Vlastenecký a kultúrny pracovník Andrej Kmeť patrí ku skupine národne uvedomelých katolíckych kňazov, ktorí sa v druhej polovici 19. storočia významne zúčastňovali na sloven-skej literárnej a vedeckej tvorbe.
Myšlienka muzejníctva na Slovensku sa zrodila u národných buditeľov v 19. storočí a postupne sa neskôr uskutočňovala. Vznikajúce inštitúcie mali pozbierať predmety zanikajúcej ľudovej kultúry, zachrániť národ pred úpadkom národného sebavedomia a svojbytnosti. Takto sa muzeológia na Slovensku dostala do významnej sféry spoločensko-kultúrneho a národného diania.
Začiatkom 19. storočia vznikajú s rôznym zameraním súkromné i školské zbierky vo väčších mestách na Slovensku, spomedzi ktorých sa viaceré nazývali múzeami. Niektoré mali vo svojich zbierkach nielen tradičné prírodovedné predmety, ale aj starožitnosti umelecko-historické, numizmatické i národopisné. Medzi významné školské zbierky patrili zbierky štiavnickej Akadémie baníctva, ktoré sa už v rokoch 1780-90 stali zásobarňou minerálov dvorných prírodovedných kabinetov v celej Európe.
V druhej polovici 50. rokov 19. storočia na Slovensku sa znovu zjavili zberatelia rôznorodých pamiatok národnej kultúry, aby ich zachránili ako trvalý majetok národa. Chceli ich sústrediť na jednom mieste a časom sprístupniť verejnosti, hlavne však mládeži. Podporovateľom týchto myšlienok bol banskobystrický biskup Štefan Moyses. Početné zbierky boli dočasne uložené v biskupskej rezidencii, kde ich odborne spracúvali profesori seminára. Kustódom týchto zbierok sa stal prof. J. Markus, biskupský archivár.
Roku 1861 zasadalo v Martine národné zhromaždenie za účasti osôb, pochádzajúcich zo všetkých vrstiev obyvateľov Slovenska. Zhromaždenie rozhodlo založiť Maticu slovenskú, ktorej súčasťou by bolo aj matičné múzeum. Do tejto inštitúcie sa mali sústrediť väčšie i menšie zbierky zberateľov, ale hlavne veľká zbierka z Moysesovej biskupskej rezidencie z Banskej Bystrice. Po založení Matice slovenskej (1863) sa kustódom zbierok stal kňaz a historik F.V.Sasinek. Valné zhromaždenie r. 1869 sa rozhodlo zakúpiť mestský dom v Martine pre matičné účely a muzeálne zbierky. Do Martina sa so zbierkami presťahoval i kustód zbierok. Sasinkov článok v Peštbudinských vedomostiach roku 1869 dal základ úspešného účinkovania múzea sprístupneného verejnosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat