Pseudonym B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildbrunn, Pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpevomil) - kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, básnik, publicista, jazyko¬vedec, novinár, redaktor, pedagóg (nar. 29. 10. 1815 Uhrovec, okr. Topoľčany - +12. 1. 1856 Modra, okr. Bratislava-vidiek). Otec - Samuel Š. (1789-1851), matka Anna, rod. Michalcová (1790-1853), mal 5 súrodencov, z nich - Karol (181l-1851), - Samuel (1818- 1861), - Ján, Karolína (1826-1859).
Základné vzdelanie získal od otca v Uhrovci, 1827-29 študoval na nižšom gymnáziu v Györi, 1829-34 na ev.lýceu v Bratislave, (1838-40) na univerzite v Halle. R. 1834 po prerušení štúdií pôsobil ako pisár na Zayovskom panstve v Uhrovci, 1835-37 podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej v Bratislave. V lete 1836 vykonal cestu po záp. Slovensku, 1837 vychovávateľ v šľachtickej rodine Prónayovcov v Novohrade, 1837-38 a 1840-43 nehonorovaný námestník prof. J. Palkoviča na Katedre čs. reči a literatúry v Bratislave. R. 1843-45 sa venoval vedeckej publicistike, 1845-48 redaktor a vydavateľ Slov. nár. novín v Bratislave. R. 1848 aktívny účastník Slovanského zjazdu v Prahe, 1848/49 čelný predstaviteľ politických snáh a ozbrojeného slov. povstania, 1850 žil v Uhrovci, 1851-55 v Modre, kde po smrti brata Karola vychovával jeho sedem sirôt. Umrel na následky zranenia pri poľovačke, jeho smrť a pohreb sa stali manifestáciou jednoty celého národa.
Ľudovít Štúr bol jednou z najvýznamnejších osobnosti slovenských dejín, hlavný reprezentant slovenského národného hnutia a slovanských koncepcií v prvej polovici 19. stor. Vyrastal v harmonickom prostredí učiteľskej rodiny s vysokými mravnými a duchovnými zásadami. Na jeho povahu a charakterové vlastnosti pozitívne vplýval aj hlboký vzťah k prírode a ľudovej kultúre rodného kraja. Počas štúdia v Győri od prof. Petza získal prvé informácie o dejinách Slovanov a o diele J. Kollára, P. J. Šafárika, J. Dobrovského. Túžbu po vzdelaní a nár. vedomie mohol napĺňať a rozvíjať na bratislavskom ev. lýceu, kde sa od 1830 zapojil do činnosti Spoločnosti česko-slovanskej ako jej vedúci predstaviteľ. Po policajnom zákaze Spoločnosti v aprí1i 1837 preniesol jej činnosť na Ústav slovanský pôsobiaci formálne pri Katedre čs. reči a literatúry. Pod jeho vedením študenti usporiadali knižnicu, rozširoval sa počet členov Spoločnosti česko-slovanskej i jej náplň, čím sa pretvárala na politicko-nár. spolok a jadro celého slov. nár. hnutia. Vzdelanie a výchovu v modemom nár. duchu napĺňal hlavne prednáškami o dejinách, literatúre, jazykoch a kultúre Slovanov. Z jeho podnetu podnikali členovia Spoločnosti česko-slovanskej vychádzky do okolia Bratislavy, kde diskutovali o histórii, politike, tvorbe slovanských autorov, spievali národné piesne a recitovali vlastné básne. Najpamätnejšou bola vychádzka na Devín 24. 4. 1836, kde sa jej účastníci zaviazali bojovať proti každej podobe tyranie, maďarizácie, za pravdu, dobro, politické práva Slovákov a povznesenie ich duchovného a národného života, tu prijali slovanské mená (Štúr si zvolil meno Velislav).
V čase štúdia Ľudovít Štúr popri antickej kultúre venoval pozornosť hlavne dielam franc. osvietencov, angl. senzualistov a nem. romantikov. Zároveň sledoval politické dianie doma i v Európe (rev. vlna zač. 30. rokov, poľ. povstanie, východoslov. povstanie, zasadnutia uh. stavovského snemu v Bratislave). Idey slovanskej vzájomnosti a svojbytnej minulosti Slovákov, stvárnené v dielach J. Kollára, J. Hollého a P. J. Šafárika, určovali jeho myšlienkovú orientáciu. V tom čase sa pokúšal o básnickú tvorbu najskôr v klasicistickom duchu, postupne sa výraznejšie inšpiroval slovenskými ľudovými piesňami, vďaka čomu vnášal do poézie dynamický a subjektívny rozmer, ktorý chcel zapaľovať za ideály slobody a spravodli¬vosti. Vlastnou tvorbou a prednáškami o slovanskej literatúre začínal kliesniť cestu slovenskej romantickej poézii a literatúre
Žádné komentáře:
Okomentovat