrem ľudských a občianskych práv dožadovali aj národnej slobody, revolúcia našla ohlas vo všetkých národoch ríše. Najmä v Uhorsku, kde národnostné pomery boli veľmi zložité, mala revolúcia búrlivý priebeh. Ľudovít Kossuth žiadal pre Uhorsko samostatnú vládu. Tá vydala celý rad zákonov a podľa nich sa Uhorsko stalo nezávislým štátom s ministerstvami, ktoré boli zodpovedné snemu. Chorľavý panovník Ferdinand V. potvrdil v apríli 1848 uznesenia uhorského snemu. Panovníkova osoba spájala Rakúsko s Uhorskom v personálnej únii. Bathyanyho peštianska vláda zvolávala v apríli a v máji 1848 po župách a obciach masové zhromaždenia obyvateľstva a na nich sa slávnostne vyhlasoval zákon o zrušení poddanstva, cirkevného desiatku a zákon o politických slobodách. Zdôrazňovalo sa, že šľachta sa dobrovoľne, z vlastenectva, zriekla svojich výsad v prospech ľudu.