Seton Watson

Seton Watson prišiel do Viedne na jar 1906. Zastavil sa tam na ceste do Budapešti. Ako veľký obdivovateľ Ľudovíta Košúta a "rytierskeho maďarského národa" bol nadšený textom maďarskej ústavy, ktorá sa mu javila ako stredoeurópske odzrkadlenie britského chápania slobody a demokracie. Rakúsky politik Dr. K. Renner mu chcel vysvetliť, že text uhorskej ústavy je v praxi mŕtvou literou, ale mladý Škót nechcel tomu uveriť. Renner ho potom priviedol k Antonovi Štefánkovi, stredoškolskému slovenskému profesorovi pôsobiacemu vo Viedni. Štefánek mu potom pokojnou cestou dlho a trpezlivo dokumentoval, ako oligarchia tohto rytierskeho a demokratického národa drží polovicu obyvateľstva Uhorska v národnom útlaku a deväť desatín obyvateľstva v polofeudálnej porobe. Ukázal mu na praktických príkladoch, ako prebiehajú voľby v Uhorsku, upozornil ho na perzekúcie študentov (práve v tom čase boli vylúčení z Pázmanea traja slovenskí bohoslovci - medzi nimi aj Jozef Čársky, budúci košický biskup), novinárov, politikov, na diskriminačné opatrenia proti nemaďarským národnostiam, ktorú sú v úplnom rozpore s platnými zákonmi, a pod.
Seton Watson - mladý idealista a historik so zmyslom pre slušnosť - bol týmito odhaleniami celý zronený. Videl, že jeho predošlí maďarskí informátori ho klamali. Pod dojmom nových a nepodvratných dôkazov sa postupne zbavil svojich romantických predstáv o Maďaroch a odhalil ich klamstvá v diele Národnostná otázka v Uhorsku (Racial Problems in Hungary, London 1908).
Zo Setona Watsona sa postupne stal oddaný advokát utláčaných národností. Spomedzi všetkých národností Uhorska si najväčšmi obľúbil Slovákov. Stal sa ich priateľom a ochrancom v čase, keď to najviac potrebovali. Slovenské výšivky, keramika, ľudové maľby, piesne, rozprávky ho presvedčili, že Slováci sú jedným z najnadanejších európskych národov, a urobili z neho ohnivého obhajcu ich kauzy. On odhalil anglosaskému svetu ohavnú a ukrutnú tvár maďarizácie, ktorá v tom čase napredovala tak neúprosne, že nám ozaj hrozila národná smrť.