V dejinách Spolku sv. Vojtecha

V dejinách Spolku sv. Vojtecha boli viaceré obdobia, kedy bol Spolok sv. Vojtecha blízko zániku, najmä keď nemal dosť obetavých funkcionárov, málo finančných prostriedkov a tlak zvonku bol priam neznesiteľný.
Ale Spolok sv. Vojtecha žil a prežil. Nazabúdal na minulosť, na významné osobnosti a tal pri rôznych príležitostiach sial aj takými formami ako boli odhalenia pamätných tabúľ, slávnosti (r. 1885 výročie smrti sv. Metoda, a pod.)
Obrovský tlak postihol Maticu slovenskú, keď ministerstvo vnútra dňa 12. novembra 1875 zastavilo jej činnosť. Ale na druhej strane vznikol Uhorský vzdelávací spolok, ktorý dobre financovaný rástol a posielal členom podielové knihy a kalendáre takmer zadarmo.
Po zastavení činnosti Matice slovenskej Spolok sv. Vojtecha zostal jediným slovenským Spolkom na členskej základni a tak zapĺňal aj plán činnosti Matice slovenskej. Napriek nepriazni a neraz aj zlobe Spolok sv. Vojtecha žil, ba usporiadal aj veľavýznamné púte (v r. 1885 na Velehrad, v r. 1887 do Ríma).
Vďaka výboru a kvalitným správcom hlbokého ducha a čistého charakteru podarilo sa Spolok sv. Vojtecha udržať. Zlepšila sa práca výboru i celková organizácia. Koncom 19. storočia výbor Spolku sv. Vojtecha usiloval sa zachytiť literátov, z ktorých tvoril Literárne združenie pri Spolku sv. Vojtecha (1898).
Bolo smutné, že pre finančné nedostatky nemal Spolok sv. Vojtecha svoj dom a svoje úradovne. Tieto mal len prenajaté vo viacerých budovách v Trnave. Ale časom sa vyriešila aj táto pálčivá otázka kúpou domu na Divadelnej ulici.
V prvom desaťročí 20. storočia začali nové boje proti Spolku sv. Vojtecha. V zápisníci Spolku z roku 1902 čítame tento záznam: "Mnohí kňazi preto neprichádzajú na zhromaždenia svätovojtešské, lebo sa boja, aby ich nevykríčali za panslávov". Petície "vzdelávajúcich uhorských spolkov" žiadali a čím ďalej viacej aj v tlači sa ozývali, aby Spolok sv. Vojtecha bol privtelený do Spolku sv. Štefana, inak rozpustený.
Ozvali sa aj rodáci v Amerike, burcovali, posmeľovali a pomohli tak ako pomohli aj neskôr a nie raz. Aj v Amerike začali vstupovať za členov Spolku sv. Vojtecha. A v tomto takmer beznádejnom položení Spolku sv. Vojtecha sa nielen starší, ale aj mladší kňazi, učitelia a drobný pospolitý ľud a Spolok sv. Vojtecha bol zachránený. Veď v roku 1917 mal Spolok sv. Vojtecha už vyše 34.000 členov, a to nebolo málo na tú dobu.
Nemôžeme obísť a aspoň stručne nespomenúť mená správcov s rokmi ich správcovstva, ktorí ako výkonný orgán bezprostredne riadili a viedli Spolok sv. Vojtecha: Juraj Slotta (1870-1878), dočasne František Richard Osvald (1878-1879), dočasný správca Pavol Novák (1880-1886), správca Andrej Kubina (1886-1891), dočasný správca Jozef Karell (1891-1892), správca Štefan Bezák (1892-1901), správca Martin Kollár (1901-1919), dočasný správca Jám Dambrovský (1919