R. 1845

R. 1845 dostal povolenie na vydávanie Slovenských národných novín, prvého skutočne slovenského politického orgánu s literárnou prí1ohou Orol tatránski, 1845-48 ako ich redaktor a h1avný autor odpovedal na útoky odporcov novej jazykovej a národnej koncepcie, vedené Jánom Kollárom a jeho českými a slovenskými prívržencami; nastoľoval tu všetky problémy slovenskej spoločnosti a života. Prostredníctvom novín spájal roztrieštenú inteligenciu, umožňoval jej poznávať život ľudu a spoločenské pomery v slovenských regiónoch, čím posilňoval spolupatričnosť a urýchľoval proces národnej jednoty, bojoval proti vzrastajúcej maďarizácii. Hlavne jeho zásluhou sa v Slovenských národných novinách dotváral slovenský národný politický program.
V októbri 1847 sa stal poslancom posledného stavovského snemu za mesto Zvolen. Na sneme dôrazne presadzoval slovenský program a hospodárske a sociálne reformy, patril medzi jeho najprogresívnejších predstaviteľov. V hospodárskej a sociálnej oblasti podporoval reformné úsilie L. Kossutha, avšak v oblastí nacionálnej a politickej sa s maďarským reformným hnutím ostro rozchádzal. Národné hnutie viedol tak, aby mohlo reálne vystupovať i za dôslednejšie štátoprávne riešenie slovenskej otázky; táto koncepcia bola dlhodobá a pre výbuch revolúcie 1848 ju rozvinuli len čiastočne.
Revolúčne zmeny začiatkom r. 1848, podobne ako ostatní slovenskí demokratickí vlastenci, Ľudovít Štúr prijal s nadšením a veľkými nádejami. Vyjadril ich v článkoch v Slovenských národných novinách; dúfal, že s príchodom slobody sa naplní i slovenský národný program. Čoskoro sa však ukázalo, že maďarské reformné hnutie nie je ochotné riešiť slovenskú otázku. Sám musel pred rozvášnenými maďarskými študentmi opustiť Bratislavu. Koncom marca a v apríli 1848 sa zúčastnil rokovaní zástupcov Slovanov monarchie vo Viedni, kde patril medzi najvýznam¬nejších rečníkov. Spolu s chorvatským vlastencom L. Kukuljevičom bol Ľudovít Štúr iniciátorom zvolania Slovanského zjazdu. V dňoch 10. - 11. mája 1848 predsedal zhromaždeniu čelných slovenských vlastencov v Liptovskom Mikuláši, na ktrom vypracovali a vyhlásili žiadosti slovenského národa, prvý politický program Slovákov, verejne požadujúci riešenie ich národné otázky na štátoprávnej úrovni, dôslednú rovnoprávnosť národov Uhorska, jeho prebudovanie na federatívny štát nár. autonómií, zrušenie poddanstva, privilégií šľachty, úplnú občiansku a politickú slobodu a všeobecné volebné právo pre mužov. Maďarská vláda tento najdemokratickejší oficiálny program v Uhorsku 1848/49 neakceptovala, začala slovenské národné hnutie otvorene prenasledovať a na jeho vedúcich činiteľov vydala zatykač.