Útoky proti Matici slovenskej sa viedli súčasne s útokmi na slovenské gymnáziá. Ich pôvodcami boli tí istí nepriatelia slo¬venského národa. Prvé útoky vyšli zo zvolenského župného výboru, ovládaného podžupanom Bélom Grünwaldom. Až 19. no¬vembra 1874, po návšteve matičnej delegácie v Záhrebe v sú¬vislosti s otvorením chorvátskej univerzity, nariadila ministerská rada vyšetrovanie Matice slovenskej. Dňa 13. apríla 1875 tur¬čiansky podžupan Justh oznámil matičným funkcionárom, že nový minister vnútra, Koloman Tisza, svojím rozhodnutím zo 6. apríla zastavil činnosť Matice slovenskej a jej majetok postavil pod štátny dozor. Čelní predstavitelia Matice, Viliam Pauliny-Tóth a Fraňo Sasinek sa bránili proti útokom a poslali Kolomanovi Tiszovi počiatkom novembra 1875 obšírne osvedčenie so žiadosťou, aby sa začaté vyšetrovanie čím skôr skončilo a aby zhabaný majetok bol vydaný funkcionárom Matice. Odpoveď ministra vnútra obsahovala rozhodnutie z 12. novembra, ktorým Koloman Tisza rozpustil Maticu slovenskú a jej majetok zhabal s odôvodnením, že činnosť Matice nezodpovedala stanovám a že po dlhé roky bola protivlastenecká a protištátna. Majetok Matice slovenskej, ktorý mal podľa stanov pripadnúť slovenskému národu, dal Tisza zhabať s odôvodnením, že podľa uhorských zákonov slovenský národ nejestvuje. Jozef Miloslav Hurban a Viliam Pauliny-Tóth chceli upozorniť cisára na konanie uhorskej vlády, ale ich k nemu nepustili.
Slovenskí katolícki kňazi na čele s Andrejom Radlinským už od roku 1857 pomýšl'ali na založenie takého spolku, ktorý by sa staral o mravné a kultúrne potreby slovenského katolíckeho I'udu. Radlinský ako redaktor Cyrila a Metoda a Priatel'a školy a literatúry i verejne nastolil otázku založenia Spolku sv. Vojtecha, vypracoval aj jeho stanovy, ktoré predložil cirkevnej vrchnosti na schválenie. Maďarská verejnosť i v tomto vznikajúcom spolku videla nebez¬pečenstvo, a preto rozličným spôsobom vplývala na vrchnosti, aby stanovy spolku nepotvrdili. Nežičlivci urážali nielen národné presvedčenie, ale i osobnú a kňazskú česť Radlinského, len aby hneď v zárodku zabili Spolok sv. Vojtecha. Ale Andrej Radlinský sa nedal znechutiť; statočne vytrval pri svojom predsavzatí a po trinástich rokoch sa dožil toho, že ostrihomský arcibiskup stanovy Spolku sv. Vojtecha potvrdil. Dňa 14. septembra 1870 zišlo sa v Trnave prvé valné zhromaždenie Spolku sv. Vojtecha. Ten si určil za ciel' vydávať náboženskú a poučnú literatúru a postarať sa o nový slovenský preklad sv. Písma. Slovenskí katolíci, ktorí mali účasť i na založení Matice slovenskej i na udržiavaní znievskeho katolíckeho gymnázia, postarali sa aj o vybudovanie Spolku sv. Vojtecha. Takto zvel'adili slovenskú vzdelanosť a slovenského národného ducha v širokých vrstvách slovenského katolíckeho I'udu. Druhé valné zhromaždenie SSV roku 1871 bolo v starobylej slovenskej Nitre, v kolíske slovenskej kresťanskej kultúry.
Sídlo Matice slovenskej, Turčiansky Sv. Martin, už svojou polohou a svojím národným duchom sa stával strediskom slovenského života, ktorý sa začal sl'ubne rozrastať. Roku 1869 vznikol Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, ktorý vybudoval slovenskú tlačiareň. V tom istom roku založili v Turčianskom Sv. Martine Živenu, kultúrny spolok slovenských žien. Roku 1870 presťahovali sa do Martina Pešťbudínske vedomosti, ktoré tu vychádzali pod menom Národné noviny a ostali i potom usmerňo¬vatel'om slovenského národného života. Roku 1871 vznikol tu Slovenský spevokol, ktorý sa staral o organizovanie slovenských divadelných predstavení a iných kultúrnych podujatí.
Žádné komentáře:
Okomentovat