Je priam paradoxné, že v tomto období národného útlaku a politickej pasivity vstupujú na slovenskú kultúrnu scénu tri veľké mená slovenskej literatúry:
1. R. 1877 uverejnili Národné noviny básnický nekrológ nad smrťou Viliama Paulínyho-Tótha. Autorom nekrológu bol právnik Pavol Országh, ktorý sas tu po prvýkrát podpísal pseudonymom Hviezdoslav.
2. Roku 1880 vyšla básnická zbierka Tatry a more, ktorej autorom bol básnik Vajanský. Bol to literárny debut radaktora Národných novín Svetozára Hurbana, syna Jozefa M. Hurbana.
3. R. 1883 sa objavila v Národných novinách poviedka Na hradskej ceste, ktorou - pod pseudonymom Martin Kukučin - vstupuje do slovenskej literatúry Matej Bencúr.
Vajanský, Hviezdoslav a Kukučin sú iba tri mená z plejády mladých pracovníkov, ktorí prichádzajú na pomoc unaveným a v pasivite utiahnutým starším bojovníkom (na poli národnom). Predstavitelia tejto nastupujúcej generácie sú predovšetkým katolícki kňazi, ako napr. Andrej Kmeť, František Richard Osvald, Martin Kollár, Jozef Kohúth, Andrej Hlinka, Ferdiš Juriga a ďalší. Pastorácia ich priviedla do bezprostredného styku s pospolitým ľudom a oni najviac pociťovali potrebu niečo urobiť na zlepšenie jeho položenia. (Napr. na východnom Slovensku začiatkom 20.storočia takýmto kňazom bol Štefan Onderčo, farár v Ražňanoch, František Majoch mučeník, farár v Hermanovciach, Jozef Čársky).
Popri nich prichádzajú pracovať "na národa roli dedičnej" aj viacerí laici, ako napr. Jozef Škultéty, Ambro Pietor, Pavol Blaho, Milan Hodža, Vavro Šrobár, Andrej Halaša, Ferko Urbánek, Karol Salva, Matúš Dula, Milan Hodža a ďalší. (Tu je treba uviesť prácu Jána Straku, ktorý veľa urobil pri obrane slovenskej veci. Veľmi hodnotnú štúdiu o jeho živote a činnosti pod názvom Cirkevný a národný pracovník Ján Straka napísal Dr. Michal Potemra CSc v: Annales Dioecesis Cassoviensis 1994. Zborník prác k dejinám Košického biskupstva. VERBUM Košice 1994, s. 247-286).
Žádné komentáře:
Okomentovat