K vojne sa schyľuje

Túto skutočnosť Anglicko stravovalo len veľmi ťažko. Situácia sa zhoršovala na všetkých úrovniach. Prehlbovala sa vnútropolitická kríza, najmä z dôvodu straty území vo Francúzsku. Stále veľká anglická armáda nebola financovaná. O svoj príjem a obchodné kontakty sa strachovala šľachta i meštiactvo. Sedliaci sa zase obávali trestu, ktorí im udelia feudáli, keď zistia ako využili ich neprítomnosť. Teda ako už bolo konštatované, situácia bola mimoriadne napätá v najrôznejších sférach. No napriek tomu sa všetko sústredilo na boj o trón. Určovateľom naň sa stal rodokmeň. O ten sa opieral aj Richard, vojvoda z Yorku. Okolo seba sústredil mešťanov a vďaka ním vytvoril silnú stranu. Postupne tlačil na Henricha VI., aby ho uznal za regenta. Ako vieme, regent je zástupca kráľa v jeho neprítomnosti a pod. A keď sa ním Richard stal, začal tlačiť na kráľa, aby mu prepustil trón, poukazujúc na rodokmeň. Pochopiteľne naň poukazoval zámerne, pretože Richard II. bol tretím synom Eduarda III. a Henrich IV. až jeho štvrtým synom. ,, Richardovi z Yorku sa touto neodolateľnou argumentáciou podarilo položiť ideologické základy vojny ruží. ´´ Touto argumentáciou sa teda zrodila ideológia vojny ruží. Henricha VI. podporovali Lancasterovci, ktorí vystupovali pod znakom červenej ruže. A na opačnej strane Richard, vojvoda z Yorku a spol. pod znakom bielej ruže. Zaujímavosťou je, že k vojne došlo tak trochu aj kvôli Henrichovej žene Margite z Anjou. Pretože Henricha VI. by zrejme tlak Richarda zlomil, ale to ona nepripustila.