Byzantská ríša

Byzantská ríša obsadila Bulharsko. 869 – vojna Franskej ríše proti všetkým Slovanom. Prvý krát tu vystupuje Rastislavov synovec Svätopluk. Opäť nerozhodný výsledok vojny – akurát spustošená krajina. Bolo uzavreté prímerie na VM. Veľká Morava sa v období vojen iste vnútorne upevnila ako štát, vyzbrojila i vojensky vystrojila, ale dlhotrvajúci boj s franskou mocou doviedol celú rastislavovskú koncepciu vlastne na mŕtvy bod. Svätopluk sa poddal Karolmanovi, resp. kvôli zabezpečeniu západnej a JZ hranice uzavrel s Karolmanom dohodu s ktorou Rastislav nesúhlasil – zrada Rastislava. Ten chcel zabiť Svätopluka. Svätopluk však zajal Rastislava a vydal ho Karolmanovi do Bavorska. Karolman potom vtrhol na VM a podriadil si ju. Dualistický politický stav VM, t.j., Nitrianske kniežatstvo so Svätoplukom a centrálna Rastislavova moc – vyťažila z toho len Franská ríša. Rastislava potom súdili v Regensburgu. Na súde údajne zasadali Frankovia, Bavori i Slovania. Pôvodný ortieľ bol trest smrti, ten sa však „vďaka“ Ľudovítovi Nemcovi zmenil. Rastislava oslepili a uvrhli do žalára. (Akési kláštorné väzenie v Bavorsku.) Toto je posledná zmienka o Rastislavovi – z roku 870.