Svoje predstavy o budúcom postavení Slovákov i o vývoji politického života v slovanských krajinách a v Európe podal v diele Slovanstvo a svet budúcnosti (koncipované 1852-53), ktoré vyšlo až po jeho smrti v Rusku (1867,1909) a v nem. pôvodine až 1931 v Prahe. Svetové de-jiny prezentoval Štúr v duchu názorov prevzatých z nemeckej filozofie ako vývoj so zmyslom, zákonitosťou a perspektívou. V tomto procese prislúcha národom vždy iná úloha. Niektoré sú nositeľmi svetla a vyšších duchovných záujmov, iné momentálne zaostávajú, resp. čakajú na svo¬ju chvíľu jasného žiarenia. Podľa týchto názorov sa národy západnej Európy v svetodejinnom procese už unavili, vyhasli a prežívajú obdo¬bie úpadku. U národov východnej Európy (Slovanov) Stúr naopak ro¬zoznával brieždenie, prebúdzanie sa z dlhého spánku, vôľu vystriedať tých vyhasnutých a splniť svoje dejinné poslanie.
Štúrov spis je vnímaný veľmi rozdielne. Na jednej strane sa stretáva¬me s tvrdením, že Štúr písal text v nemčine v modranskom exile v hlbo¬kom sklamaní z revolučného a porevolučného vývoj a. Už fakt, že nepísal v jazyku, na kodifikácii ktorého sa podieľal, sa prezentuje ako akt zrady vlastnej predrevolučnej činnosti. Navyše vraj nik z jeho priateľov neve¬del o tomto diele a tak sa ukazuje, že Štúr tento spis zatajoval pred svo¬jím okolím, dokonca i pred blízkymi spolupracovníkmi (Andrej Mráz). Dielo Slovanstvo a svet budúcnosti sa síce dožilo dvoch vydaní v zahraničí, ale doma zostalo nepoznané, preto vlastne nemohlo ovplyvniť vývoj myslenia či politické dianie na Slovensku. Na druhej strane editor prvé¬ho vydania podľa nemeckého originálu na domácej pôde tvrdil, že dielo síce Štúr napísal v posledných rokoch, keď žil v izolácii, a bolo jeho la¬buťou piesňou, ale zároveň ho autor koncipoval ako záverečný odkaz svojmu národu, ako akýsi politický testament (Josef Jirásek). Podľa tohto editora spis skutočne zohral úlohu akéhosi navádzača, usmerňovača po¬litickej reprezentácie, pretože celá generácia po Štúrovi už v duchu jeho odkazu "upierala túžobné pohľady k Rusku". Podobný názor odznel aj s odstupom polstoročia, tvrdiac, že táto práca "hlboko zasiahla a ovplyvnila myšlienkový vývin celých generácií národniarov" (Július Bodnár). Takéto vnímanie vplyvu Ludovíta Štúra na súčasníkov koreš¬ponduje s vyjadrením jeho priateľov, žiakov, spolupracovníkov, ktorí opa¬kovane zdôrazňovali schopnosť jeho osobnosti strhnúť svojím nadšením ostatných, ukázať cestu a spôsob uvažovania. V otázke vnímania Slovan¬stva a celého komplexu výskumu tejto témy ho považovali za skutočnú autoritu, "Štúr nám bol okno, cez ktoré sme s pýchou hľadeli na celé Slovanstvo a jeho úlohu v dejinách" (Jozef Podhradský).
Žádné komentáře:
Okomentovat