Podľa schválených stanov bola Matica slovenská jednotou milovníkov slovenského národa a života a jej cieľom bolo budiť v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť, rozširovať a utvrdzovať ju, pestovať a podporovať slovenskú literatúru a krásne umenia a tým podporovať a zvel'aďovať i hmotný dobrobyt slovenského národa. Pre prípad, že by Matica slovenská pre akúkoľvek príčinu prestala jestvovať, jej celý majetok, akýmkoľvek spôsobom nadobudnutý, mal ostať výluč¬ným vlastníctvom slovenského národa, ktoré nik nesmie ani rozdeliť, ani odcudziť.
Povolenie Matice slovenskej vyvolalo po celom Slovensku veľké nadšenie a slovenskí národovci bez rozdielu náboženského vyznania prihlasovali sa za jej členov, skladali a upisovali finančné prostriedky. Čoskoro sa prihlásilo niekoľko členov a napokon sa zaistilo deväťdesiatštyritisíc zlatých. Bol to v slovenskom národ¬nom živote taký úspech, že oprávňoval k najlepším nádejám. Dočasný výbor zvolal prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej na 4. augusta 1863 do Turčianskeho sv. Martina. Malo prebiehať v ovzduší tisíceho výročia príchodu vierozvestov Cyrila a Metoda k slovenským predkom. Slováci označovali prvé valné zhromaž denie Matice slovenskej za prvé dejstvo uzákonenia slovenského národa. Z príležitosti tohto sviatku slovenského národa prekvapil cisár František Jozef Maticu slovenskú darom tisíc zlatých a vymenovaním biskupa Štefana Moysesa za tajného cisárskeho radcu.
Zakladajúce valné zhromaždenie sa stalo veľkou národnou manifestáciou. Moysesova cesta z Banskej Bystrice do Martina pripomínala triumfálny pochod. Obyvatel'stvo obcí a mestečiek, ktorými prechádzal, pripravilo mu nadšené uvítanie slávobránami. Na martinských oslavách sa zúčastnilo ešte viac Slovákov ako na memorandovom zhromaždení. Slovenskí národovci mali nádej, že Matica slovenská i pri svojich obmedzených stanovách bude nielen stánkom slovenskej vzdelanosti, ale i ohniskom slovenské¬ho národného života. Prvým predsedom Matice slovenskej sa stal biskup Štefan Moyses a prvým podpredsedom superintendent Karol Kuzmány. Jána Francisciho poctilo valné zhromaždenie za jeho zásluhy pri vybavovaní povolenia titulom čestného predsedu.
Matica slovenská mala podľa stanov združovať slovenských kultúrnych, osvetových a vedeckých pracovníkov, podporovať rozvoj slovenskej literatúry a umenia, organizovať osvetovú činnosť, starať sa o rozvoj vzdelania slovenského I'udu a dvíhať jeho národné sebavedomie. Ako jej prostriedky a okolnosti dovoľovali, tieto ciele skutočne aj plnila. Veľkou brzdou na osvetovom poli bola skutočnosť, že nesmela zakladať sieť filiálok po Slovensku. Za krátky čas si získala autoritu vrcholnej celonárodnej kultúrnej ustanovizne.
Matica slovenská sa chystala vydávať a rozširovať slovenské knihy a umelecké diela, zbierala národopisné zaujímavosti, his¬torické a umelecké pamiatky, zakladala vo svojom lone muzeálne zbierky, zhromažďovala knihy a rukopisné pozostalosti pre svoju knižnicu. Vzala si za úlohu podporovať slovenských učencov a študentov, aby všetkými prostriedkami napomáhala rozvoj slo¬venského kultúrneho života.
Žádné komentáře:
Okomentovat