1. Pýtanie sa po zmysle veci, celku, hľadanie širšieho zmyslu

- 1. pýtanie sa po zmysle veci, celku, hľadanie širšieho zmyslu – tranzitívnosť zmyslu /moment v ktorom sa dotýkame NE/,
- Kant – najvyššie dobro a posledný zmysel, perspektíva smeti vedie k rozporu – 2 možnosti: zmysel morálnej praxe je odsúdený k stroskotaniu – túto aprióru rieši cez tranzitívnosť zmyslu
- 2. moment nedisponovateľnosti dovŕšeného dobra- dobro zahŕňa mravnú dokonalosť a pocit šťastia – najvyššie dobro je predmetom morálnej praxe, zvrxované dobro je v moci našej vôle, dovŕšené dobro – šťastie – nie je v našej moci, autonómia praktického rozumu – postulát božej existencie- najvyššie dobro, ak je dosiahnuteľné – postuluje božiu existenciu
- 3. problém viny – človek nestroskotáva len v dovŕšenom dobre, ale aj v oblasti morality, presvedčenie o tom, že môžeme v živote stroskotať, vo filozofii vedie k teologickej otázke ospravedlnenia alebo vykúpenia
- 4. skutočnosť absolútneho a kategorického nároku svedomia, filozofia sa pýta, či nepodmienenosť je dostatočne poxopená ak jej dôvod hľadá iba v subjektívnej existencii, filozofické uvažovanie sa môže dostať na hranicu teológie