Bola najväčším a najvýznamnejším štátom západných Slovanov v rannom feudalizme. Rozprestierala sa na území Slovenska, Čiech, Poľska a Nemecka. Jej jadro sa nachádzalo na území Moravy a západného Slovenska. Názov Veľká Morava zaviedol byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos vo svojom diele „ O spravovaní ríše" asi z 1. ½ 10. storočia. Po zániku Samovej ríše nám o Slovanoch chýbajú historické zmienky (záznamy). Pravdepodobne boli pod nadvládou frankov.
Od 9. storočia sa začínajú spomínať 2 kniežatstvá:
1. Moravské kde vládol Mojmír
2. Nitrianske kde vládol Pribina
Medzi nimi došlo k vojne aj keď nevieme prečo. Mojmír spojil obe kniežatstvá asi okolo roku 836. Pribina ušiel do Franskej ríše a dostal od Ľudovíta Nemca územie Blatnohradu (Balaton v Maďarsku). Tým na Veľkej Morave začína vládnuť dynastia Mojmírovcov, ktorú tvorili Mojmír 1. (835-846), Rastislav(846-870), Svätopluk (871-894), Mojmír 2. (894-907). Hoci sa panovníci na Veľkej Morave snažili od Franskej ríše osamostatni, Frankovia ich vnímali ako svojich vazalov. Moravania preberali kresťanstvo z Franskej ríše, lebo pred tým boli pohania a v roku 828 dal knieža Pribina vysvätiť v Nitre kostolík( kvôli svojej žene, Bavorskej šľachtičnej) a tento kostol vysvätil arcibiskup Adalram.
Pojem Veľkomoravská ríša zaviedol do histórie Byzantský cisár (neviem)
Územie Veľkej Moravy bolo ohraničené na západe česko-moravskou vysočinou, na severe pohorím Jesenníky, na juhu Dunajom a na východe územím Slovenska. Veľká Morava siahala až po hrebene Bielych a Malých Karpát. O vláde Mojmíra 1. veľa nevieme, len to, že východofranskou ríšou bo vnímaný ako jej vazal.
Žádné komentáře:
Okomentovat