Je známe, že sú to prvé historicky doložené kniežatá, s ktorými sú späté začiatky Veľkej Moravy. Moravské knieža Mojmír a slovenské knieža Pribina boli súčasníkmi. Stretli sa na vojenskom poli, pričom jeden sa stal víťazom a druhý porazeným.
Informácie o tomto období čerpáme zo spisu Conversio. Je to dielo neznámeho muža, ktorý sídlil v Salzburgu a písal ho presne „na mieru“, na objednávku. (O obrátení Bavorov a Korutáncov) Rozpráva o tom, aké zásluhy majú salzburskí biskupi a arcibiskupi na pokresťančení Slovanov v Alpách i v Panónii. Novšie bádanie ukazuje, že iniciátorom vypracovania spisu bol podľa všetkého salzburský arcibiskup Adalwin, ktorý práve viedol útoky proti Metodovi a slovanskej liturgii a ktorý si dal pripraviť „materiál“, keby spor vyvrcholil až do otvoreného cirkevného súdneho sporu. V tomto spise autor píše: V tejto dobe vyhnal Mojmír, vojvoda Moravanov nad Dunajom, akéhosi Pribinu a ten prišiel k Ratbodovi a dodáva, že jemu kedysi vysvätil arcibiskup Adalram na jeho vlastnom (t.j. Pribinovom) majetku za Dunajom kostol, na mieste zvanom Nitrava. Pre nás je nanajvýš dôležitý údaj Conversia, že Pribina mal v Nitre svoj majetok. Nepovedal, že Nitra bola súčasne centrálnym hradiskom a politickým strediskom kniežacej Pribinovej moci. Ležala na spojnici spájajúcej dunajskú cestu s Poľskom a pritom zabezpečovala spojenie aj suchozemskou cestou s Moravou. Bolo tu nielen stredisko moci, hospodárstva, výroby a obchodu, ale aj stredisko vtedajšej ideológie a kultúry, vonkajším prejavom ktorej bola výstavba kresťanských chrámov – symbolov európskej ideológie. Tu sa dostávame k úvahám o funkcii Pribinovho kostola. Vychádzalo sa pritom z pôvodu mena Pribinovho syna – Koceľa a jeho germánskeho pôvodu.
Ak nemohol dať otec Slovan svojmu synovi nejaké rodové slovanské meno, isto si svoju vôľu presadila mať. Pribinova manželka a Koceľova matka musela teda pochádzať z niektorej bavorskej rodiny.
Žádné komentáře:
Okomentovat