Od polovice päťdesiatych rokov začal povoľovať tlak Ba¬chovho absolutizmu. Prejavilo sa to aj na postupnom prekonávaní krízy v slovenskom národnom hnutí. Roku 1856 ožíva myšlienka založenia Matice slovenskej. Podnet k tomu dalo stretnutie Štefana Moysesa s Karolom Kuzmánym a Danielom Lichardom vo Viedni. Myšlienka sa ujala natrvalo. Získali si aj prvé dary na základinu. No nevyjasnené otázky boli okolo jej zamerania a sídla, rozpory okolo jazyka a neisté časy oddiaľovali jej uskutoč¬,nenie. Matičná myšlienka obnovila pulz národného života, čo naznačovalo novú aktivitu a obnovenie národnej jednoty. Jej základným predpokladom bolo ustálenie spisovnej reči a odstrá¬nenie jazykových sporov. To sa uskutočnilo predtým na spoločnej porade katolíckych a evanjelických stúpencov novej spisovnej slovenčiny v Bratislave v októbri 1851. Zúčastnili sa jej Štúr, Hur¬ban a Hodža za evanjelikov, Radlinský, Palárik, Závodník a Hattala za katolíkov. Vypracovaním novej slovenskej gramatiky poverili nadaného slovenského jazykovedca Martina Hattalu.
Po Štúrovej náhlej smrti úlohu presadzovania spisovnej slovenčiny do života prevzal Janko Palárik. Roku 1857 začal v opravenej slovenčine vydávať s Radlinského podporou Katolícke noviny, ktorým dal názov Cyril a Metod. Začiatkom roku 1859 pripojil k nim samostatnú prílohu Priatel' školy a literatúry. Na ich stránkach sa čoskoro zaktivizovala väčšina slovenských národov¬cov, čím sa pripravila pôda pre novú národno-politickú aktivitu začiatkom šesťdesiatych rokov.
K formovaniu línie slovenskej politiky a slovenského pro¬gramu najvýznamnejšie prispel mladý jurista Štefan Marko Daxner svojou brožúrou "Hlas zo Slovenska". Brožúru rozoslali na pre¬diskutovanie všetkým významnejším predstavitel'om slovenského národného hnutia. Daxner vo svojom elaboráte analyzoval národnostnú situáciu v Uhorsku. Ostro v ňom odmietol maďarskú štátoprávnu koncepciu jednonárodného štátu i argumenty maďar¬ských liberálov, že ústavou zabezpečená sloboda jednotlivca zaručuje i jeho národnú slobodu. Pre národnosti Uhorska, teda aj pre Slovákov žiadal, aby sa im ústavným zákonom zabezpečila národná zvrchovanosť, a to na území, kde národy žijú ako kolektívy. Dňa 19. marca vyšlo prvé číslo Pešťbudínskych vedomostí. Tieto noviny zohrali v tom čase vel'mi významnú úlohu v na¬stávajúcich politických zápasoch, najmä v mobilizácii slovenského národného hnutia a pri formovaní slovenského národného programu. Vychádzali po slovensky a prihlásila sa k nim abso¬lútna väčšina slovenskej uvedomelej inteligencie. Tým sa na Slovensku definitívne skončil rozkol v otázke spisovného jazyka. Rozhľadenejším predstavitel'om slovenského hnutia bolo jasné, že po obnovení konštitúcie v Uhorsku bude slobodnejší rozvoj národ¬ného života Slovákov možný len tak, ak sa im národná suverenita a národné práva zabezpečia v novej ústave, ktorú mal vypracovať snem. Slováci nemali reprezentanta v sneme, preto museli hľadať inú cestu, ako presadiť slovenské požiadavky. Takto vznikol plán usporiadať podľa vzoru Rumunov a Srbov, národné zhromaždenie, ktoré by schválilo národný program a dalo mu pečať celonárodné¬ho manifestu.
Nebolo I'ahké nájsť vhodné mesto pre národné zhromaž¬denie. Vo väčšine miest na Slovensku nebol vykryštalizovaný slovenský život.
Žádné komentáře:
Okomentovat