Činnosť Spoločnosti česko-slovanskej

Činnosť Spoločnosti česko-slovanskej orientoval aj smerom navonok, čím sa pokúšal dvíhať národný a kultúrny život v širšom prostredí. Pod jeho vedením Spoločnosť česko-slovanská zintenzívnila písomné a osobné kontakty so študentskými spolkami na iných školách, rovnako s radikálnymi poľ., čes., chorv. študentmi a spolkami vo Viedni, Brne, Ľvove, Záhrebe, Prahe. Podnecoval národnoemancipačnú aktivitu srbských študentov v Bratislave, z jeho iniciatívy si založili spolok Srbská čitáreň, 1844 sa stal z poverenia Matice srbskej jeho dozorcom; srbskému hnutiu dával hlbšie organizačné zázemie a politický smer. Pre členov Spoločnosti česko-slovanskej zriadil cestovateľský odbor, kt. umožňoval študentom cestovať po slovanských krajinách a hlbšie spoznávať život Slovanov. Podporoval vydavateľskú aktivitu Spoločnosti česko-slovanskej. Spolu so C. Zochom vydal almanach Plody (1836) ako prvý verejný manifest mladoslovanského hnutia; pripravoval vydanie knihy City vdečnosti, do ktorej zaradil básne venované najvýznamnejším osobnostiam slovanského sveta. Popri organizačných schopnostiach a širokom vzdelaní potvrdil už v 30. rokoch svoje sociálne cítenie a pokrokovú orientáciu. Prikláňal sa k princípom radikálnehodemokra¬tizmu a republikánstva. Odmietal každú podobu tyranie a aristokratiz¬mu. Feudalizmus a poddanstvo považoval za hlavnú príčinu sociálneho a ľudského poníženia ľudových más. Ako moderný politik presadzoval zásady občian¬skej slobody a sociálnej spravodlivosti, horlivý stúpenec slovanskej a česko¬slovenskej vzájomnosti, aktívny bojovník proti maďarizácii a za rovnopráv-nosť všetkých národov.
Pre jeho politickú a spoločenskú orientáciu malo rozhodujúci význam filozofické dielo G. Hegla, najmä jeho systematickosť, dialektika, učenie o vzostupnom vývine ducha, spoločnosti, historickom pokroku, úlohe jednotliv¬ca v spoločnosti. Venoval sa štúdiu slovanských súvislostí, o ktorých napísal viac príspevkov. Heglovskú dialektiku, ktorá mu poskytovala kľúč k riešeniu radu otázok, dokázal tvorivo aplikovať vo vedeckej, publicistickej a praktickej činnosti. Do slovanského myslenia výrazne vnášal vývojový prvok, subjektívno-praktický a optimistický rozmer. Na rozdiel od Hegla zavŕšenie dejinného vývoja nevidel v dejinách Nemcov, ale súhlasne s Herderom, od ktorého si osvojil tiež viac princípov, v Slovanoch. Viera v spoločenský pokrok a budúcnosť Slovanov, ich schopnosť humanizovať svet a obohatiť hodnoty ľudskej kultúry, predstavovali základ jeho myšlienkovej a spoločenskej aktivity. Prehod¬notil Kollárovu koncepciu slovanskej vzájomnosti, vtlačil jej tvorivý a dynamický obsah. Precíznejšie riešil otázku štruktúry Slovanov, ich vzájomný pomer i postavenie Slovákov v slovanskom svete. Na rozdiel od Kollára považoval Slovanov za nadnárodný celok, za jednotu rozmanitosti, odmietol jeho ilyrizmus a čechoslovakizmus. Podľa neho jadro tvoria ľudové vrstvy, ktoré treba spoločensky aktivizovať a zapájať do politického života. Jeho koncepcia slovanskej vzájomnosti a Slovanstva posilňovala identitu jednotlivých národov, urýchľovala ich národnú eman¬cipáciu, posilňovala politickú aktivitu a orientáciu ich predstaviteľov. Na ceste po krajoch Lužických Srbov (1839) podnietil tamojších predstavi¬teľov k národnoemancipačnej činnosti. Podľa jeho návrhu študenti v Budyšíne zreorganizovali svoju Spoločnosť. Cestopis, ktorý z tejto cesty vydal, je prvou podrobnejšou informáciou o tomto najmenšom slovan¬skom národe. Cestou z Halle v auguste 1840 mu českí vlastenci v Prahe prisľúbili všestrannú pomoc. V Hradci Králové rokoval s vydavateľom Pospíšilom o možnosti zriadenia českého kníhkupectva v Bratislave.
V aktivizáií slovenského národného hnutia za prvoradé považoval prenášať veľkorysé plány a idey do reálneho verejného a politického života, čomu mali slúžiť hlavne slovenské noviny, apolitické vystúpenia na rokovaniach krajinského snemu, prednášateľská a organizačná práca medzi študen¬tami a publikačná činnosť. Popri článkoch v českých časopisoch anonymne vydal dva obranné spisy o položení Slovanov v Uhorsku a o maďarizácii (Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn; Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus), aby informoval nemeckú a európsku verejnosť i účastníkov uhorského snemu v Bratislave o podstate a rozsahu maďarizácie a charaktere slovenských národných snáh. Národné požiadavky presadzoval aktívnym pôsobením v politike. Patril medzi h1avných organízátorov a auto¬rov prestolných prosbopisov podaných panovníkovi 1842 a 1844, ktoré požadovali zastavenie násilnej maďarizácie a zabezpečenie základných národných práv Slovákov.