Aj po ukončení pobytu vojsk maďarských bolševikov na území východného Slovenska formovanie štátnej správy nového štátu ČSR napredovalo len s veľkými ťažkosťami. Maďarskí úradnici, ktorí doposiaľ pôsobili v štátnej správe, sa nedokázali zmieriť s novou realitou, a preto mnohí radšej opustili svoje miesta a odišli na územie Maďarska. Tak tomu bolo aj napr. v prípade notára v obci Bertotovce v Sabinovskom okrese. Dovtedajší notár, ktorý bol dobrým maďarským vlastencom, opustil miesto notára. Na uprázdnené miesto nastúpil ako notársky pomocník 21 ročný Košičan Gejza Reich-Radványi.
V tom čase, od roku 1915, farárom vo farnosti Hermanovce, do ktorej patrili Bertotovce ako filiálka, bol mladý, 29 ročný kňaz František Majoch, národne uvedomelý kňaz, ktorý sa aktívne zapájal do formovania novovznikajúceho štátu ČSR a v jeho rámci za pozdvihnutie Slovákov. Pochádzal z Bardejova, kde sa narodil dňa 8. februára 1890. Jeho rodičia sa presťahovali do Bardejova z poľského Nowégo Szạczu niekedy na začiatku 80-tych rokov 19. storočia. Jeho otec Stanislav bol vedúcim mestského mlyna v Bardejove. So svojou manželkou mali spolu osem detí, z ktorých František bol druhým v poradí. Keďže bol nadaný, rodičia sa postarali o to, aby mohol študovať. Po absolvovaní základných škôl v rodisku pokračoval na strednej škole naprv v Prešove a potom v Kežmarku. Po maturite sa prihlásil do košického kňazského seminára. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie dňa 24. júna 1914. Po vysviacke pôsobil ako kaplán najprv v Ňaršanoch (Ražňanoch) pri farárovi Štefanovi Onderčovi. Ročné účinkovanie v Ňaršanoch (Ražňanoch) prospelo aj mladému kaplánovi v procese prehlbovania národeného cítenia. Odtiaľ odišiel za kaplána do Sniny. No po letnom pobyte v Snine vrátil sa znovu na Šariš, kde aj na radu a zásluhou Štefana Onderča ho biskup Augustín Fischer-Colbrie ustanovil za duchovného pastiera farnosti Hermanovce, ktorá v tom čase bola uprázdnená. Biskup po obdržaní prezenty na toto benefícium od patróna, ktorým na hermanovskú faru bol Alexej Péchy, vystavil menovací dekrét dňa 4. septembra 1915. Pre Františka Majocha miesto farára v Hermanovciach bola príležitosť nielen rozvinúť široké pole pôsobnosti pri prehlbovaní duchovného života svojich veriacich, ale aj možnosť stretávať sa s vynikajúcimi kňazmi, ktorí pôsobili v jeho susedných farnostiach. Takýmito nesporne boli Štefana Onderčo farár z Ňaršian, a Jozef Čársky farár zo Širokého, ktorý sa neskôr stal prvým slovenským košickým biskupom. Mladistvý elán Františka Majocha spôsobil, že pokiaľ ide o oblasť osvety a šírenia národnej kultúry predstihol aj svojich vynikajúcich spolubratov. Bol to práve on, ktorý vo svojej farnosti ako prvý v celom kraji nacvičoval a predvádzal so svojimi veriacimi slovenské divadelné hry, ktoré doplňal nácvikom spevu a osvetovými prednáškami. Robiť túto prácu mu uľahčoval aj fakt, že ovládal hru na organ a bol obdarený nádherným hlasom, čo priam fascinovalo jeho veriacich i ostatných, ktorí ho počúvali.
Žádné komentáře:
Okomentovat