Základným vymedzením dôstojnosti osoby môže byť mravná rovnocennosť všetkých ľudských bytostí, ktorá vyplýva z faktu samotnej ľudskej existencie. Rešpektovanie dôstojnosti človeka je spojené s uskutočňovaním princípov humánnosti v konaní mravného subjektu. Princípmi humánnosti sa chápu také princípy, ktoré sú bežné akceptované na úrovni common sense morality ( morálky zdravého rozumu ) – ako napr. úcta k starším, čestnosť, spravodlivosť, tolerantnosť k druhým atď. Vo filozoficko – etickej podobe by bolo možné vyjadriť tieto princípy humánnosti buď v podobe zlatého pravidla mravnosti alebo aj v podobe Kantovho kategorického imperatívu.
Sloboda napriek tomu, že je podstatnou podmienkou pre uskutočňovanie dôstojnosti, sama osebe nie je zárukou konania smerujúceho k rešpektovaniu a realizácii samotnej dôstojnosti človeka.
Vzniká aj otázka- čo rozumieť pod humánnosťou a princípmi humánnosti. Humánnosť je určitý mravný ideál , ktorý je založený práve na rešpekte a uskutočňovaní ľudskej dôstojnosti a tento mravný ideál je konkretizovaný cez mravné princípy a jednotlivé mravné normy. Humánnosť je vyjadrením reálnych potrieb a záujmov jednotlivcov a ľudstva ako celku. Humánnosť a princípy humánnosti teda nie sú celkom totožné pojmy, pretože princípy humánnosti sú určitým morálnym návodom na uskutočňovanie mravného ideálu v našom každodennom živote. Na to, aby sme boli humánni nie sú potrebné každodenné veľké hrdinské činy.
Žádné komentáře:
Okomentovat