Ako sme už spomínali zásluhou osvietenského absolutizmu od polovice 18. storočia prebiehal na našom území proces modernizácie spoločnosti, ktorý sa prejavoval vo všetkých sférach života. Najmä za vlády Jozefa II. narúšali osvietenské myšlienky stavovskú štruktúru obyvateľstva a začali sa rozmáhať nové slobodné nešľachtické vrstvy obyvateľstva, ktoré presadzovali myšlienku rovnosti obyvateľstva a možnosti, aby sa podieľalo na správe krajiny. Jozef druhý pôsobil ako spoluvládca svojej matky od roku 1765, ako samovládca v rokoch 1780-1790. Reformám podriadil celú svoju vládu a chcel tak urýchliť modernizáciu ríše a prebudovať ju na centralistický štát s jediným úradným jazykom – nemčinou. Naproti tomu však podporoval aj používanie národných jazykov, čím povzbudzoval národné povedomie. Reformy presadzoval vo všetkých častiach ríše rovnako bez ohľadu na rozdielny vývoj.
Bol presvedčený o neobmedzenosti svojej absolutistickej moci, ktorej reformy slúžia pre blaho obyvateľov. Riadenie štátu preberal profesionálny úradnícky aparát. Za svojej vlády vydal tisíce patentov, ale vtedajšia spoločnosť na také reformy nebola pripravená a tak vyvolávali odpor v cirkevných kruhoch či ďalších vrstvách spoločnosti.
Z jeho najznámejších reforiem spomenieme patent o zrušení nevoľníctva, ktorý v západnej časti monarchie vydal v roku 1781 a vo východnej v roku 1785, čím umožnil poddaným slobodne sa sťahovať, dávať deti na štúdium a remeslo, čo urýchlilo sťahovanie voľnej pracovnej sily do miest a priemyselných stredísk. Vydal všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch, ktorý rušil trest smrti a zavádzal rovnosť obyvateľov pred zákonom. Ďalej treba spomenúť tolerančný patent z roku 1781, ktorým luteráni, kalvíni a pravoslávni získali lepšie podmienky pre vykonávanie cirkevných obradov.
Žádné komentáře:
Okomentovat