pohybu a života zmyslovo vnímateľného sveta, sveta prírody. Preto Aristoteles boha označuje slovným spojením „prvý hýbateľ“. Zmyslovo vnímateľný svet (príroda, vesmír) pozostáva z predmetov, vecí, telies. Zmyslovo vnímateľné bytie je jednotou látky a formy. Forma je pritom niečím tvorivým (dynamickým, aktívnym), zatiaľ čo látka je niečo pasívne (npr. Hlinený krčah je tiež jednotou látky a formy. Látkou, pasívnou zložkou, je hlina, formou, aktívnou zložkou, je tvar krčaha.) Látka je vo vzťahu k forme možnosťou, forma je uskutočnením tejto možnosti.
Učenie o poznaní.
Poznanie Aristoteles charakterizuje ako vedenie o bytí. Najskôr musí jestvovať to, čo je poznávané, aby mohlo dôjsť k samotnému aktu poznania. To, čo je poznávané (tj. nejaká vec), to môže jestvovať aj bez toho, že je to poznávané. Každé poznávanie alebo vedenie začína vnímaním. Vnímanie poznávanej veci prostredníctvom zmyslov je počiatočnou fázou poznávania tejto veci. Vnímanie poznávanej veci prostredníctvom zmyslov však ešte nevedie k úplnému a pravdivému poznaniu tejto veci. Celý proces poznávania sa podľa Aristotela nevyčerpáva len zmyslovým vnímaním. Ďalšou, vyššou fázou poznávania je myslenie, tj. rozumová činnosť, výsledkom ktorej je vytvorenie pojmu, myšlienky. V tejto súvislosti Aristiteles opäť kritizuje Platónove učenie o pojmoch, ideách, z ktorého vyplíva, že pojmy sú nielen ideálnym symbolom (zobrazením) veci, ale aj bytím samým o sebe, tj. bytím nezávislým od bytia jednotlivých zmyslovo vnímateľných vecí. Na rozdiel od Platóna Aristoteles nepovažuje (idey) za samostatné a nezávislé ontologické podstaty zmyslovo postihnuteľných vecí. Poznanie je teda jednotou zmyslového vnímania a myslenia, tj. rozumovej činnosti človeka.
Žádné komentáře:
Okomentovat