10. júna 1919

V dôsledku rýchleho postupu maďarských bolševických vojsk na území Slovenska v Maďarsku sa stupňovalo nadšenie z tohto vývoja, a preto už dňa 10. júna 1919 prišla do Košíc delegácia maďarskej vlády z Pešti na čele s jej predsedom Bélom Kuhnom. Dňa 15. júna 1919 sa v Prešove uskutočnili voľby 40-člennej prešovskej Revolučnej rady a bola vyhláseniá tzv. Slovenská republika rád. Dňa 16. júna 1919 obyvatelia Prešova a okolia mohli na plagátoch čítať tento text: "Proletáre Slovenskej žemi! Imperializmus, panovníctvo Antanty tak chcelo uskutočnic samosprávu národov, že poslalo na kark Slovenskim proletárom českich utlačateľoch. Z teho ohľedu vislanci slovenskich proletároch 16. júna v pondzelok o 1 hodzine v poledne na Hlavnej ulici pred Černým orlom Veľké zhromaždene trimac budu, na ktorom vykričime Slovensku radnu republiku." Tlačovým orgánom Revolučnej rady robotníkov, vojakov a sedliackej chudoby sa stala Dvorcsákova "Naša zástava", ktorú premenovali na "Naša Červena zastava". Tento "bolševický štát" na území východného Slovenska trval len dva týždne. Medzitým zasiahli vojská víťazných mocnosti a maďarské bolševické hordy aj s Bélom Kuhnom boli nútené opustiť územíe Slovenska a utiecť do Maďarska, kde v auguste 1919 bol koniec ich ukrutnostiam. Ich tragický pobyt na území východného Slovenska stál jeho obyvateľov a členov armád značné obete. Z vyjadrenia armádneho generála Jozefa Šnejdárka sa dozvedáme, že československé vojsko malo celkové straty v počte 207 dôstojníkov a 7305 vojakov, tj. 12% z celkového stavu. K tomuto počtu patrili aj padlí, ranení a nezvestní vojaci. Na strane červenej bolševickej maďarskej armády straty činili 450 padlých dôstojníkov a vojakov, 3691 ranených dôstojníkov a vojakov, 6977 nemocných a 471 zajatých dôstojníkov a vojakov.