V. Gluchman považuje za dobro všetko to, čo napĺňa život človeka radosťou, šťastím, pohodou, pokojom, spokojnosťou. Prispieva k napĺňaniu dôstojnosti človeka, k jeho uplatneniu sa v spoločnosti, rodine, povolaní. Uspokojuje jeho sociálne, kultúrne, duchovné a ekonomické potreby, a tiež potreby iných ľudí v jeho okolí, ale len za predpokladu humánnosti a spravodlivosti. Dobro môže byť dosiahnuté a založené len na spravodlivosti, inak dobro nie je možné.
Morálne dobro však objektívne neexistuje, teda neexistuje nezávisle na subjekte morálky, ale vždy vo vzťahu k určitému človeku, či sociálnej komunite.
Na základe názoru na dobro možno etikov rozdeliť na MONISTOV a PLURALISTOV
Monisti – len jedna vec má vnútorné dobro (Mill – šťastie je jediné dobro)
Pluralisti – najväčšie dobro tvorí viac vecí obsahujúcich vnútornú hodnotu (Moore, Ross).
12. Aristotelova koncepcia dobra
Podľa Aristotela je dobro to, k čomu všetko smeruje - je však rozdiel v účeloch, lebo tak ako sú činnosti podriadené iným činnostiam, tak aj ciele sú podriadené potrebnejším cieľom. Konečným cieľom všetkých činností je najvyššie dobro. Najvyššie dobro jednotlivca je totožné s najvyšším dobrom štátu, dobro štátu je však väčšie a dokonalejšie
Žádné komentáře:
Okomentovat