V roku 1855 Rusko prehralo v Krym¬skej vojne. Táto porážka ho na niekoľko nasledujúcich rokov vyradila z postu veľmoci. Čakali ho roky vnútorných premien, aby sa znovu mohlo zaradiť medzi európske veľmoci a ašpirovať aj na naplňanie slo¬vanskej misie. Výsledkom úvah o Slovanstve, ako ich koncipoval Ludo¬vít Štúr, nemala byť rezignácia slovanských národov na politickú akti¬vitu. Naopak, cieľom malo byť podnietenie Ruska, aby sa výraznejšie zaangažovala do podpory rakúskych Slovanov po tom, ako stroskotali ich projekty orientovať sa na Viedeň.
Mýtus Štúrovho politického testamentu sa darí prekonávať. V súčas¬nosti sa vedecká komunita prikláňa k názorom, že ho rozhodne nemož¬no vnímať ako vedome koncipovaný politický testament, odkaz či ná¬vod ako smerovať politické aktivity a už vonkoncom nie ako akési posolstvo národu zo záhrobia. (KODAJOVÁ, Daniela: Politický testament Ľudovíta Štúra ? In: KREKOVIČ, E. - MANNOVÁ, E. - KREKOVIČOVÁ, E.: Mýty naše slovenské. Academic Electronic Press, Bratislava 2005, s. 111 - 119).
Ľudovít Štúr ako osobnosť prvoradého významu stál pri zrode moderného národa, romantickej národnej kultúry, kodifikácie spisovného jazyka, prehĺbil koncepciu národnej svojbytnosti Slovákov. Radí sa k najvýznamnejším bojovníkom proti národnostnému a sociálnemu útlaku, za presadenie zásad demokracie a občianského života, za povznesenie hospodárskej a duchovnej úrovne širokých vrstiev ľudu, nielen v dejinách slovanských národov vôbec, ale v celoeurópskom kontexte.
Žádné komentáře:
Okomentovat