18.1.1918

Medzitým sa však odohrali dve významné udalosti, ktoré dodali smelosti tým, čo sa o nich včas dozvedeli, tj. slovenskej skupinke vo Viedni a v Prahe. Prvou udalosťou bolo Wilsonových 14 bodov, ktoré predložil americkému kongresu 18.1.1918. V 10. bode svojho návrhu Wilson žiadal pre národy Rakúsko-Uhorska možnosť slobodného autonómneho vývoja. Druhou udalosťou bol kongres utláčaných národov Rakúsko-Uhorska, ktorý sa konal v Ríme v dňoch 8.-10.apríla 1918 a ktorého sa zúčastnil aj M.R. Štefánik.
Veľavýznamné stretnutie 25 vedúcich národných pracovníkov sa konalo v Turčianskom Sv. Martine dňa 24.5.1918. Tu vystúpil na scénu aj Andrej Hlinka v svojej typickej póze nebojácneho muža činov. Váhajúcich a nesmelých politikov burcoval slovami: "Okolkovaním nedopracovali by sme sa nikdy k želanému cieľu. Tu je doba činov. Treba sa nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, že sme za orientáciu česko-slovenskú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť." Toto stanovisko bolo prijaté a M. Dula ho mal oznámiť "českému dejateľovi v Prahe".
A teraz sa už veci dali do pohybu. Hodža v Slovenskom týždenníku stále naliehavejšie urgoval založenie Národnej rady a podobne aj Ferdiš Juriga v Slovenských ľudových novinách žiadal vytvoriť "jednotné národné predstaviteľstvo, aspoň aký-taký výbor, ktorý by nás pred svetom predstavoval, a v mene celého národa bez rozdielu náboženstva, stavov a strán hovoriť a konať mohol". I Robotnícke noviny, orgán sociálnej demokracie, vyhlasoval celkom jasne, že stoja "na stanovisku vytvorenia Slovenskej národnej rady".
Slovenská národná rada nevznikla presne podľa úradných predpisov a legálnych požiadaviek. Za jej začiatok možno pokladať poradu, ktorá sa konala v Budapešti dňa 12.9.1918 a ktorú zvolal Emil Stodola. Tu bol navrhnutý aj jej 12-členný výbor, ktorý tvorili 4 národniari, 4 ľudáci, 2 soc. demokrati a 2 nestranníci. Ale keď sa M. Dula vrátil do Martina a referoval o výsledkoch porady, jeho turčianski a liptovskí priatelia mali svoje pripomienky a výhrady k zloženiu výboru. Výsledkom týchto rozhovorov bol obežník M. Dulu z 23.9.1918, v ktorom sa vyhlasila fúzia ľudovej strany s národnou, nové zloženie výboru Národnej rady, ale neurčilo sa nijaké zhromaždenie, na ktorom by sa toto rozhodnutie schválilo a založenie Národnej rady a zvolenie jej výboru de iure potvrdilo. Obežník M. Dulu mal však dôležitú klauzulu: "Ak zhromaždenie nebudeme môcť zadržať, v tom prípade Národná rada provizorne... stane sa aj bez takéhoto schválenia definitívnym orgánom strany."
Zloženie Dulovej Národnej rady je pozoruhodné nielen tým, kto sa v nej nachádzal, ale väčšmi tým, kto sa do nej nedostal. Boli v nej: P. Blaho, M. Bella, A. Hlinka, F. Juriga, C. Kresák, E. Lehotský, V. Makovický, K.A.Medvecký, Ľ. Okánik, J. Ružiak, Ľ. Šimko, E. Stodola, J. Vanovič, M. Žuffa a M. Dula. Neboli v nej: M. Hodža, V. Šrobár, Š.Ivanka, A. Štefánek... nikto z mladej generácie a nikto z východného Slovenska.